Podaniu návrhu na súd predchádzal list PMÚ, ktorým od navrhovateľa požadoval, aby v stanovenej lehote určité informácie a podklady týkajúce sa jedného z ním zriadených nezávislých orgánov predložil. Z predmetnej žiadosti PMÚ však mohol navrhovateľ zistiť len to, že žiadosť súvisí so sektorovým prešetrovaním vykonávaným PMÚ podľa § 22 ods. 1 písm. a) ZOHS, avšak bližšia špecifikácia, či len predmet prešetrovania, neboli v liste uvedené.

Následne navrhovateľ požiadal PMÚ o spresnenie predmetu uvedeného sektorového prešetrovania, aby bol schopný vyhodnotiť, či je PMÚ oprávnený v zmysle § 22 ods. 2 ZOHS v žiadosti uvedené informácie a podklady od neho požadovať. Zároveň týmto listom boli vyjadrené námietky navrhovateľa voči postupu PMÚ, čím bola splnená NS SR požadovaná povinnosť vyčerpania všetkých dostupných právnych prostriedkov pred podaním návrhu vo veci nezákonného zásahu a oboznámenia tak PMÚ s tvrdenou nezákonnosťou. 

PMÚ na žiadosť navrhovateľa reagoval tak, že nie je povinný preukazovať dôvody svojej žiadosti, keďže má právo vyžadovať informácie a podklady nielen od podnikateľov, ale aj od iných fyzických alebo právnických osôb, ak je to nevyhnutné pre činnosť PMÚ. Stroho konštatoval, že tieto subjekty sú povinné informácie a podklady PMÚ bezplatne poskytnúť v lehote určenej PMÚ.

Na základe uvedeného sa navrhovateľ rozhodol obrátiť sa na súd s návrhom vo veci nezákonného zásahu, v ktorom vo vzťahu k odmietnutiu uvedenia predmetu alebo špecifikácie prešetrovania zo strany PMÚ argumentoval, že  v prípade prešetrovania vo forme sektorového prešetrovania v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) ZOHS, je PMÚ povinný aspoň základným spôsobom predmet prešetrovania špecifikovať, minimálne uviesť oblasť hospodárstva, ktorej sa sektorové prešetrovanie týka a  možné protisúťažné konanie, ktoré je v rámci sektorového prešetrovania preverované alebo uviesť, aký účel predmetné prešetrovanie sleduje. Tvrdil, že i pri sektorovom prešetrovaní dochádza k zásahu do práv a právom chránených záujmov subjektov, ktoré sú dotknuté prešetrovaním (rozsudok Krajského súdu v Brne č. 62 Af 69/2010 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR v rovnakej veci č. 5 Aps 4/2011 na str. 146 a 147). Rovnako navrhovateľ argumentoval, že subjekty dotknuté prešetrovaním by mali mať možnosť posúdiť, či takýto zásah nie je nezákonný, čo nevyhnutne znamená, že pre takéto posúdenie potrebujú mať aspoň najzákladnejšiu informáciu o predmete prešetrovania. Ďalej argumentoval, že prešetrovanie nemôže slúžiť na bezbrehé a bezcieľne získavanie informácií a pre posúdenie, či prešetrovanie nie je excesívne, je nutné poznať aspoň v základných obrysoch jeho predmet. Navrhovateľ sa rovnako odvolával na princíp viazanosti právom podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, ktorý zahŕňa požiadavku nezneužívania voľnej úvahy a požiadavku výkonu verejnej správy len za účelom stanoveným zákonom a tvrdil, že neoznámenie predmetu prešetrovania je jednoznačne porušením tohto princípu. Taktiež uviedol, že bližšia špecifikácia predmetu sektorového prešetrovania je aj v záujme samotného PMÚ, keďže sektorové prešetrovania slúžia z povahy veci predovšetkým k zisteniu všeobecnej súťažnej situácie na určitých trhoch a k navrhnutiu systémových opatrení k zlepšeniu stavu súťaže na nich (viď napr. Raus, D., Oršulová, A. Zákon o ochraně hospodářské soutěže. Komentář. 1. vydání. Praha: Wolters Kluwer, 2014, str. 418 a 419; viď tiež rubriku Sektorové štúdie a analýzy na internetovej stránke PMÚ a tam pripojené správy zo sektorových prešetrovaní). Cieľom PMÚ je tak najmä získať čo najlepší prehľad o prešetrovaných trhoch a aby boli prešetrované subjekty schopné správne zodpovedať otázky PMÚ kladené počas sektorového prešetrovania, musia jednoznačne chápať dôvod kladených otázok PMÚ.  Navrhovateľ požadoval aspoň základnú špecifikáciu predmetu prešetrovania, ktorá by umožnila ochranu práv a právom chránených záujmov subjektov dotknutých prešetrovaním, a to bez ohrozenia cieľa prešetrovania. 

Niekoľko dní po podaní žaloby PMÚ zrejme doznal svoju chybu a predmet sektorového prešetrovania navrhovateľovi následne oznámil. PMÚ pred konaním ústneho pojednávania na NS SR ukončil prešetrovanie vedené voči navrhovateľovi, čím sa návrh vo veci nezákonného zásahu stal neopodstatneným.

V súvislosti s tvrdením, že PMÚ bol povinný špecifikovať predmet prešetrovania považoval NS SR návrh za dôvodný, keď konštatoval, že „...Najvyšší súd považoval za legitímnu požiadavku navrhovateľa, aby pri vyžadovaní informácií a podkladov v súvislosti s prešetrovaním v zmysle § 22 ods. 1 písm. a) ZOHS odporca uviedol, čoho sa vykonávané prešetrovanie týka, teda aby aspoň všeobecne vymedzil jeho predmet, pretože povinnosť poskytovať informácie a podklady nie je bezbrehá, ale musí ísť o informácie a podklady, ktoré sú nevyhnutné na činnosť úradu, čo bez splnenia navrhovateľovej požiadavky nie je možné posúdiť.“ (rozsudok Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. 10 Sžz/10/2014 zo dňa 03.06.2015).

Napriek tomu, že došlo zo strany NS SR k zastaveniu konania, dôležitým pre budúci postup PMÚ a preverovania požiadaviek PMÚ na predloženie podkladov a informácií je, že sa NS SR vysporiadal s namietanými skutočnosťami a vyslovil svoj názor, podľa ktorého existuje povinnosť PMÚ aspoň všeobecne vymedziť predmet prešetrovania v záujme posúdenia zo strany prešetrovaného subjektu, či požadované podklady zo strany PMÚ sú pre jeho činnosť nevyhnutné, a teda povinnosť poskytovať podklady nie je bezbrehá.

JUDr. Andrea Oršulová, PhD.,
partner

JUDr. Martin Nedelka, Ph.D.,
partner

Nedelka Kubáč Oršulová advokáti s.r.o.

Mickiewiczova 9
811 07 Bratislava

Tel.: +421 221 025 250
Fax: +421 221 025 251

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk