Zákon o miestnom poplatku za rozvoj umožnil mestám a obciam vo forme všeobecne záväzných nariadení stanoviť poplatok za rozvoj od 10 do 35 eur za meter štvorcový podlahovej plochy nadzemnej časti stavby, pričom tento poplatok mohol byť stanovený rozdielne v jednotlivých častiach obce alebo katastrálnych územiach a jeho výška mohla byť diferencovaná podľa účelu využitia stavieb. Poplatok sa mal platiť jednorazovo po právoplatnosti stavebného povolenia.

Problematické ustanovenia

Hoci novému zákonu nemožno uprieť jeho dobrý zámer, kľúčové otázky prijatá právna úprava buď vôbec neriešila alebo sa k nim postavila nedostatočne či rozporuplne. Hlavným problémom pôvodného zákona bola absencia riešenia tzv. vyvolaných investícií, ktoré sú stavebníkom ukladané pri povoľovaní výstavby, keďže nebolo jasné, či majú byť poplatkom za rozvoj nahradené alebo nie. Kameňom úrazu boli aj rekonštrukcie, modernizácie a obnovy stavieb, ktoré podliehali poplatkovej povinnosti, hoci u nich nedochádzalo ku zväčšeniu podlahovej plochy ani ku zmene účelu využitia stavby. Celkom nesystémovo boli vyňaté rodinné domy s podlahovou plochou do 150 m2, keďže takéto a obdobné stavby predstavujú najväčšiu finančnú záťaž na rozvoj infraštruktúry. V neposlednom rade bola negatívne vnímaná aj absencia povinnosti použiť výnos z poplatku v mieste, kde došlo k povoleniu výstavby a výberu poplatku za rozvoj.

Novela bola prijatá zákonom č. 375/2016 Z. z., ktorý nadobudol účinnosť dňa 31. decembra 2016. Nižšie vám prinášame stručný prehľad najdôležitejších zmien, ktoré boli touto novelou zavedené.

ZMENY ZAVEDENÉ NOVELOU A NEDORIEŠENÉ OTÁZKY:

Zmena sadzby poplatku

Dolná hranica sadzby poplatku, ktorá bola doteraz vo výške 10 eur, sa po novom znížila na 3 eurá za každý, aj začatý m2 podlahovej plochy nadzemnej časti stavby.

Predmet poplatku

Predmetom poplatku už nie sú len stavby, na ktoré bolo vydané stavebné povolenie, ale aj tie, ktoré boli (i) ohlásené stavebnému úradu, na ktoré bolo (ii) vydané rozhodnutie o povolení zmeny stavby pred jej dokončením, a ktoré boli (iii) dodatočne povolené (tzv. legalizované čierne stavby), avšak len za predpokladu, že nimi vznikne nová alebo ďalšia podlahová plocha v nadzemnej časti stavby.

Rovnako pozitívne treba hodnotiť aj explicitné zavedenie výnimky, podľa ktorej predmetom poplatku nie je údržba, oprava, rekonštrukcia alebo modernizácia bytového domu či inej stavby, pri ktorej sa nemení úhrn podlahových plôch bytov a nebytových priestorov, resp. podlahovej plochy stavby ani účel jej užívania. Od poplatku sú oslobodené aj skleníky do 1 000 m2, stavby na pôdohospodársku produkciu a skladovanie vlastnej pôdohospodárskej produkcie do 1 500 m2. Výnimku dostali aj stavby slúžiace na športové účely – haly, tribúny a telocvične, ako aj stavby významných investícií podľa osobitných právnych predpisov.

Hoci stále platí, že sadzby poplatku za rozvoj môžu byť stanovené rozdielne pre jednotlivé druhy stavieb podľa účelu ich využitia (napr. stavby na bývanie, poľnohospodárske stavby, priemyselné stavby a podobne), novinkou je, že poplatok nemusí byť stanovený pre všetky druhy stavieb, t. j. obec sa môže rozhodnúť, že niektoré druhy stavieb vôbec nespoplatní.

Novelou zákona došlo k zrušeniu výnimky, podľa ktorej sa poplatok za rozvoj nevzťahoval na stavby rodinných domov s výmerou podlahovej plochy do 150 m2. Cieľom uvedenej zmeny bolo „zrovnoprávnenie“ malých stavieb bez ohľadu na účel ich využitia. Po novom teda budú spoplatneniu podliehať aj všetky stavby rodinných domov.

Zavedenie tzv. odpočítateľnej položky

Zásadnou novinkou je zavedenie tzv. odpočítateľnej položky, spočívajúcej v paušálnom znížení výmery podlahovej plochy akejkoľvek stavby o 60 m2. Ak má stavba slúžiť na viaceré účely, základ poplatku sa zníži z podlahovej plochy s najväčším podielom na celkovej ploche stavby. V praxi to znamená, že za výstavbu rodinného domu o výmere 130 m2 zaplatí stavebník poplatok len zo základu 70 m2, avšak pri výstavbe bytového domu s dvadsiatimi bytmi by bola odpočítateľná položka len 3 m2 na byt.

Takisto ak stavba pozostáva z viacerých stavebných objektov, ktoré sú predmetom poplatku za rozvoj, na účely výpočtu tohto poplatku sa považujú za jednu stavbu. V praxi to znamená, že za výstavbu radových rodinných domov, ktoré sa obvykle povoľujú ako jedna stavba v rámci jedného stavebného konania, pričom jednotlivé domy predstavujú len stavebné objekty ako súčasť povoľovanej stavby, bude odpočítateľná položka pripadajúca na jednotlivé rodinné domy zanedbateľná.

Takýto mechanizmus uplatnenia odpočítateľnej položky je vnímaný nanajvýš kontroverzne, nakoľko neopodstatnene zvýhodňuje výstavbu samostatne stojacich rodinných domov, ktoré spravidla kladú najväčšie nároky na vybudovanie novej infraštruktúry.

Nedoriešené otázky

Zásadným nedostatkom novely zákona je podľa nášho názoru stále nevyriešená otázka, ktorá bola predmetom doterajšej kritiky, a to, že novela sa jasne nevysporiadala s možnou duplicitou nákladov developerov na poplatok za rozvoj a realizáciu tzv. vyvolaných investícií. V praxi sa často stáva, že samosprávy v rámci povoľovacích konaní zaviažu stavebníkov (zvlášť pri väčších stavbách) zabezpečiť na vlastné náklady výstavbu, príp. úpravu verejne prospešnej infraštruktúry ako tzv. vyvolané investície.

Aj po novele zákona takáto možnosť nebola vylúčená, resp. nebol vyriešený vzťah vyvolaných investícii k poplatku za rozvoj. Z účelu poplatku vyplýva, že výnos z neho by mal byť použitý práve na financovanie verejne prospešnej infraštruktúry, a preto sa nám javí ako nevyhnutné vylúčiť možnosť samosprávy zaväzovať stavebníkov k realizácii vyvolaných investícii v prípade, ak bol v súvislosti s povoľovanou stavbou vyrubený miestny poplatok za rozvoj alebo umožniť stavebníkom „zápočet“ vyrubeného poplatku s povinnosťou realizovať vyvolané investície.

Zmena v kompetenciách pri zavádzaní poplatku

Za zmienku stojí aj pomerne zásadná zmena v kompetenciách pri zavádzaní poplatku za rozvoj v Bratislave, keďže po novom budú všeobecne záväzné nariadenia schvaľovať priamo mestské časti. Podľa upraveného štatútu hlavného mesta budú poplatok vyberať mestské časti a deliť sa budú s mestom v pomere 68:32 v prospech mestských častí. Domnievame sa, že uvedený model vytvára aspoň základný predpoklad na to, aby boli výnosy z poplatku za rozvoj použité – pokiaľ možno v čo najväčšej miere – v mieste, kde došlo k realizácii výstavby.

Záver

Zákonodarcom nemožno uprieť snahu o kvalitatívne vylepšenia zákona o miestnom poplatku za rozvoj pri schvaľovaní novely tohto zákona. Hoci mnohé z jeho nedostatkov boli novelou čiastočne alebo úplne odstránené, naďalej však ostávajú niektoré otázky nevyriešené. Predpokladáme, že prax pri uplatňovaní zákona vyvolá tlak na jeho ďalšiu novelizáciu.                        

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115
e-mail: office@relevans.sk

______________________________
[*] Tento článok má iba informatívnu povahu, nie je právnou radou alebo stanovisko. V prípade akýchkoľvek otázok kontaktuje našu advokátsku kanceláriu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk