Letecký dopravca ponúkajúci charterové lety uzavrel zmluvu s cestovnou kanceláriou. Podľa tejto zmluvy letecký dopravca uskutočňoval v konkrétnych termínoch lety, na ktoré táto cestovná kancelária predávala letenky cestujúcim v leteckej doprave, po tom, čo za tieto lety zaplatila leteckému dopravcovi.

Dvaja cestujúci v leteckej doprave sa zúčastnili na zájazde, ktorého súčasťou bol let z Tenerife do Varšavy a ktorý mal po prílete meškanie viac ako 22 hodín. Zmluva o balíku cestovných služieb bola uzavretá medzi treťou spoločnosťou v mene týchto cestujúcich a uvedenou cestovou kanceláriou.

Dotknutí cestujúci žiadali od leteckého dopravcu náhradu podľa práva Únie.2 Letecký dopravca odmietol túto náhradu poskytnúť. Údajne totiž títo cestujúci nemali potvrdenú a zaplatenú rezerváciu na tento let a kópie palubných lístkov nie sú v tejto súvislosti dostatočné. Podľa tohto dopravcu zaplatila za balík cestovných služieb pre týchto cestujúcich tretia spoločnosť za zvýhodnených podmienok. V dôsledku toho cestovali bezplatne alebo za znížené cestovné, čo vylučuje ich právo na náhradu.3

Poľský súd, na ktorý sa títo cestujúci obrátili, sa obrátil na Súdny dvor. Položil otázku, či na rozdiel od názoru leteckého dopravcu by im mala byť poskytnutá náhrada podľa práva Únie.

Súdny dvor odpovedal na túto otázku kladne.

Dospel k záveru, že palubný lístok môže predstavovať iný dôkaz, z ktorého vyplýva, že rezervácia na dotknutý let bola potvrdená a zaregistrovaná leteckým dopravcom alebo cestovnou kanceláriou. S výnimkou mimoriadnych situácií sa tak cestujúci, ktorí sa dostavili na odbavenie a ktorí uskutočnili dotknutý let s palubným lístkom na tento let, musia považovať za cestujúcich, ktorí mali potvrdenú rezerváciu na tento let.

Okrem toho sa Súdny dvor nedomnieval, že dotknutí cestujúci cestovali bezplatne alebo za znížené cestovné, ktoré nebolo priamo alebo nepriamo dostupné verejnosti. K takejto situácii by došlo len vtedy, ak by im takúto možnosť povolil samotný letecký dopravca. V dôsledku toho skutočnosť, že tretia osoba zaplatila cenu balíka cestovných služieb cestovnej kancelárii a že táto cestovná kancelária zase zaplatila leteckému dopravcovi cenu letu v súlade s trhovými podmienkami, nebráni cestujúcim v tom, aby mali právo na náhradu.

Súdny dvor tiež uviedol, že leteckému dopravcovi prináleží, aby spôsobom stanoveným vnútroštátnym právom preukázal, že cestujúci cestoval bezplatne alebo za takéto znížené cestovné.

[1] Názov tejto veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.
[2] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10).
[3] V súlade s článkom 3 ods. 3 nariadenia č. 261/2004.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 27/25
Luxemburg 6. marca 2025
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-20/24 | [Cymdek]1