Novela Trestného zákona s pravidlom „trikrát a dosť“ je účinná

Novela Trestného zákona, ktorá opäť zavádza pravidlo „trikrát a dosť“ pre drobné krádeže, bola zverejnená v Zbierke zákonov a jej hlavné ustanovenia začali platiť od 27. decembra . Parlament ju schválil v skrátenom konaní 11. decembra a prezident Peter Pellegrini ju podpísal krátko nato . Nová legislatíva tiež rozširuje trestný čin marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním cudzej moci a zavádza trestnosť popierania či spochybňovania povojnových dokumentov o usporiadaní pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku . Menia sa aj pravidlá pre spolupracujúcich obvinených (tzv. kajúcnikov) a rozširujú sa právomoci exekútorov pri vymáhaní náhrady škody spôsobenej trestným činom .

Generálny prokurátor napadne trestnú novelu na Ústavnom súde

Generálny prokurátor Maroš Žilinka oznámil, že podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania o súlade novely Trestného zákona s Ústavou . Žilinka dlhodobo kritizoval túto „trestnú novelu“, najmä zmeny v trestnom procese, ktoré označil za škodlivé . Väčšina ustanovení novely už medzitým nadobudla účinnosť po podpise prezidenta, no generálny prokurátor chce dosiahnuť ich pozastavenie pre podozrenie z protiústavnosti .

Ústavný súd pozastavil zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov

Ústavný súd SR 17. decembra dočasne pozastavil účinnosť zákona o transformácii Úradu na ochranu oznamovateľov (ÚOO) na nový úrad . Tento zákon, ktorý mal od 1. januára 2026 nahradiť doterajší ÚOO novým Úradom na ochranu obetí trestných činov a oznamovateľov protispoločenskej činnosti, parlament schválil v decembri napriek vetu prezidenta . Skupina opozičných poslancov namietala možný nesúlad zákona s Ústavou SR aj právom EÚ a kritizovala, že bol prijatý v skrátenom legislatívnom konaní bez riadneho odôvodnenia . Ústavný súd prijal ich podanie na ďalšie konanie a do konečného rozhodnutia ponechal pôvodný ÚOO v činnosti.

Ústavný súd: Sprísnený zákon o mimovládnych organizáciách je protiústavný

Plénum Ústavného súdu SR rozhodlo, že novela legislatívy o neziskových organizáciách všeobecne prospešných služieb nie je v súlade s Ústavou SR ani s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd . Súd označil túto právnu úpravu za vnútorne rozporuplnú a nevhodnú, najmä pre neprimeraný zásah do súkromia darcov povinným zverejňovaním údajov o ich finančných príspevkoch . Tiež vytkol, že nová právna úprava neprimerane prenáša povinnosti verejnej správy na mimovládne organizácie, čo by mohlo ohroziť ich fungovanie . Ústavný súd preto napadnuté ustanovenia zrušil a ochránil pôvodné pravidlá pre činnosť mimovládnych organizácií.

Ministerstvo vnútra avizuje viaceré legislatívne zmeny v roku 2026

Ministerstvo vnútra pripravuje v novom roku rozsiahly balík zmien zákonov, ktoré sa dotknú oblasti krízového riadenia, civilnej ochrany, samosprávy a ďalších častí verejnej správy . Štátny tajomník rezortu Michal Kaliňák uviedol, že v rámci samosprávnej legislatívy chystajú novelu zákona o obecnom zriadení a nový zákon o hlavných kontrolóroch, aby zjednotili pravidlá pre obce, mestá aj vyššie územné celky . V legislatívnom procese sú zároveň novely zákonov o osvedčovaní listín a podpisov, o hlásení pobytu občanov, o štátnom občianstve, o obecnej polícii, o priestupkoch či pripravovaný zákon o lobingu . Ministerstvo deklaruje, že všetky zmeny konzultuje s odborníkmi a zástupcami samospráv, pričom viaceré návrhy už prešli verejnými okrúhlymi stolmi .

Na čele armády dôjde v máji k výmene, dôraz na kontinuitu

Náčelník Generálneho štábu Ozbrojených síl SR generál Daniel Zmeko ukončí v máji 2026 svoje pôsobenie po dvoch štvorročných obdobiach, pričom podľa zákona sa už nemôže uchádzať o ďalší mandát . Minister obrany Robert Kaliňák zdôraznil, že pri výmene náčelníka GŠ je najdôležitejšia kontinuita a nového veliteľa bude hľadať medzi osvedčenými generálmi zo slovenskej armády . Meno Zmekovho nástupcu plánujú predstaviť v spolupráci s odchádzajúcim náčelníkom prezidentovi začiatkom roka 2026 a postupne ho už od februára zaúčať do niektorých povinností . Formálne vymenovanie nového šéfa Generálneho štábu musí schváliť vláda a následne ho do funkcie ustanoví prezident republiky.

Pripravuje sa spoplatnenie katastra a koniec anonymných listov vlastníctva

Úrad geodézie, kartografie a katastra (ÚGKK) navrhuje zásadnú zmenu prístupu k údajom v katastri nehnuteľností . Podľa návrhu novely zákona sa má zaviesť povinná registrácia používateľov katastrálneho portálu a spoplatnenie detailných výpisov z listov vlastníctva, čím sa skončí doterajšie anonymné a bezplatné prezeranie údajov . Základné informácie o nehnuteľnostiach (napríklad meno a priezvisko vlastníka) by síce zostali verejne prístupné, no za podrobné údaje už bude potrebné zaplatiť poplatok (uvažuje sa približne 6 eur za jeden elektronický výpis) . ÚGKK argumentuje zvýšením bezpečnosti a ochranou pred zneužívaním citlivých údajov, ako aj potrebou financovať modernizáciu katastrálneho systému . Návrh zároveň počíta s úpravou súvisiacich správnych poplatkov a administratívnych postupov pre elektronické podania na kataster .

Novela Zákonníka práce uľahčí odhaľovanie nelegálneho zamestnávania

Od 1. januára 2026 vstúpila do platnosti novela Zákonníka práce, ktorá má zjednodušiť dokazovanie nelegálneho zamestnávania formou tzv. švarc systému. V definícii závislej práce sa vypustili slová „v pracovnom čase určenom zamestnávateľom“, ktoré mnohé firmy doteraz využívali ako argument, že pracovníkovi neurčujú pevný pracovný čas, a nejde tak o závislú prácu . Odstránením tejto podmienky bude pre inšpektorát práce jednoduchšie preukázať, že osoba pracujúca „na živnosť“ fakticky vykonáva závislú činnosť v postavení zamestnanca . Nové pravidlá tak sprísňujú postih tzv. švarc systému a majú prispieť k zamedzeniu obchádzania Zákonníka práce.

Daňovo-odvodové zmeny: vyššie sadzby pre najlepšie zarábajúcich

V rámci schváleného konsolidačného balíka verejných financií sa od januára 2026 zvyšuje progresivita dane z príjmov fyzických osôb a rastie aj odvodové zaťaženie práce . K doterajším sadzbám dane 19 % a 25 % pribudli nové, vyššie pásma – sadzba 30 % z časti základu dane presahujúcej 60 349,21 € a sadzba 35 % z časti základu presahujúcej 75 010,32 € ročne . Zároveň sa zvýšil zdravotný odvod zamestnanca o jeden percentuálny bod (zo 4 % na 5 %), čo v kombinácii s daňovými sadzbami zvyšuje celkové náklady práce . Tieto opatrenia sa vzťahujú na príjmy zo zamestnania, podnikania, prenájmu nehnuteľností aj inej samostatnej činnosti a ich cieľom je posilniť príjmy štátu v snahe znížiť deficit verejných financií .

Historicky najvyšší nárast minimálnej mzdy na 915 eur

Od 1. januára 2026 sa zvýšila minimálna mzda na Slovensku na 915 € mesačne, čo predstavuje medziročný nárast o 99 € . Ide o najvýraznejšie jednorazové zvýšenie minimálnej mzdy v histórii, spôsobené zmenou vzorca jej výpočtu – po novom tvorí 60 % priemernej mzdy spred dvoch rokov . Polepší si vyše 100-tisíc zamestnancov pracujúcich za minimum, ako aj ďalších približne 50-tisíc pracovníkov vo vyšších stupňoch náročnosti práce, ktorí na výplatných páskach uvidia ešte vyššie sumy . Vláda tento skok označuje za úspech v zvyšovaní životnej úrovne, no časť ekonómov a zamestnávateľov varuje pred negatívnymi následkami – napríklad hrozbou rušenia miest v chudobnejších regiónoch v dôsledku výrazného rastu mzdových nákladov .

EÚ odkladá uplatňovanie nariadenia proti odlesňovaniu

Členské štáty EÚ a Európsky parlament sa dohodli na posunutí účinnosti nového nariadenia o produktoch bez odlesňovania (EUDR) o jeden rok . Pravidlá náležitej starostlivosti pri uvádzaní komodít spojených s odlesňovaním na trh sa tak budú uplatňovať od 30. decembra 2026 pre veľkých a stredných prevádzkovateľov, pričom mikro a malé podniky majú dostať ďalších 6 mesiacov navyše (do 30. júna 2027) . Cieľom odkladu je dať firmám aj úradom viac času na prípravu monitorovacích systémov a znížiť administratívnu záťaž . Slovensko bolo medzi krajinami, ktoré odklad podporovali, keďže plná pripravenosť na nové povinnosti by do pôvodného termínu nebola reálna.

Brusel spustil konanie pre spornú zmenu slovenskej ústavy

Európska komisia začala tzv. infringement – konanie o porušení povinností vyplývajúcich z práva EÚ – voči Slovensku pre kontroverznú novelu Ústavy SR schválenú v novembri 2025 . Vládna koalícia Smer-SD, Hlas-SD a SNS s podporou KDH vtedy do ústavy presadila doplnenie, ktorým v tzv. kultúrno-etických otázkach nadradila slovenské právo nad právo EÚ. Komisia namieta, že nové znenie článku 7 narúša zásady prednosti, autonómie, účinnosti a jednotného uplatňovania európskeho práva . Premiér Robert Fico však vyhlásil, že k žiadnej zmene ústavy nedôjde a spor s EÚ dokonca privítal . Tvrdí, že Slovensku pre túto ústavnú klauzulu nehrozí žaloba na Súdnom dvore EÚ, a odmieta, že by ustanovenie bolo v rozpore so záväzkami krajiny pri vstupe do Únie.

EÚ schválila zákaz dovozu ruského plynu do roku 2027

Európsky parlament odsúhlasil nové nariadenie, podľa ktorého má Európska únia najneskôr do 30. septembra 2027 úplne ukončiť dovoz ruského zemného plynu . Bezprostredne po nadobudnutí účinnosti legislatívy (začiatkom roka 2026) sa zakáže dovoz ruského skvapalneného zemného plynu (LNG), zatiaľ čo dodávky potrubného plynu budú postupne znižované až k nulovým objemom v roku 2027 . Toto opatrenie je zásadným míľnikom v úsilí EÚ o energetickú nezávislosť a reakciou na ruskú agresiu proti Ukrajine . Súčasťou nariadenia sú mechanizmy sankcií a dohľadu na predchádzanie obchádzaniu zákazu, ako aj možnosť dočasne pozastaviť zákaz v núdzových situáciách ohrozujúcich dodávky energií – táto výnimka bola doplnená najmä na upokojenie štátov ako Slovensko a Maďarsko, ktoré stále dovážajú ruský plyn . Novú legislatívu musí ešte formálne potvrdiť Rada EÚ, očakáva sa však jej definitívne prijatie už začiatkom roka 2026.

Nový proces v kauze Kuciak začne v januári 2026

Špecializovaný trestný súd vytýčil 42 termínov pojednávania na rok 2026 v opakovanom procese k vražde novinára Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej . Pôjde už o tretie hlavné pojednávanie v tejto kauze po tom, ako Najvyšší súd v máji 2025 zrušil predchádzajúci oslobodzujúci rozsudok ŠTS a vrátil vec na nové prejednanie . Nový proces sa začne 8. januára 2026 a senát ŠTS plánuje pojednávať v intenzívnych viacdňových blokoch, aby mohol padnúť právoplatný verdikt v primeranom čase. Prípad dvojnásobnej úkladnej vraždy, ktorý otriasol Slovenskom, sa tak posúva do ďalšej fázy takmer päť rokov od spáchania činu.

Cyprus prevzal predsedníctvo v Rade EÚ

Od 1. januára 2026 sa rotujúce predsedníctvo v Rade Európskej únie presunulo z Dánska na Cyprus. Cyperská vláda tak najbližších šesť mesiacov povedie rokovania členských štátov o európskej legislatíve a politikách. Prioritami cyperského predsedníctva majú byť posilnenie jednoty Únie, pokračovanie podpory Ukrajiny a pokrok v kľúčových reformách vrátane európskej azylovej a migračnej politiky. Nové predsedníctvo tak môže ovplyvniť aj legislatívne prostredie, ktoré sa premietne do právneho poriadku Slovenskej republiky.

Zdroj:
https://www.vlada.gov.sk//tlacove-spravy/
https://www.nrsr.sk/web/