Verejné obstarávanie: Oznámenie o výsledku sa musí venovať ponúkanému plneniu

Pri verejných obstarávaniach, kde sa od uchádzačov vyžaduje návrh plnenia, či už ako hodnotiace kritérium alebo podstatná náležitosť ponuky, dochádza často k problému, že v oznámení o výsledku vyhodnotenia ponúk verejní obstarávatelia a obstarávatelia neuvádzajú žiadne konkrétne informácie o tom, či a akým spôsobom víťazné plnenie spĺňa podmienky stanovené v súťažných podkladoch. Takýmto konaním sa znemožňuje kontrola zo strany ostatných uchádzačov, ktorí si nevedia overiť, či plnenie úspešného uchádzača je v súlade so súťažnými podkladmi a vytvára sa priestor na pochybnosti o transparentnosti hodnotiaceho procesu.
Tento nedostatok predstavuje porušenie obsahovej povinnosti podľa ust. § 55 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní.
Nedostatočné zdôvodňovanie vyhodnotenia ponúk je dlhodobým problémom verejného obstarávania. Verejní obstarávatelia sa často obmedzujú na stručné oznámenia bez podrobného vysvetlenia, čím môžu znižovať dôveru hospodárskych subjektov v transparentnosť procesu a tiež, ak uchádzači nepoznajú presné dôvody (charakteristiku) vyhodnotenia ponúk, vzniká priestor pre pochybnosti o objektívnosti hodnotenia. Tiež nedostatočné zdôvodňovanie výsledku verejného obstarávania môže mať za následok zvýšený počet námietok a revíznych konaní, keďže po uplynutí lehoty na predkladanie ponúk absentuje v zákone možnosť uchádzača nadviazať komunikáciu s verejným obstarávateľom alebo obstarávateľom iniciovanú zo strany uchádzača, pričom jedinou možnosťou sú v takomto prípade pre uchádzačov námietky.
Predseda ÚVO vydal dňa 23. 01. 2025 rozhodnutie č. 14195-9000/2024, ktoré zásadne ovplyvní transparentnosť oznámení o výsledku verejného obstarávania a zmení doterajšiu reštriktívnu interpretáciu tejto oznamovacej povinnosti v prípade, že sa súťaží na najnižšiu cenu. Zavedená prax úradu v takýchto prípadoch schvaľovala postup verejných obstarávateľov a obstarávateľov, ktorí v informácii o výsledku ako výhodu a charakteristiku úspešnej ponuky uvádzali fakticky len to, že táto ponuka je najlacnejšia. Prehodnotením doterajšej praxe predseda ÚVO uprednostnil potrebu vyššej transparentnosti a zrozumiteľnosti hodnotiacich procesov, a teda aj rácio právnej úpravy.
Predmetom preskúmania v tomto konkrétnom prípade bolo, či oznámenie o výsledku vyhodnotenia ponúk v rokovacom konaní s uverejnením, v ktorom boli navyše prípustné aj variantné riešenia, obsahovalo dostatočné informácie v súlade s § 55 ods. 2 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní. Predseda ÚVO konštatoval, že informácie o výhodách a charakteristikách úspešnej ponuky boli nedostatočné a verejný obstarávateľ neuviedol konkrétne dôvody, prečo bola víťazná ponuka vyhodnotená ako úspešná (najvýhodnejšia), a či táto vôbec splnila zadanie. V tejto súvislosti predseda ÚVO zároveň konštatuje, že identifikované porušenie zákona o verejnom obstarávaní mohlo ovplyvniť výsledok verejného obstarávania, pretože kontrolovaný v informácii o výsledku vyhodnotenia ponúk neuviedol podstatnú náležitosť týkajúcu sa informácie o charakteristikách prijatej ponuky, čím ukrátil dotknutých uchádzačov o informácie o postupe kontrolovaného pri hodnotení ponuky úspešného uchádzača a zároveň procesne limitoval navrhovateľa pri uplatňovaní revíznych postupov.
Jeden z najzásadnejších problémov, ktoré predseda ÚVO v tomto rozhodnutí identifikoval, ako je vyššie uvedené, je nedostatočné zdôvodňovanie výberu úspešnej ponuky. Hospodárske subjekty sa často nemajú možnosť dozvedieť, aké konkrétne výhody ponuka úspešného uchádzača priniesla, čím sa im odopiera právo efektívne posúdiť dôvodnosť rozhodnutia verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa. Bez podrobného zdôvodnenia nie je možné overiť, či rozhodnutie verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa skutočne reflektovalo požiadavky stanovené v súťažných podkladoch. Tým sa zároveň ostatní uchádzači oberajú o možnosť efektívnej obrany proti rozhodnutiu verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa, keďže ak chcú v takomto prípade podať námietky, často musia „strieľať naslepo“.
Podľa predsedu ÚVO, ako zdôraznil v rozhodnutí, by v zmysle ust. § 55 ods. 2 v spojení s ust. § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní mala informácia o charakteristikách prijatej ponuky zahŕňať kľúčové informácie o tom, čo ponúkol úspešný uchádzač v časti týkajúcej sa samotného predmetu plnenia, a to minimálne v takom rozsahu, aby mohol dotknutý uchádzač v súlade s princípom transparentnosti racionálne identifikovať dôvody, ktoré viedli verejného obstarávateľa alebo obstarávateľa k výberu ponuky úspešného uchádzača. K tomu možno dodať, že ide o univerzálne pravidlo a v zásade by nemalo záležať, či sa súťaží na najnižšiu cenu alebo sú predmetom hodnotenia aj iné, necenové kritériá.
Predmetné rozhodnutie predsedu ÚVO zároveň nadväzuje na požiadavky európskeho práva a judikatúru Súdneho dvora EÚ [1], ktoré kladú dôraz na transparentnosť verejného obstarávania a tiež povinnosť poskytnúť dostatočne podrobné informácie o hodnotení ponúk.
V nadväznosti na vyššie uvedené aplikačné problémy nedostatočného zdôvodňovania výsledkov verejného obstarávania rozhodnutie predsedu ÚVO predstavuje dôležitý precedens pre zmenu zavedenej praxe týkajúcej sa informovania o výsledku vyhodnotenia ponúk. Rozhodnutie je správnym krokom smerom k transparentnosti a vyváženejším vzťahom medzi uchádzačmi a verejnými obstarávateľmi alebo obstarávateľmi.
Advokátska kancelária AGM partners s.r.o.
Bazová 6A
821 08 Bratislava
Sokolovská 663/136c
186 00 Praha 8
Tel.: +421 948 136 808
E-mail: info@agmpartners.sk
[1] Rozsudok Súdneho dvora EÚ, Antea Polska C-54/21 zo dňa 17. 11. 2022: „Zásada ochrany dôverných informácií však musí byť v súlade s požiadavkami účinnej súdnej ochrany. Na tento účel musí byť zákaz uvedený v článku 21 ods. 1 smernice 2014/24 vyvážený všeobecnou zásadou riadnej správy vecí verejných, z ktorej vyplýva povinnosť odôvodnenia. Toto vyváženie musí najmä zohľadniť skutočnosť, že vylúčený uchádzač v prípade neexistencie dostatočných informácií, ktoré by mu umožnili overiť, či rozhodnutie verejného obstarávateľa týkajúce sa zadania predmetnej zákazky obsahuje prípadné chyby alebo porušenia, nebude mať v praxi možnosť dovolávať sa svojho práva na účinný prostriedok nápravy podľa článku 1 ods. 1 a 3 smernice 89/ (...)“
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk