V rozhodnutí z 27. júna 2017 Komisia dospela k záveru, že v trinástich krajinách Európskeho hospodárskeho priestoru1 Google zneužila svoje dominantné postavenie na trhu so všeobecnými vyhľadávacími službami na internete tým, že uprednostňovala svoju vlastnú službu porovnávania produktov, čo je špecializovaná služba vyhľadávania, pred konkurenčnými službami porovnávania produktov. Na jednej strane Komisia konštatovala, že výsledky vyhľadávania produktov spusteného zo všeobecného vyhľadávača spoločnosti Google boli umiestňované a zobrazované pútavejšie v prípade výsledkov služby porovnávania produktov spoločnosti Google než v prípade výsledkov pochádzajúcich z konkurenčných služieb porovnávania produktov. Na druhej strane pozícia týchto posledných uvedených výsledkov, ktoré sa objavovali ako jednoduché všeobecné výsledky (zobrazené formou odkazov modrej farby), mohla byť z tohto dôvodu na rozdiel od výsledkov služby porovnávania produktov spoločnosti Google znížená pomocou algoritmov úprav na stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google.

Za toto porušenie Komisia uložila spoločnosti Google peňažnú sankciu vo výške 2 424 495 000 eur, z toho 523 518 000 eur spoločne a nerozdielne s jej materskou spoločnosťou Alphabet.

Google a Alphabet podali proti rozhodnutiu Komisie žalobu na Všeobecný súd Európskej únie.

Svojím dnešným rozsudkom Všeobecný súd v podstatnej časti zamietol žalobu týchto dvoch spoločností a potvrdil pokutu uloženú Komisiou.

I. Všeobecný súd uznal protisúťažnú povahu sporného postupu

Všeobecný súd najskôr uvádza, že samotné dominantné postavenie podniku, hoci aj v rozsahu postavenia spoločnosti Google, nie je dôvodom na žiadnu výhradu voči dotknutému podniku, aj keď má v úmysle expandovať na susedný trh. Všeobecný súd však konštatuje, že tým, že Google uprednostňovala svoju vlastnú službu porovnávania produktov na svojich stránkach s výsledkami všeobecného vyhľadávania prostredníctvom ich prednostného zobrazenia a umiestnenia, pričom odsúvala výsledky konkurenčných porovnávacích služieb pomocou algoritmov triedenia, porušila hospodársku súťaž na základe kvality. V dôsledku troch osobitných okolností, a to (i) významu návštevnosti generovanej všeobecným vyhľadávačom spoločnosti Google pre služby porovnávania produktov, (ii) správania používateľov, ktorí sa vo všeobecnosti zameriavajú na výsledky na prvých miestach, ako aj (iii) významného podielu „odklonenej“ návštevnosti v rámci služieb porovnávania produktov a nemožnosti jej účinného nahradenia, sporná prax mohla viesť k oslabeniu hospodárskej súťaže na trhu.

Všeobecný súd tiež poznamenáva, že vzhľadom na univerzálne použitie všeobecného vyhľadávača spoločnosti Google, ktorý je navrhnutý tak, aby indexoval výsledky zahŕňajúce akýkoľvek možný obsah, má propagácia iba jedného typu špecializovaného výsledku na stránkach s výsledkami vyhľadávania spoločnosti Google, konkrétne jej vlastného, určitú formu abnormality. Všeobecný vyhľadávač je totiž v zásade otvorená infraštruktúra, ktorej opodstatnenie a hodnota spočíva v jej schopnosti prijať výsledky prichádzajúce zvonku, konkrétne z externých zdrojov tretích strán, a zobrazovať tieto zdroje, ktoré ju obohacujú a zvyšujú jej dôveryhodnosť.

Ďalej Všeobecný súd konštatuje, že v prejednávanej veci ide o podmienky poskytovania služby všeobecného vyhľadávania spoločnosťou Google prostredníctvom prístupu konkurenčných služieb porovnávania produktov ku stránkam s výsledkami všeobecného vyhľadávania. V tejto súvislosti uvádza, že stránka s výsledkami všeobecného vyhľadávania má vlastnosti, ktoré ju približujú k základnému zariadeniu, keďže v súčasnosti neexistuje žiadna skutočná alebo potenciálna náhrada, ktorá by umožnila jej nahradenie na trhu ekonomicky udržateľným spôsobom. Všeobecný súd však potvrdzuje, že nie každý postup týkajúci sa prístupu k takémuto zariadeniu musí byť nevyhnutne posudzovaný vo svetle podmienok odmietnutia poskytnutia, ako sú uvedené v rozsudku vo veci Bronner2, o ktorý sa Google opierala na podporu svojich tvrdení. V tomto kontexte Všeobecný súd dospel k záveru, že sporný postup nie je založený na odmietnutí poskytnutia, ale na rozdielnom zaobchádzaní zo strany spoločnosti Google výlučne v prospech svojej vlastnej porovnávacej služby, takže vyššie spomenutý rozsudok sa na prejednávanú vec neuplatňuje.

Napokon Všeobecný súd konštatuje, že rozdielne zaobchádzanie uplatňované spoločnosťou Google je založené na pôvode výsledkov, teda na tom, či pochádzajú z jej vlastnej porovnávacej služby alebo z konkurenčných porovnávacích služieb. Všeobecný súd tak rozhodol, že Google v skutočnosti uprednostňuje svoju vlastnú porovnávaciu službu pred konkurenčnými porovnávacími službami, a nie lepší výsledok pred iným výsledkom. Všeobecný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že aj keby boli výsledky konkurenčných porovnávacích služieb relevantnejšie, nikdy by sa s nimi nezaobchádzalo rovnako ako s výsledkami porovnávacej služby Google, pokiaľ ide o ich umiestnenie a zobrazenie. Je pravda, že Google medzitým umožnila konkurenčným službám porovnávania produktov zvýšiť kvalitu zobrazovania ich výsledkov, keď im za odplatu sprístupnila zobrazovanie vo svojich „boxoch“, ale Všeobecný súd konštatoval, že takáto služba závisí od toho, či služby porovnávania produktov zmenia svoj obchodný model a prestanú byť priamymi konkurentmi spoločnosti Google a stanú sa jej zákazníkmi.

II. Komisia správne konštatovala škodlivé účinky na hospodársku súťaž

Všeobecný súd odmietol tvrdenia predložené spoločnosťou Google na účely spochybnenia častí napadnutého rozhodnutia, ktoré sa týkajú dôsledkov sporného postupu na návštevnosť. V tejto súvislosti Všeobecný súd zdôrazňuje, že tieto tvrdenia prihliadajú len na vplyv zobrazenia výsledkov služby porovnávania produktov spoločnosti Google bez zohľadnenia vplyvu zlého umiestnenia výsledkov konkurenčných služieb porovnávania produktov vo všeobecných výsledkoch. Komisia pritom spochybnila kombinované účinky týchto dvoch aspektov, pričom sa opierala o viacero faktorov, a to najmä o konkrétne údaje o návštevnosti a vzájomný vzťah medzi viditeľnosťou výsledku a návštevnosťou webovej stránky, z ktorej tento výsledok pochádza, s cieľom preukázať prepojenie medzi správaním spoločnosti Google a celkovým poklesom návštevnosti stránok konkurenčných služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google a výrazný nárast návštevnosti jej vlastnej služby porovnávania produktov.

Pokiaľ ide o účinky sporného postupu na hospodársku súťaž, Všeobecný súd pripomína, že o zneužitie dominantného postavenia ide vtedy, keď dominantný podnik bráni udržaniu stupňa hospodárskej súťaže alebo jej rozvoju prostredníctvom použitia prostriedkov odlišujúcich sa od tých, ktorými sa riadi bežná súťaž, a že na preukázanie uvedeného postačuje dokázať, že správanie tohto podniku má schopnosť obmedziť hospodársku súťaž. V dôsledku toho, aj keď Komisia musela analyzovať všetky relevantné okolnosti vrátane tvrdení spoločnosti Google týkajúcich sa skutočného vývoja trhov, nebola povinná identifikovať skutočné účinky vylúčenia z trhu. V tomto kontexte Všeobecný súd konštatuje, že v prejednávanej veci po posúdení skutočných účinkov predmetného správania na návštevnosť služieb porovnávania produktov zo stránok s výsledkami všeobecného vyhľadávania spoločnosti Google, mala Komisia dostatočný základ na preukázanie, že táto návštevnosť mala značný podiel na celkovej návštevnosti týchto služieb, že tento podiel nebolo možné účinne nahradiť inými zdrojmi návštevnosti, ako je reklama (AdWords) alebo mobilné aplikácie, a že potenciálnym výsledkom bol zánik služieb porovnávania produktov, nižšia miera inovácií na ich trhu a menší výber pre spotrebiteľov, čo sú charakteristické prvky oslabenia hospodárskej súťaže.

Všeobecný súd navyše odmietol tvrdenie spoločnosti Google, že hospodárska súťaž na trhu služieb porovnávania produktov zostáva silná v dôsledku prítomnosti obchodných platforiem na tomto trhu. Všeobecný súd totiž potvrdil analýzu Komisie, podľa ktorej tieto platformy nie sú na tom istom trhu. Hoci obe kategórie stránok ponúkajú funkcie vyhľadávania produktov, nerobia to za rovnakých podmienok a používatelia, či už používatelia internetu alebo online predajcovia, ich nevyužívajú s rovnakým zámerom, a ak áno, tak len ako doplnok. Všeobecný súd preto súhlasí s názorom Komisie, že obchodné platformy vyvíjajú na Google slabý konkurenčný tlak. Spresňuje, že aj keby platformy obchodníkov boli na rovnakom trhu ako služby porovnávania produktov, zistený protisúťažný účinok by postačoval na to, aby sa konanie spoločnosti Google kvalifikovalo ako zneužívajúce, pretože vo všetkých dotknutých krajinách by bol ovplyvnený nezanedbateľný podiel na tomto trhu, ktorý majú služby porovnávania produktov. Všeobecný súd teda potvrdil analýzu Komisie týkajúcu sa trhu špecializovaných vyhľadávacích služieb na účely porovnávania produktov.
Naproti tomu Všeobecný súd konštatuje, že Komisia nepreukázala, že konanie spoločnosti Google malo, hoci aj potenciálne, protisúťažné účinky na trh všeobecných vyhľadávacích služieb, a preto zrušil konštatovanie porušenia výlučne vo vzťahu k tomuto trhu.

III. Všeobecný súd vylúčil existenciu prípadného objektívneho odôvodnenia konania spoločnosti Google
Google sa pri ďalšom spochybňovaní zneužívajúcej povahy svojho konania opierala jednak o údajnú prospešnosť svojho konania pre hospodársku súťaž v tom zmysle, že údajne tým zlepšila kvalitu svojej vyhľadávacej služby a vyvážila vylučujúci účinok spojený so sporným postupom, a jednak o technické obmedzenia, ktoré jej bránia zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie, o ktoré sa usiluje Komisia.

Všeobecný súd tieto tvrdenia odmietol. Na jednej strane rozhodol, že hoci algoritmy triedenia výsledkov všeobecného vyhľadávania alebo kritériá na umiestnenie a zobrazenie výsledkov špecializovaného vyhľadávania produktov spoločnosti Google môžu ako také predstavovať vylepšenia jej služieb v prospech hospodárskej súťaže, táto okolnosť neospravedlňuje sporný postup, a to konkrétne rozdielne zaobchádzanie s výsledkami služby porovnávania produktov spoločnosti Google a s výsledkami konkurenčných služieb porovnávania produktov. Všeobecný súd na druhej strane konštatuje, že Google nepreukázala zvýšenie efektívnosti spojené s týmto postupom, ktoré by vyvážilo jeho negatívne účinky na hospodársku súťaž.

IV. Všeobecný súd po opätovnom posúdení porušenia potvrdil výšku sankcie

Napokon Všeobecný súd odmietol tvrdenia spoločnosti Google, v ktorých uvádzala, že jej nemala byť uložená žiadna sankcie. Predovšetkým ani skutočnosť, že Komisia po prvý raz analyzovala predmetný typ konania z hľadiska pravidiel hospodárskej súťaže, ani skutočnosť, že v jednej fáze konania naznačila, že nemôže vyžadovať, aby Google vykonala určité úpravy svojich postupov, alebo že bola ochotná pokúsiť sa vyriešiť vec prijatím záväzkov zo strany spoločnosti Google, nebránia uloženiu sankcie tejto spoločnosti.

Okrem toho Všeobecný súd po náležitom posúdení skutkového stavu s cieľom určiť výšku sankcie na jednej strane konštatuje, že čiastočné zrušenie napadnutého rozhodnutia, obmedzené na trh všeobecných vyhľadávacích služieb, nemá vplyv na výšku pokuty, keďže Komisia pri stanovení základnej výšky pokuty nezohľadnila hodnotu predaja na tomto trhu. Na druhej strane Všeobecný súd zdôrazňuje obzvlášť závažnú povahu porušenia a hoci prihliada na skutočnosť, že zneužívanie nebolo preukázané na trhu všeobecných vyhľadávacích služieb, berie do úvahy aj skutočnosť, že k predmetnému konaniu došlo úmyselne, a nie z nedbanlivosti. Na konci svojej analýzy Všeobecný súd dospel k záveru, že výška peňažnej sankcie uloženej spoločnosti Google musí byť potvrdená.

1 Belgicko, Česká republika, Dánsko, Nemecko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Holandsko, Rakúsko, Poľsko, Švédsko, Spojené kráľovstvo a Nórsko.

2 Rozsudok Súdneho dvora z 26. novembra 1998, Bronner (C-7/97), pozri tiež TK 72/98.
 

Zdroj:
Všeobecný súd Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č.°197/21
v Luxemburgu 10. novembra 2021
Rozsudok vo veci T-612/17
Google a Alphabet/Komisia (Google Shopping)