Nová regulácia whistleblowingu prináša nasledujúce zmeny:

Rozšírenie okruhu chránených osôb

Rozšírenie ochrany spočíva predovšetkým v úprave definície „oznamovateľa“ a zavedením nového pojmu „iný obdobný vzťah“, čím sa rozšíri okruh whistleblowerov v zmysle zákona, a teda osôb, ktorým zákon v nadväznosti na oznámenie protispoločenskej činnosti poskytne ochranu. Podľa predošlej právnej úpravy sa pod pojmom „oznamovateľ“ rozumeli osoby, ktoré ohlásenie podali v dobrej viere, a osoby im blízke u toho istého zamestnávateľa alebo v rámci tej istej organizácie. Rozšírením definície „oznamovateľa“ podľa novelizovanej právnej úpravy tento pojem s účinnosťou od 1. júla tohto roka zahŕňa fyzické osoby, ktoré v dobrej viere podali oznámenie orgánu zodpovednému za prijímanie hlásení alebo svojim zamestnávateľom, pričom za oznamovateľov sa považujú napríklad aj fyzické osoby, ktoré:

• urobili oznámenie v čase, keď sa ich pracovný pomer alebo iný obdobný vzťah už skončil, alebo
• urobili oznámenie v čase, keď sa ich pracovný pomer alebo iný obdobný vzťah ešte nezačal

Zavedením úplne nového pojmu „iný obdobný vzťah“ sa právna ochrana vzťahuje okrem osôb v pracovnoprávnom vzťahu aj na osoby v „obdobnom pracovnoprávnom vzťahu“, pričom podľa novely pod tento pojem patria tiež členovia orgánov právnickej osoby alebo osoby vykonávajúce práva súvisiace s ich účasťou alebo riadením v právnickej osobe, samostatne zárobkovo činné osoby, praktikanti počas ich odbornej praxe alebo absolventskej praxe, dobrovoľníci, aktivisti, zmluvní partneri zo zmlúv o dodaní tovaru, o vykonaní stavebných prác alebo o poskytnutí služby.

Už predošlá právna úprava zaviedla pre zamestnávateľov povinnosť mať vypracovaný a prijatý interný postup pre preverovanie whistleblowingu, tzv. vnútorný systém preverovania oznámení, ako aj povinnosť určiť v rámci tohto systému zodpovednú osobu.

Táto povinnosť sa predtým vzťahovala iba na tých zamestnávateľov v súkromnom sektore, ktorí zamestnávajú najmenej 50 zamestnancov. Podľa novej právnej úpravy sú od 1. septembra zamestnávatelia v niektorých sektoroch povinní vypracovať interný postup pre overovanie oznámení aj vtedy, ak zamestnávajú menej ako 50 zamestnancov. Ide o zamestnávateľov, ktorí poskytujú služby v oblasti financií, bezpečnosti dopravy alebo služby v oblasti životného prostredia.

Okrem toho, podľa predošlej právnej úpravy mohol zamestnávateľ ako zodpovednú osobu za preverovanie oznámení určiť aj osobu, ktorá nebola jeho zamestnancom. Od 1. septembra platí, že táto osoba musí byť určená spomedzi zamestnancov, resp. musí to byť osoba v rámci zamestnávateľovej organizácie. Popri nej môže na základe zmluvy so zamestnávateľom prijímať a potvrdzovať hlásenia v mene zamestnávateľa aj externá osoba, ktorá nie je zamestnancom. U zamestnávateľov, ktorí zamestnávajú do 250 zamestnancov môže takáto externá osoba vykonávať tiež preverovanie oznámení.

Novela taktiež upravila lehoty v rámci interného oznamovania. Zamestnávatelia boli predtým povinní informovať oznamovateľov o výsledku overenia ohlásenia do 10 dní od overenia. Podľa novelizovanej legislatívy sú povinní tak urobiť do 90 dní od potvrdenia prijatia ohlásenia a ak sa prijatie nepotvrdilo, do 90 dní od jeho prijatia. Okrem toho musia dodržať novú lehotu na potvrdenie prijatia ohlásenia, ktorá je stanovená na 7 dní po jeho prijatí. Nové lehoty sú účinné od 1. júla tohto roka.

Zamestnávatelia sú podľa zákona povinní uchovávať záznamy o oznámeniach po dobu troch rokov od ich doručenia, pričom medzi údaje, ktoré sa v tejto lehote majú uchovať, patrí aj meno, priezvisko a bydlisko oznamovateľa. Nová právna úprava zavádza pojem „anonymný oznamovateľ“, pričom v prípade anonymných oznamovateľov logicky vylučuje túto povinnosť.

Novela priniesla tiež novú definíciu tzv. „odvetného opatrenia“, ktorým je podľa nej konanie alebo opomenutie konania súvisiaceho s pracovnoprávnym vzťahom alebo iným obdobným vzťahom vyvolané oznámením alebo zverejnením informácií o protispoločenskej činnosti spôsobujúce ujmu. Novela pod hrozbou sankcie vyslovene zakazuje takéto konanie, čím dotknutým osobám poskytuje určitú ochranu automaticky, t. j. nie iba v prípade, ak takáto osoba o ochranu požiada. Nové znenie zákona tiež prináša príklady takýchto konaní, pričom uvádza napríklad výpoveď, okamžité skončenie pracovného pomeru, preradenie na nižšiu pozíciu, odmietnutie povýšenia, zmenu pracovných povinností, nepriznanie odmeny alebo osobného príplatku, neposkytnutie odbornej prípravy, odstúpenie od zmluvy o dodávke tovaru a služieb. Tento výpočet však uvádza len príklady, čo znamená, že zakázaným odvetným opatrením môžu byť v prípade naplnenia uvedených definičných znakov aj rôzne iné konania.

Podľa novej právnej úpravy je zakázané hroziť odvetným opatrením alebo postihovať odvetným opatrením nielen oznamovateľov protiprávnej činnosti, ale tiež ich blízke osoby alebo osoby, ktoré im v súvislosti s oznámením trestnej činnosti poskytli pomoc, ako aj osoby zodpovedné za overovanie interných oznámení. Taktiež sú zakázané odvetné opatrenia voči osobám, ktoré oznamovateľ ovláda, v ktorých má účasť, v ktorých vykonáva funkciu člena orgánu alebo pre ktoré vykonáva pracovnú činnosť, a voči osobám, ktoré ovládajú takéto osoby. Všetky zmeny týkajúce sa odvetných opatrení sú účinné od 1. júla.