25.11.2021
ID: 5269upozornenie pre užívateľov

Európsky súd pre ľudské práva rozhodol v dvoch prípadoch týkajúcich sa práva na prejednanie veci v primeranej lehote

71aae3fdf43dbd513d09efa30ac158ea/s263_89427721.jpg
Zdroj: shutterstock.com

​Štrasburg. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) vyhlásil rozsudky v prípadoch Balogh a Adamčo proti Slovenskej republike a Oros proti Slovenskej republike, v ktorých sa sťažovatelia sťažovali na neprimeranú dĺžku konaní na súdoch a správnych orgánoch. ESĽP v oboch prípadoch skonštatoval porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote.

V prípade Balogh a Adamčo proti Slovenskej republike sa sťažovatelia sťažovali na neprimeranú dĺžku trestného konania, vedeného proti nim na Okresnom súde Bratislava I. Na sťažovateľov bola v roku 2008 na okresnom súde podaná obžaloba z vraždy a trestné konanie ešte v čase rozhodovania ESĽP nebolo právoplatne skončené. Posudzované obdobie tak trvalo viac ako 13 rokov pred prvostupňovým súdom. Sťažovatelia sa obrátili aj na Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý nálezom zo 16. júna 2020 rozhodol, že v konaní došlo k porušeniu ich práv a priznal každému z nich primerané finančné zadosťučinenie vo výške 4 000 eur. Pri určení výšky odškodnenia vzal do úvahy aj to, že sťažovatelia si odpykávajú tresty odňatia slobody a tiež to, že v napadnutom trestnom konaní je možné v prípade odsudzujúceho rozsudku pri výmere trestu zohľadniť neprimeranú dĺžku konania a uložiť trest aj pod dolnou hranicou trestnej sadzby. ESĽP vo svojom rozsudku odmietol námietku vlády, že sťažovatelia vzhľadom na nález ústavného súdu stratili postavenie obetí porušenia Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“). Poukázal na to, že možnosť uloženia nižšieho trestu je zatiaľ hypotetická. Ďalej zdôraznil, že konanie trvá už 13 rokov, medzi pojednávaniami boli intervaly od troch mesiacov do dvoch rokov, pričom posledné pojednávanie sa uskutočnilo ešte v roku 2016 a pred dvomi rokmi bola vec opäť pridelená novému sudcovi. Za týchto okolností náprava porušenia, poskytnutá ústavným súdom, vrátane výšky odškodnenia, nemôže byť považovaná za dostatočnú. ESĽP preto rozhodol, že dĺžka konania je nezlučiteľná s požiadavkou „primeranej lehoty“, vyplývajúcou z článku 6 ods. 1 Dohovoru a došlo k porušeniu práva sťažovateľov podľa tohto článku. ESĽP priznal každému zo sťažovateľov sumu 9 000 eur ako náhradu nemajetkovej ujmy a sumu 250 eur ako náhradu nákladov a výdavkov spojených s konaním.

V prípade Oros proti Slovenskej republike sa sťažovateľ sťažoval na  porušenie práva na prejednanie veci v primeranej lehote v dôsledku neprimeranej dĺžky reštitučného konania, vedeného na Okresnom úrade Košice – okolie. Pred podaním sťažnosti na ESĽP sa sťažovateľ sa obrátil na ústavný súd. Ústavný súd uznesením z 22. októbra 2020 jeho sťažnosť odmietol z dôvodu nevyčerpania vnútroštátnych prostriedkov nápravy, pretože sťažovateľ nepodal žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa Správneho súdneho poriadku, ktorá má preventívny účinok. V konaní pred ESĽP vláda s odvolaním sa na závery ústavného súdu namietala, že sťažovateľ nevyčerpal vnútroštátne prostriedky nápravy, a to v prvom rade žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy. Tiež tvrdila, že sťažovateľ mohol podať aj žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z., ktorá má kompenzačný charakter. ESĽP vo svojom rozsudku uviedol, že podobná námietka už bola preskúmaná v prípade Balogh a ďalší proti Slovenskej republike, v ktorom bolo aj v súvislosti so žalobou proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa predtým účinného Občianskeho súdneho poriadku konštatované, že kumulácia prostriedkov nápravy, ktorá v zásade vedie k znásobeniu súdnych konaní, svojou povahou vyvoláva všeobecné pochybnosti o ich celkovej účinnosti. ESĽP konštatoval, že aj pri zohľadnení legislatívnych zmien, ktoré sa týkali žaloby proti nečinnosti správnych orgánov, tieto nadobudli účinnosť až 1. júla 2016, keď v sťažovateľovom prípade už takmer dvadsaťštyri rokov prebiehalo napadnuté reštitučné konanie. V tomto štádiu už došlo k porušeniu práva sťažovateľa na prerokovanie veci v primeranej lehote a samotný preventívny prostriedok nemohol poskytnúť primerané zadosťučinenie. Žaloba na urýchlenie konania podľa nového Správneho súdneho poriadku však poskytuje výlučne takýto typ zadosťučinenia. Podľa ESĽP, vzhľadom na dĺžku reštitučného konania nemožno od sťažovateľa očakávať, že podá ešte ďalšiu žalobu, a to žalobu o náhradu škody podľa zákona o zodpovednosti štátu, pretože by to pre neho bolo neprimerane zaťažujúce z hľadiska následného priebehu tohto konania a ďalších právnych nákladov a výdavkov. Berúc do úvahy celkovú dĺžku reštitučného konania, ESĽP konštatoval porušenie článku 6 ods. 1 Dohovoru. Čo sa týka spravodlivého zadosťučinenia, ESĽP priznal sťažovateľovi 11 800 eur za nemajetkovú ujmu a 250 eur za náklady a výdavky.
 
Obidva rozsudky boli vyhlásené výborom troch sudcov a v deň vyhlásenia nadobudli právoplatnosť.  
 
Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk