8.9.2020
ID: 4888upozornenie pre užívateľov

K inštitútu zmeny žaloby v civilnom sporovom konaní

c3dbf5fc04e2f54e23f0bb42bb7e18c1/shutterstock_80552899_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

V sporovom konaní platí, že predmet sporu vymedzuje žalobca. Žalobca totiž vo svojom žalobnom návrhu uvedie to, čoho sa na súde domáha a tým vymedzí, o čom daný spor bude.

Toto vymedzenie predmetu sporu však nie je nemenné. Civilný sporový poriadok totiž pozná inštitút zmeny žaloby, prostredníctvom ktorého môže žalobca s predmetom sporu disponovať a meniť ho.

Na to, čo sa rozumie zmenou žaloby, v akých prípadoch o zmene žaloby súd rozhoduje a kedy súd zmenu žaloby nepripustí sa bližšie pozrieme v tomto príspevku.                                                                     

Úvod do problematiky

Pri sporových konaniach platí pravidlo, že žalobca pri vymedzení predmetu sporu v žalobe musí úplne a pravdivo opísať rozhodujúce skutočnosti, označiť dôkazy na ich preukázanie a uviesť žalobný návrh (petit).

Predmet sporu teda spravidla býva žalobcom vymedzený už v prvom procesnom úkone vo vzťahu k súdu, ktorým je žaloba. Žalobca tak žalobou určuje, čo bude predmetom sporového konania a čo nie.

Toto vymedzenie predmetu sporu však nie je nemenné – žalobca ho môže zmeniť.

Zmena žaloby podľa § 139 a nasl. CSP [1] predstavuje základný dispozičný procesný úkon žalobcu. Žalobca ním totiž narába (disponuje) s predmetom sporu a určuje jeho ďalšie smerovanie. Ako však rozoberáme nižšie, toto oprávnenie žalobcu nie je bezbrehé a podlieha (s výnimkami) schvaľovaniu zo strany súdu.

Ďalej v texte tohto príspevku sa preto pozrieme na to, čo sa považuje za zmenu žaloby podľa § 139 a nasl. CSP, kedy súd o zmene žaloby rozhoduje a za akých podmienok súd zmenu žaloby nepripustí.

Čo sa považuje za zmenu žaloby?

Zmena žaloby je upravená v § 139 až § 143 CSP, podľa ktorých sa za zmenu žaloby považuje návrh, ktorým

  1. i.   sa rozširuje uplatnené právo (kvantitatívna zmena);
  2. ii.  sa uplatňuje iné právo (kvalitatívna zmena); alebo
  3. iii. sa podstatne menia alebo dopĺňajú rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe.

Inštitút zmeny žaloby je v CSP upravený podstatne podrobnejšie, než tomu bolo za predchádzajúceho procesného kódexu [2] – došlo totiž ku kodifikácii záverov judikatúry a právnej doktríny, ktoré sa až s prijatím CSP pretavili do zákonného znenia.

Popri prvých dvoch typoch zmeny žaloby (kvantitatívnej a kvalitatívnej) pribudol aj tretí druh, ktorým je podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe.

Hoci sa z formulácie rozšírenie uplatneného práva alebo uplatnenie iného práva môže na prvý pohľad zdať, že zmenou žaloby je aj zmena právnej kvalifikácie uplatňovaného nároku, nie je to pravda.

Zmena žaloby sa totiž dotýka výlučne skutkových okolností daného prípadu, keďže právna kvalifikácia nároku je vecou súdu (iura novit curia).

Zmenou žaloby sa teda zásadne rozumie len kvalifikovaná zmena tvrdených skutkových okolností, ktoré sú (prípadne) podkladom aj pre zmenu právnej kvalifikácie.

Ad (i) – Kvantitatívna zmena žaloby

Rozšírením uplatneného práva rozumieme taký návrh žalobcu, v zmysle ktorého – jednoducho povedané – požaduje viac, než pôvodne žaloval.

Môže ísť napríklad o žalobu na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, kedy sa žalobca dozvie, že mu prislúcha väčšia časť nehnuteľnosti, než sa pôvodne domnieval, a v konaní pôvodnou žalobou uplatňoval.

Ad (ii) – Kvalitatívna zmena žaloby

Kvalitatívna zmena žaloby spočíva v uplatnení iného práva. Uplatnením iného práva sa však rozumie uplatnenie úplne iného nároku – teda dôjde k zmene petitu žaloby tak, že žalobca žiada niečo iné, ako žiadal v pôvodnej žalobe.

Spravidla pôjde o situáciu, kedy tvrdený skutkový stav ostáva v zásade nezmenený, avšak žalobca sa domáha niečoho iného – napríklad peňažnej náhrady v konaní, v ktorom pôvodne žalobca žiadal vydanie veci, ak zistí, že medzičasom došlo k poškodeniu alebo zničeniu danej veci.

Nie je však vylúčené, že súčasne so zmenou nároku dôjde aj k podstatnej zmene relevantného skutkového stavu. V takom prípade pôjde o kombináciu kvalitatívnej zmeny žaloby s podstatnou zmenou alebo doplnením rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe [bod (iii) vyššie].

Ad (iii) – Podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe

V tomto prípade ide o situáciu, kedy žalobca tvrdí nové skutočnosti na preukázanie svojho nároku, prípadne tieto skutočnosti podstatným spôsobom dopĺňa, pričom však svoj nárok nemení – nedochádza k žiadnej zmene petitu žaloby.

Môže ísť napríklad o prípad, kedy žalobca v konaní o zaplatenie peňažnej pohľadávky prestane odvodzovať svoj nárok zo zmluvy o úvere a začne preukazovať existenciu uplatňovaného nároku na základe úplne inej zmluvy (napríklad zmluvy o dielo). Pritom však žalovaná suma ostane rovnaká, a preto nedôjde ani k zmene petitu žaloby.

Súčasne so zmenou skutkového stavu väčšinou prichádza aj zmena v právnej kvalifikácii nároku – teda právna kvalifikácia sa zmení v nadväznosti na zmenu skutkového stavu. Ako sme však už uviedli, právna kvalifikácia žalovaného nároku je vecou súdu a nepredstavuje zmenu žaloby. [3]

Otázkou zostáva, kedy sa doplnenie (nie úplná zmena) rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe považuje za tak podstatné, že pôjde o zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP, a nie iba o uplatnenie prostriedkov procesného útoku.

Podľa judikatúry platí, že o zmenu žaloby podľa tohto ustanovenia spravidla nepôjde vtedy, ak žalobca iba dopĺňa ďalšie skutkové tvrdenia na podloženie svojho nároku, avšak skutkový základ nároku ostane nezmenený. [4]

Bez ohľadu na to je však hranica medzi tým, či doplnenie rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe predstavuje zmenu žaloby podľa § 140 ods. 2 CSP alebo iba prostriedok procesného útoku veľmi tenká a vyžaduje citlivé zvažovanie zo strany súdu.

Čo sa za zmenu žaloby nepovažuje?

Nie každá zmena žaloby je zmenou žaloby podľa § 139 CSP. O zmenu žaloby nejde vtedy, ak žalobca mení nárok na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu [žaloba podľa § 137 písm. b) CSP].

V praxi ide najčastejšie o konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, [5] o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov [6] alebo o vyporiadanie nárokov z neoprávnenej stavby. [7] 

Pri týchto typoch konaní je súd viazaný hmotnoprávnou normou čo do spôsobu, akým má daný vzťah usporiadať, a pri tom sa môže pohybovať v rámci pravidiel danej hmotnoprávnej normy. To znamená, že súd nie je viazaný žalobným návrhom žalobcu, a môže daný vzťah usporiadať aj inak, ako žalobca navrhuje (ak toto iné usporiadanie vyplýva z hmotného práva), alebo dokonca aj priznať žalobcovi viac, ako sám navrhuje.

Preto, ak žalobca mení žalobu podanú podľa § 137 písm b) CSP (napríklad v konaní o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva žalobca začne tvrdiť, že má väčší podiel na spoločnej veci, ako pôvodne v žalobe tvrdil) nejde o zmenu žaloby podľa § 139 CSP.

Druhým prípadom, kedy nejde o zmenu žaloby, sú situácie, kedy žalobu vlastnou aktivitou modifikuje priamo súd (prípadne v súčinnosti so žalobcom).

Konkrétne ide o (i) odstraňovanie vád žaloby podľa § 129 CSP, (ii) úpravu petitu žaloby s cieľom dosiahnuť jeho vykonateľnosť v exekučnom konaní, alebo (iii) situáciu, ak súd požiada stranu o doplnenie skutkových tvrdení potrebných na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností podľa § 150 ods. 2 CSP.

Spoločným znakom všetkých vyššie uvedených situácií je, že ide o vlastnú aktivitu súdu – či už o samostatnú [prípad pod bodom (ii) vyššie], alebo v súčinnosti so žalobcom [prípady pod bodmi (i) a (iii) vyššie].

Zmenou žaloby taktiež nie je (ako sme už uviedli vyššie) zmena právnej kvalifikácie nároku žalobcom, keďže právna kvalifikácia nároku je vecou súdu. Preto akékoľvek podanie žalobcu, ktorým mení alebo dopĺňa svoju právnu argumentáciu bez zmeny skutkového stavu sa za zmenu žaloby nepovažuje.

Ako zmeniť žalobu a kedy súd rozhoduje o pripustení zmeny žaloby?

Ako sme uviedli už vyššie, zmena žaloby predstavuje dispozičný procesný úkon strany sporu. Preto sa spravidla uskutočňuje písomným podaním mimo pojednávania, keďže v rámci písomného podania môže žalobca sformulovať aj nový petit, prípadne uviesť všetky tvrdené nové alebo doplnené skutkové tvrdenia.

Nie je však vylúčené, aby žalobca zmenil žalobu priamo na pojednávaní v rámci svojho prednesu.

To, či o pripustení zmeny žaloby musí súd rozhodnúť, závisí od toho, v akej fáze konania k zmene žaloby dôjde.

Ak žalobca zmení žalobu pred tým, ako bola pôvodná žaloba doručená žalovanému, koná súd bez ďalšieho o zmenenej žalobe. To znamená, že súd žalovanému doručuje na vyjadrenie žalobu už aj s podaním, ktorým došlo k jej zmene. [8]

Výnimku z tohto pravidla predstavuje situácia uvedená pod bodom (ii) nižšie – ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd, konajúci súd zmenu žaloby uznesením nepripustí.

V prípade, ak žalobca zmení žalobu po tom, ako bola doručovaná protistrane na vyjadrenie, musí súd o pripustení zmeny rozhodnúť.

Podľa CSP má súd rozhodnúť o pripustení zmeny žaloby na pojednávaní, na ktorom bola zmena navrhnutá, alebo na pojednávaní, ktoré nasleduje po doručení zmeňujúceho podania. V praxi je však častejšie, že súd o pripustení zmeny žaloby rozhodne uznesením mimo pojednávania, ktoré následne doručuje stranám.

Súd nepripustí zmenu žaloby v dvoch prípadoch, a to

  • ak by výsledky doterajšieho konania nemohli byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe; [9]

Ide napríklad o prípady, ak už v konaní prebehlo rozsiahle dokazovanie (výsluchy strán a svedkov, prípadne znalecké dokazovanie), ktoré by však v konaní o zmenenej žalobe boli nepoužiteľné a v konaní o zmenenej žalobe by sa muselo vykonať ďalšie (nové) dokazovanie.

V súlade so zásadou hospodárnosti a rýchlosti konania preto zákonodarca ponechal na úvahe súdu, aby určil, či je zmena žaloby v danej fáze konania hospodárna a či sa v jej dôsledku konanie iba zbytočne nepredĺži.

Ak súd z tohto dôvodu nepripustí zmenu žaloby, žalobcovi neostáva nič iné, ako sa domáhať zmeneného nároku v novom konaní.

  • ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

Vecná príslušnosť určuje, či je v rámci sústavy súdnictva na spor príslušný okresný súd alebo krajský súd. Podľa § 12 CSP je na konanie v prvom stupni  vecne príslušný okresný súd, ak nie je ustanovené inak. Odlišné vymedzenie vecnej príslušnosti pritom nájdeme iba v § 31 CSP, podľa ktorého sú krajské súdy v Bratislave, Banskej Bystrici a Košiciach vecne príslušné na konania o abstraktnej kontrole v spotrebiteľských veciach.

Kauzálna príslušnosť súdov na určité typy konaní (kauzy) je vymedzená v treťom diele CSP. Spravidla ide o také spory, kde pre ich náročnosť alebo zriedkavosť je vhodné, aby ich na prvom stupni rozhodovalo iba niekoľko určených súdov v rámci SR, ktoré tak získajú v danom type sporov vyššiu mieru špecializácie – spravidla ide o okresné súdy v sídlach krajských súdov.

Ide napríklad o zmenkové spory a šekové spory, pracovnoprávne spory, spory z priemyselného vlastníctva, z nekalosúťažného konania, autorskoprávne spory, ale aj o spory o náhradu jadrovej škody.

Ak by na konanie o zmenenej žalobe bol vecne alebo kauzálne príslušný iný súd, konajúci súd takúto zmenu žaloby bez ďalšieho nepripustí.

Uvedené pritom platí bez ohľadu na to, či pôvodná žaloba už bola alebo ešte nebola doručená protistrane na vyjadrenie.                                   

Spoločným znakom oboch vyššie uvedených prípadov je, že zákonodarca obmedzil žalobcovu dispozíciu s predmetom konania v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania.

V prvom prípade sa zákonodarca snažil obmedziť (avšak nie úplne vylúčiť) zmeny žalôb po tom, čo prebehne dokazovanie (teda pred samotným rozhodnutím vo veci) a v druhom prípade zmenu žaloby úplne vylúčil vtedy, ak by mala za následok zmenu príslušného súdu. 

Dokedy možno zmeniť žalobu?

Podľa § 139 CSP platí, že žalobca môže meniť žalobu počas konania – teda od jeho začiatku (podania žaloby) až do vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. [10] 

Zákon však z tohto pravidla pozná viacero výnimiek. Podľa § 294 CSP nemožno meniť žalobu v konaní, v ktorom je žalovaným spotrebiteľ. CSP ďalej zmenu žaloby výslovne nepripúšťa v odvolacom konaní (§ 371 CSP) a pre vylúčenie interpretačných pochybností aj v dovolacom konaní (§ 438 ods. 2 CSP). [11]

Zákon preto obmedzuje možnosť zmeniť žalobu iba počas konania v prvej inštancii, a to od podania žaloby až do momentu vydania rozhodnutia, ktorým sa prvoinštančné konanie končí.

Zmena žaloby a premlčanie nároku žalobcu

Dôležitou skutočnosťou, ktorú musí mať žalobca na pamäti v súvislosti so zmenou žaloby sú  najmä jej hmotnoprávne účinky – a to predovšetkým premlčanie práva. 

Premlčacia doba totiž prestane plynúť (spočíva jej plynutie) iba vo vzťahu k tomu právu, ktoré žalobca v žalobe uplatnil. Vo vzťahu k neuplatnenému právu (teda právu, ktoré žalobca v pôvodnej žalobe nežaloval) pritom premlčacia doba plynie ďalej.

Príkladom môže byť situácia, ak žalobca v pôvodnej žalobe zažaloval zo svojej pohľadávky menej, ako mu patrí. Premlčacia doba v takom prípade spočíva (neplynie) iba pri tej časti pohľadávky, ktorú žalobca zažaloval v pôvodnej žalobe. Vo zvyšku nároku však plynie premlčacia doba ďalej.

To isté zároveň platí aj vtedy, ak si žalobca v pôvodnej žalobe zažaloval iný nárok. 

K spočívaniu premlčacej doby u novo uplatneného práva dôjde pritom až momentom, kedy bola zmena žaloby (obsahom ktorej je rozšírený alebo iný nárok) doručená na súd. [12] To znamená, že najneskôr v posledný deň plynutia premlčacej doby musí byť právo uplatnené na súde.

K spočívaniu plynutia premlčacej doby však dôjde iba za predpokladu, že súd zmenu žaloby pripustí (ak je potrebné o pripustení rozhodnúť).

Žalobca preto musí pamätať a dávať pozor na to, že vo vzťahu k právu, ktoré v pôvodnej žalobe neuplatnil, plynie premlčacia doba ďalej.

Uplatnenie premlčaného práva v zmenenej žalobe môže mať za následok zamietnutie žaloby v tomto upravenom rozsahu, čo v konečnom dôsledku môže mať vplyv na trovy konania, ktoré bude žalobca povinný protistrane nahradiť.

Záver

Zmena žaloby predstavuje inštitút, ktorým môže žalobca v rámci dispozície s predmetom konania upraviť svoj žalobný návrh – môže si uplatniť viac, ako sa pôvodne domáhal, môže úplne zmeniť uplatňovaný nárok, prípadne zmeniť alebo doplniť rozhodujúce skutočnosti tvrdené v žalobe.

Možnosť zmeniť žalobu však nie je neobmedzená a môžu nastať situácie, kedy súd zmenu žaloby v záujme hospodárnosti a rýchlosti konania nepripustí.

Ide o prípady, ak by výsledky doterajšieho konania neboli použiteľné na konanie o zmenenej žalobe, alebo ak by bol na konanie o zmenenej žalobe vecne alebo kauzálne príslušný iný súd.

Zákon taktiež obmedzuje časový okamih, do ktorého možno žalobu meniť. Tým je moment vydania rozhodnutia, ktorým sa končí prvoinštančné konanie. CSP totiž výslovne vylučuje zmenu žaloby v odvolacom a aj v dovolacom konaní.

Žalobca by preto vždy mal dobre zvážiť, čoho sa v žalobe domáha, aby predišiel prípadným komplikáciám, a ak už nastane potreba žalobu zmeniť, mal by tak urobiť v čo možno najskoršej fáze konania.

Zároveň musí žalobca pamätať na to, že vo vzťahu k právu, ktoré v pôvodnej žalobe neuplatnil, avšak rozhodol sa toto právo uplatniť v rámci zmeny žaloby, plynie premlčacia doba ďalej – a to až do momentu, kým nebude zmena žaloby uplatnená na súde. 
 

Relevans

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A

811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602

Fax: +421 2 594 18 115

e-mail: office@relevans.sk

PFR 2020_sporová

 

 

[1]     Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).

[2]     Zmena žaloby bola upravená v § 95 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

[3]     Porovnaj ZSP 61/2000.

[4]     Porovnaj R 38/1999.

[5]     § 135c zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“).

[6]     §149 a § 150 Občianskeho zákonníka.

[7]     § 142 Občianskeho zákonníka.

[8]     § 141 CSP.

[9]     § 143 ods. 1 CSP.

[10]   Mohlo by sa pritom na prvý pohľad zdať, že časový interval na zmenu žaloby v § 139 CSP je ohraničený až právoplatnosťou rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Avšak podľa nášho názoru tomu tak nie je.

Zmena žaloby po tom, čo súd vydal rozhodnutie, ktorým sa konanie končí totiž nie je možná – súd je momentom vydania rozhodnutia týmto rozhodnutím viazaný (§ 219 CSP a § 237 ods. 1 CSP).

Súd by preto rozhodnutie po jeho vydaní nemohol nijako zmeniť v nadväznosti na zmenu žaloby. Preto je zmena žaloby po vydaní rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, z povahy veci vylúčená.  

[11]    Sme toho názoru, že zmenu žaloby v dovolacom konaní vylučuje už samotný § 139 CSP, podľa ktorého platí, že žalobu možno meniť iba „počas konania“. To znamená, že žalobu možno meniť od podania žaloby na súd (čím sa konanie začína), až do vydania rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (viď poznámka pod čiarou č. 10).

Dovolanie je však možné podať iba proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktoré spĺňa podmienky prípustnosti podľa § 420 a § 421 CSP – teda až po tom, ako nastane koniec časového intervalu na zmenu žaloby vymedzeného v § 139 CSP.

Rovnako ak platí, že zmena žaloby nie je prípustná v odvolacom konaní podľa § 371 CSP, teda v konaní o riadnom opravnom prostriedku, nemôže byť prípustná ani v konaní o dovolaní ako o mimoriadnom opravnom prostriedku.
Z toho dôvodu máme za to, že už samotný § 139 CSP v spojení s § 371 CSP de facto vylučuje zmenu žaloby v dovolacom konaní. Nevnímame však ako chybu, ak zákonodarca v rámci vylúčenia interpretačných pochybností explicitne vylúčil zmenu žaloby aj v dovolacom konaní.

[12]    Premlčacia doba je lehotou hmotnoprávnou a preto v súlade s § 112 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník) plynúť prestane (začne spočívať) až v momente, kedy si veriteľ uplatní svoje právo na súde.

 


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk