30.4.2018
ID: 4061upozornenie pre užívateľov

Medzinárodný únos detí – únos dieťaťa rodičom

2256490cc10661c10b7b29fe2a5bfaba/shutterstock_51386449_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

V otázkach sťahovania za hranice je často krát ukrivdený jeden z rodičov a domôcť sa práva nemusí byť vôbec jednoduché. Neoprávnené premiestnenie dieťaťa alebo únos do zahraničia môže byť veľmi nepríjemná záležitosť pre rodinu dieťaťa ale aj kľučkovanie v medzinárodných dohovoroch pre právneho zástupcu zainteresovaných strán. Tento článok chce slúžiť ako príručka pre dotknutých členov rodiny ale i pre právnych zástupcov ktorý musia konať čo najsvižnejšie aby situáciu vyriešili ku spokojnosti svojho klienta.

 
 Moreno Vlk & Asociados SK s.r.o.
 
Aj keď je všeobecne známe, že súdnictvo na Slovensku nie je zrovna pružné, vo veciach návratu maloletého do krajiny obvyklého pobytu vie konať prekvapivo promptne. Prípady únosu maloletých rieši Dohovor občianskoprávnych aspektov medzinárodných únosov detí ktorý bol prijatý 25. Októbra 1980 v Haagu (Haagsky dohovor) a ratifikovaný prezidentom Slovenskej republiky 24. októbra 2000. Za ústredný orgán podľa článku 6 dohovoru bolo v Slovenskej republike určené Centrum pre medzinárodno- právnu ochranu detí a mládeže v Bratislave. Ďalším legislatívnym prvkom, ktorý upravuje otázky medzinárodných únosov detí rodičmi je Nariadenie rady (ES) č. 2201/2003 z 27.11.2003 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1347/2000. Konanie pred slovenskými súdmi je upravené v šiestom diely Civilného mimosporového poriadku (ďalej len CMP), Konanie o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Premiestnenie alebo zadržanie dieťaťa podľa ustanovení Haagskeho dohovoru, sa rozumie porušenie opatrovníckeho práva na území štátu, na ktorom malo dieťa svoj obvyklý pobyt bezprostredne pred premiestnením alebo zadržaním. Krajinou obvyklého pobytu dieťaťa, sa rozumie štát, v ktorom dieťa dlhodobo žije, má tam vytvorené rodinné a sociálne zázemie, rodinu, priateľov, navštevuje tam predškolské alebo školské zariadenie, záujmové krúžky, kde je dieťa zdravotne poistené a má tam lekára (uznesenie spis. zn. 2P 21/2017 zo dňa 23.1.2018). Opatrovnícke právo na účely tohto dohovoru znamená práva týkajúce sa osobnej starostlivosti o dieťa, a to najmä právo určiť miesto pobytu dieťaťa (Haagsky dohovor článok 5). Pre aplikáciu dohovoru je určená horná veková hranica 16 rokov.

Osoba či inštitúcia ktorá tvrdí, že dieťa bolo premiestnené v rozpore s opatrovníci právom, môže žiadať ústredný orgán určený na prejednanie týchto vecí o pomoc pri zabezpečení návratu dieťaťa. Ak sa dieťa nachádza na území iného členského štátu, ústredný orgán postúpi žiadosť na orgán štátu, kde sa dieťa nachádza.  Príslušný justiční alebo správny orgán je povinný vydať rozhodnutie do 6 týždňov, inak poskytne vyjadrenie o dôvodoch omeškania.

Súd zaoberajúci sa neoprávneným premiestnením alebo zadržaním dieťaťa rozhoduje v konaní o nariadenie návratu, pričom rozhoduje výlučne  o tom či nariadi alebo nenariadi návrat dieťaťa do štátu jeho obvyklého pobytu. V konaní sa skúma či premiestnenie alebo zadržanie bolo oprávnené, aký je štát obvyklého pobytu dieťaťa, kto vykonával opatrovnícke práva (mal právo určiť miesto pobytu dieťaťa) a kedy došlo k neoprávnenému konaniu. Je dôležité poukázať na fakt, že po uplynutí jedného roku možno predpovedať zžitie dieťaťa s novým prostredím, čo značne komplikuje rozhodovanie vo veci návratu a súd už nemusí nariadiť okamžitý návrat. Súd taktiež skúma či existuje vážne nebezpečenstvo, že návrat by dieťa vystavil fyzickej alebo duševnej ujme alebo ho inak priviedol do neznesiteľnej situácie. Toto nebezpečenstvo musí však preukázať rodič ktorý dieťa neoprávnene premiestnil a to relevantnými dôkazmi (napr. psychologickými správami alebo znaleckým posudkom).

Justičný alebo správny orgán môže odmietnuť nariadiť návrat dieťaťa aj vtedy, ak zistí, že dieťa nesúhlasí s návratom a ak dosiahlo vek a stupeň vyspelosti, v ktorom je vhodné zohľadniť jeho názory. Pri hodnotení okolností uvedených v tomto článku justičné a správne orgány vezmú do úvahy informácie o sociálnom prostredí dieťaťa, ktoré poskytol ústredný orgán alebo iný príslušný orgán štátu obvyklého pobytu dieťaťa (článok 13 haagskeho dohovoru).

Na záver treba zdôrazniť, že vo veciach neoprávneného premiestenia dieťaťa je časová naliehavosť najhlavnejším faktorom, ktorý vie ovplyvniť samotný návrat dieťaťa späť do štátu obvyklého pobytu. Čím neskôr sa samotný únos začne riešiť s kompetentnými orgánmi, tým je väčšia pravdepodobnosť že sa dieťa zžije s novým prostredím a samotný návrat bude predstavovať psychickú záťaž ktorej by sa mal snažiť vyhnúť každý rodič a ktorú bude aj súd kategoricky zohľadňovať.


Mgr. Patrik Mečár

Mgr. Patrik Mečár



Moreno Vlk & Asociados SK s.r.o.
advokátska kancelária / bufete de abogados


Cukrová 14
811 08 Bratislava

Tel.:    +421 2 59 324 173
e-mail:    bratislava@moreno-vlk.eu


 
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk