Parlament schválil vznik Žandárskeho zboru a zmeny v obrane

Národná rada SR schválila legislatívny balík z dielne Ministerstva obrany, ktorým sa mení systém aktívnych záloh a zavádza nový Žandársky zbor. Aktívne zálohy po novom nahradia doterajšie Národné obranné sily a budú dobrovoľné. Súčasťou schválenej úpravy je aj zriadenie Žandárskeho zboru – ozbrojeného zbore, ktorý má pomáhať polícii pri udržiavaní verejného poriadku. Návrh získal podporu koaličných poslancov a reaguje na potrebu zvýšenia odolnosti štátu v oblasti obrany a bezpečnosti.

Vládna ústavná novela v kultúrno-etických otázkach smeruje na hlasovanie

Parlament rokuje o návrhu ústavného zákona predloženého vládou, ktorý sa zameriava na kultúrno-etické témy. Novela navrhuje výslovne zakotviť v Ústave SR existenciu dvoch pohlaví – muža a ženy, a zároveň garantovať rovnaké odmeňovanie mužov a žien za rovnakú prácu. Súčasťou návrhu je aj úprava pravidiel osvojenia (adopcií) detí a posilnenie práv rodičov rozhodovať o účasti svojich detí na výchovno-vzdelávacích aktivitách nad rámec povinného školského programu. Zároveň má do ústavy pribudnúť klauzula zdôrazňujúca suverenitu Slovenska v hodnotových a kultúrno-etických otázkach. Na schválenie tejto novely je potrebná podpora ústavnej väčšiny 90 poslancov, o ktorej vládna koalícia rokuje aj s časťou opozície.

SNS navrhuje predĺžiť funkčné obdobie samospráv na 6 rokov

Slovenská národná strana predložila v parlamente vlastný návrh ústavnej zmeny, ktorým chce predĺžiť dĺžku volebného obdobia samosprávnych orgánov. Návrh počíta s tým, že starostovia, primátori a poslanci obecných a mestských zastupiteľstiev by po novom mali byť volení na 6 rokov namiesto súčasných 4 rokov. SNS odôvodňuje návrh potrebou väčšej kontinuity a stability v riadení miest a obcí. Legislatívny návrh je zaradený na program aktuálnej schôdze a na jeho schválenie rovnako bude potrebných minimálne 90 hlasov poslancov. Opozičné strany sa zatiaľ k podpore tejto zmeny stavajú rezervovane.

Prezident po prvýkrát predniesol správu o stave republiky

Prezident Slovenskej republiky Peter Pellegrini vystúpil 28. mája v Národnej rade SR so svojou prvou správou o stave republiky od nástupu do funkcie. Vo svojom prejave zhodnotil aktuálny stav krajiny – okrem iného vyzdvihol zrýchlenie výstavby diaľnic a začiatok budovania nových nemocníc, čo vníma pozitívne. Zároveň však upozornil na absenciu dlhodobej vízie rozvoja Slovenska presahujúcej jedno volebné obdobie a potrebu zvýšiť efektívnosť štátnej správy. Prezident apeloval na spoluprácu medzi vládou a opozíciou pri riešení kľúčových výziev, zachovanie demokratických princípov a posilnenie právneho štátu.

Parlament sprísnil podmienky poberania dávok v hmotnej núdzi

Poslanci Národnej rady SR vo štvrtok 29. mája schválili novelu zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ktorá zásadne sprísňuje pravidlá pre poberateľov dávok. Podľa schválenej úpravy bude môcť štát odobrať dávku v hmotnej núdzi (alebo ju krátiť) každému nezamestnanému, ktorý odmietne ponuku primeranej práce. Novela má odstrániť doterajšiu nespravodlivosť voči pracujúcim ľuďom – zavádza princíp „práca namiesto dávok". Zákon zároveň pamätá na sankcie pre poberateľov, ktorí by sa snažili vyhýbať práci napríklad porušovaním pracovnej disciplíny alebo fiktívnou práceneschopnosťou. Vláda tvrdí, že opatrenie pomôže motivovať dlhodobo nezamestnaných k návratu na trh práce a bolo v minulosti posudzované Ústavným súdom, ktorý podobný princíp označil za súladný s ústavou.

Opozičné PS napadne zákon o hmotnej núdzi na Ústavnom súde

Hnutie Progresívne Slovensko (PS) reagovalo na prijatie novely zákona o pomoci v hmotnej núdzi oznámením, že podá podnet na Ústavný súd SR. PS namieta, že odobratie jedinej existenčnej dávky nezamestnanému človeku, ktorý odmietol ponúkanú prácu, môže byť v rozpore s ústavou – konkrétne s právom na zabezpečenie základných životných potrieb. Predstavitelia PS upozornili, že dávka v hmotnej núdzi na Slovensku patrí k najnižším v EÚ a problémom nie je motivácia pracovať, ale nedostatočné vzdelávanie a rekvalifikácia dlhodobo nezamestnaných. Opoziční poslanci preto pripravia návrh na začatie konania pred Ústavným súdom, aby preskúmal ústavnosť tejto legislatívy. Podanie na ÚS chcú zrealizovať v najbližších týždňoch.

Vyššia podpora pre profesionálnych náhradných rodičov schválená

Parlament schválil aj novelu zákona o profesionálnych náhradných rodičoch z dielne Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorá zlepšuje podmienky ľudí starajúcich sa o deti so zdravotným znevýhodnením. Novela zavádza jednorazový príspevok 5 000 eur od štátu na úpravu bývania pre profesionálnych rodičov, ktorí v domácom prostredí opatrujú zdravotne postihnuté deti. Títo pestúni získajú takisto nárok na jeden platený deň voľna mesačne (alebo 6 hodín voľna súvisle) na oddych. Zákon ďalej umožňuje, aby profesionálny rodič mohol túto činnosť vykonávať aj počas poberania materskej dovolenky a starostlivosti o vlastné dieťa. Novinkou je tiež opatrenie, že zdravotne ťažko postihnuté deti do 6 rokov veku majú byť do jedného mesiaca po prepustení z nemocnice umiestnené do starostlivosti profesionálnej náhradnej rodiny, aby sa predišlo ich umiestneniu v ústavnom zariadení.

Kurzarbeit sa rozšíri na prípady obchodných obmedzení a ciel

Národná rada SR v skrátenom legislatívnom konaní odsúhlasila novelu zákona o podpore v čase skrátenej práce (tzv. kurzarbeit). Schválená zmena rozširuje okruh situácií, v ktorých môžu zamestnávatelia čerpať štátnu podporu na udržanie pracovných miest počas skrátenej práce. K doterajším dôvodom sa pridávajú aj „nepredvídateľné nadnárodné hospodárske okolnosti" – napríklad vplyvy mimoriadnych obchodných bariér či ciel, ktoré negatívne zasiahnu slovenských exportérov. Impulzom na novelu boli nové americké clá, ktoré znížili odbyt pre viaceré priemyselné podniky v SR. Podľa ministerstva práce umožní úprava rýchlejšie aktivovať pomoc firmám zasiahnutým obchodnou vojnou alebo inými globálnymi krízami. Novelu podporilo 138 prítomných poslancov naprieč koalíciou aj opozíciou.

Parlament vyhovie prezidentovi pri dôchodku generálneho prokurátora

Poslanci koalície avizovali, že akceptujú výhrady prezidenta SR Petra Pellegriniho k novele zákona o prokuratúre týkajúcej sa výsluhového dôchodku generálneho prokurátora. Prezident zákon v apríli vetoval, pretože nesúhlasil, aby šéf prokuratúry mal automaticky nárok na doživotnú rentu už po jednom funkčnom období (4 roky). Vládna strana Hlas-SD oznámila, že podporí zmenu, podľa ktorej by generálny prokurátor získal špeciálny dôchodok len v prípade, ak vo funkcii odslúži celé 7-ročné funkčné obdobie. Národná rada preto právnu normu opätovne prerokuje s touto úpravou. Očakáva sa, že poslanci prelomia veto prezidenta a schvália zákon v upravenej podobe reflektujúcej prezidentské pripomienky.

Koalícia odkladá prelomenie veta k tzv. covidovým amnestiám

Vládna väčšina zatiaľ nebude opätovne hlasovať o zákone o tzv. covidových amnestiách, ktorý v apríli vetoval prezident Peter Pellegrini. Tento zákon mal plošne odškodniť všetky osoby pokutované za porušenie protipandemických opatrení počas pandémie COVID-19, čo prezident označil za „nebezpečný precedens" a príliš široké gesto. Líder koaličnej strany Hlas-SD a minister vnútra Matúš Šutaj Eštok 27. mája oznámil, že Hlas rozumie výhradám prezidenta k rozsahu amnestií a navrhuje odložiť prelomenie veta. Koalícia sa rozhodla počkať na správu vládneho splnomocnenca pre analýzu riadenia pandémie (Petra Kotlára), ktorá má byť vypracovaná do konca júna. Hlas pripúšťa, že opätovné hlasovanie o tomto zákone sa presunie až na september, po vyhodnotení záverov uvedenej správy.

Ústavný súd posúdi ústavnosť novely zákona o neziskových organizáciách

Plénum Ústavného súdu SR na svojom neverejnom zasadnutí 28. mája 2025 prijalo na ďalšie konanie návrh skupiny 32 poslancov NR SR, ktorí napadli novú právnu úpravu o neziskových organizáciách. Ide o kontroverznú novelu zákona č. 213/1997 Z. z. o neziskových organizáciách (účinnú od apríla 2025), označovanú opozíciou ako „ruský zákon o mimovládkach". Poslanci opozície namietajú, že novela môže porušovať ústavné práva a európske dohovory – napríklad z dôvodu neprimeraného zasahovania do činnosti mimovládneho sektora a možného konfliktu s právom na združovanie. Ústavný súd svojim uznesením prijal podnet v plnom rozsahu na meritórne konanie. Zamietol však sprievodný návrh poslancov na pozastavenie účinnosti napadnutej novely, takže zákon zostáva do rozhodnutia v platnosti. Ústavný súd teraz vykoná podrobné posúdenie súladu predmetnej legislatívy s Ústavou SR a medzinárodnými záväzkami.

Ústavný súd zrušil časť zákona o zodpovednosti za škodu z verejnej moci

Ústavný súd SR rozhodol 28. mája aj vo veci návrhu na kontrolu ústavnosti ustanovení zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Plénum súdu dospelo k záveru, že časť novelizácie správneho súdneho poriadku (vykonanej zákonom č. 239/2023 Z. z.), ktorá upravovala nároky podľa zákona č. 514/2003 Z. z. o náhrade škody spôsobenej pri výkone verejnej moci, je v rozpore s ústavou. Konkrétne súd zrušil ustanovenie, ktoré v určitých prípadoch vylučovalo nárok na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Podľa Ústavného súdu toto obmedzenie porušovalo viaceré články Ústavy SR (napr. právo na súdnu ochranu a náhradu škody). V ostatných napadnutých častiach ponechal súd zákonnú úpravu v platnosti. Toto rozhodnutie je záväzné a predmetné ustanovenie stratilo účinnosť dňom vyhlásenia nálezu.

EK navrhla Slovensku 2,1 milióna eur z Fondu solidarity EÚ po povodniach

Európska komisia oznámila 27. mája v Bruseli návrh na uvoľnenie prostriedkov z Fondu solidarity EÚ na pomoc krajinám postihnutým vlaňajšími ničivými záplavami. Z celkovej sumy 280 miliónov eur, ktorú Komisia plánuje vyčleniť pre viaceré štáty strednej Európy (vrátane Rakúska, Česka či Poľska), by malo Slovensko získať približne 2,1 milióna eur. Prostriedky sú určené na pokrytie nákladov obnovy infraštruktúry, zabezpečenie dočasného ubytovania a ďalšie nevyhnutné opatrenia po septembrových a októbrových povodniach roku 2024, ktoré zasiahli aj územie Slovenska. Návrh Komisie ešte musí schváliť Európsky parlament a Rada EÚ. Európsky komisár pre regionálny rozvoj Raffaele Fitto pri predstavení pomoci zdôraznil solidaritu EÚ s postihnutými regiónmi a záväzok pomôcť členským štátom pri obnove po prírodných katastrofách.

Súdny dvor EÚ: Komisia pochybila pri utajení komunikácie s Pfizerom

Luxemburský Súdny dvor Európskej únie rozhodol v tzv. kauze „Pfizergate", že Európska komisia porušila pravidlá transparentnosti. Podľa rozsudku vydaného 28. mája Komisia pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy, ktoré si počas pandémie COVID-19 vymenila predsedníčka EK Ursula von der Leyenová s generálnym riaditeľom farmaceutickej spoločnosti Pfizer Albertom Bourlom v súvislosti s nákupom vakcín. Súd tak vyhovel žalobe, ktorú podala novinárka denníka The New York Times požadujúca sprístupnenie tejto komunikácie. Hoci Európska komisia môže voči rozhodnutiu podať odvolanie, verdikt predstavuje významný precedens zdôrazňujúci, že aj neformálna komunikácia vysokých predstaviteľov EÚ môže podliehať pravidlám o slobodnom prístupe k informáciám a transparentnosti.

Kontrola eurofondov z Bruselu odhalila systémové problémy na Slovensku

Na Slovensku pôsobila delegácia Výboru Európskeho parlamentu pre kontrolu rozpočtu, ktorá preverovala čerpanie eurofondov v agrosektore. Misia europoslancov sa zamerala najmä na medializované podozrenia okolo projektov agroturistiky z roku 2015, pri ktorých mali dotácie z Programu rozvoja vidieka údajne skončiť v súkromných rekreačných objektoch osôb blízkych politikom. Po sérii stretnutí so slovenskými úradmi oznámil vedúci delegácie Tomáš Zdechovský, že slovenská strana nevyvrátila podozrenia z podvodov pri eurofondoch a pretrvávajú obavy z existencie organizovaných skupín zneužívajúcich tieto financie. Delegácia si vyžiadala množstvo dokumentov, ktoré bude ďalej analyzovať, a o zisteniach bude informovať Európsky parlament. Zdechovský zdôraznil, že ak sa potvrdí zneužitie peňazí EÚ, páchatelia budú musieť neoprávnene získané prostriedky vrátiť. Zároveň však uviedol, že delegácia neodporúča plošne zastaviť prísun eurofondov pre Slovensko, ale trvá na dôslednom vyšetrení problémových prípadov. Slovenské orgány prisľúbili plnú súčinnosť pri vyšetrovaní.

Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.