Najvyšší súd zrušil oslobodzujúci rozsudok v kauze vraždy Jána Kuciaka
Najvyšší súd SR na neverejnom zasadnutí 20. mája 2025 zrušil rozsudok Špecializovaného trestného súdu z roku 2023 v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka. Tým zneplatnil oslobodenie podnikateľa Mariana Kočnera a prípad vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie s iným senátom. Dôvodom rozhodnutia boli zásadné pochybenia – neúplné zistenie skutkového stavu a opomenutie viacerých dôkazov. Obeťami vraždy z februára 2018 boli Ján Kuciak a Martina Kušnírová; najnovšie rozhodnutie znamená pokračovanie súdneho procesu, ktorý bude nanovo posudzovať vinu obžalovaných.

František Mozner vymenovaný za predsedu Najvyššieho súdu SR
Prezident SR Peter Pellegrini v stredu 21. mája 2025 vymenoval do funkcie nového predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sudcu Františka Moznera. Mozner nastupuje na post po Jánovi Šikutovi, ktorému deň predtým uplynulo päťročné funkčné obdobie. Nový predseda Najvyššieho súdu deklaroval cieľ stabilizovať personálne podmienky súdu a zvýšiť jeho efektivitu aj dôveryhodnosť. Prezident pri vymenovaní zdôraznil, že verejnosť očakáva od súdnictva jasnú víziu a pokračovanie nevyhnutných reforiem, ktoré by zlepšili fungovanie a dôveru v justíciu.

Vláda schválila kľúčovú novelu zákona o ochrane spotrebiteľa – právo na opravu
Na rokovaní vlády 21. mája 2025 bol schválený návrh novely zákona o ochrane spotrebiteľa, ktorý prináša právo na opravu tovaru a ďalšie významné posilnenie práv spotrebiteľov. Nová legislatíva z dielne Ministerstva hospodárstva (pod vedením ministerky Denisy Sakovej) zavádza povinnosť výrobcov umožniť zákazníkom opravu vybraných výrobkov (napríklad práčky, vysávače či mobilné telefóny) za primeraných podmienok, čím sa predĺži životnosť produktov. Súčasťou novely sú aj prísnejšie pravidlá proti tzv. greenwashingu a povinnosť obchodníkov informovať o predpokladanej životnosti tovaru. Zmeny majú zosúladiť slovenské spotrebiteľské právo s modernými trendmi EÚ a očakáva sa, že nadobudnú účinnosť ešte v priebehu roka 2025 po schválení v parlamente.

Svet schválil pandemickú dohodu, Slovensko sa zdržalo hlasovania
Svetové zdravotnícke zhromaždenie (orgán WHO) v pondelok 19. mája 2025 výraznou väčšinou podporilo text novej globálnej Pandemickej dohody, ktorá má zlepšiť pripravenosť na budúce pandémie. Za prijatie rámcovej dohody hlasovalo 124 štátov; Slovensko patrilo medzi 11 krajín, ktoré sa hlasovania zdržali (spolu napríklad s Poľskom, Talianskom či Izraelom). Slovenská vláda Roberta Fica trvala na hlasovaní namiesto konsenzu a dohodu nepodporila s odôvodnením, že obsah údajne ohrozuje suverenitu štátu. Generálny riaditeľ WHO Tedros Adhanom Ghebreyesus apeloval na zmenu postoja, no slovenská delegácia zotrvala na svojej línii. Prezident SR Peter Pellegrini následne označil odmietavý postoj vlády k pandemickej zmluve za nezodpovedný krok. Samotná dohoda formálne vstúpi do platnosti až po dopracovaní dodatku o zdieľaní patogénov a následnej ratifikácii jednotlivými štátmi, čo potrvá najskôr dva roky.

EÚ sprísňuje pravidlá pre odpadové vody, Slovensko čaká rozšírenie kanalizácie
Dňa 16. mája 2025 nadobudla účinnosť nová smernica Európskej únie o čistení komunálnych odpadových vôd, ktorá sprísňuje požiadavky na odvádzanie a čistenie odpadových vôd v členských krajinách. Podľa tejto smernice musia mať do roku 2027 všetky sídla (aglomerácie) nad 1 000 obyvateľov vybudovanú verejnú kanalizáciu a zodpovedajúce čistiarne odpadových vôd. Pre Slovensko, kde podľa aktuálnych údajov stále približne polovica obcí (okolo 1700 z 2900) nemá vybudovanú kanalizáciu, to znamená výrazné zrýchlenie investícií do infraštruktúry. Za pomalé tempo rozvoja kanalizačnej siete hrozili Slovensku už v minulosti sankcie. Nové európske pravidlá majú zabrániť znečisťovaniu vôd žumpami a nedostatočne čistenými splaškami; Slovenská republika bude musieť tieto normy premietnuť do svojho právneho poriadku a urýchliť tempo budovania kanalizácií, aby predišla prípadným pokutám.

Špecializovaný súd zamietol obnovu konania v kauze nebankoviek
Banskobystrické pracovisko Špecializovaného trestného súdu 22. mája 2025 zamietlo žiadosť Patrika Pachingera o povolenie obnovy konania v známej kauze tzv. nebankoviek (podvodov spoločností Horizont Slovakia a BMG Invest z prelomu milénia). Samosudca ŠTS na verejnom zasadnutí dospel k záveru, že nevyšli najavo žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mohli viesť k inému rozhodnutiu o Pachingerovej vine či treste. Pachinger bol v roku 2015 právoplatne odsúdený za spolupáchateľstvo podvodu na 7 rokov odňatia slobody (čo Najvyšší súd v roku 2018 potvrdil) a trest si medzičasom odpykal – prepustený bol v roku 2020. Proti rozhodnutiu o neobnovení konania podal sťažnosť, o ktorej ešte bude rozhodovať Najvyšší súd SR. Zamietnutie obnovy konania znamená, že doterajšie verdikty v kauze zostávajú v platnosti.

Pripravuje sa nový zákon o verejnom obstarávaní
Minister investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuel Migaľ avizoval zámer pripraviť úplne nový zákon o verejnom obstarávaní. Na stretnutí so zástupcami miest a obcí (22. mája v Poltári) minister uviedol, že súčasná legislatíva je podľa neho príliš zložitá, s nadmerným množstvom kontrol a finančných korekcií, čo predlžuje a predražuje realizáciu verejných projektov. Migaľ plánuje v krátkom čase predstaviť nový návrh zákona po konzultáciách so samosprávami a odborníkmi. Nadviaže tak na zmeny, ktoré v procese obstarávania presadil jeho predchodca Richard Raši; tie síce zrýchlili niektoré postupy, no vyvolali obavy z možného oslabenia transparentnosti. Nový zákon by mal zjednodušiť a zrýchliť verejné nákupy, pričom minister zdôraznil potrebu nájsť rovnováhu medzi efektivitou a kontrolou, aby sa zamedzilo zneužívaniu verejných zdrojov.

SNS odmieta zvyšovanie daní pre občanov a chce zrušiť transakčnú daň
Predseda koaličnej Slovenskej národnej strany (SNS) Andrej Danko vo štvrtok 22. mája 2025 vyhlásil, že nesúhlasí s akýmkoľvek zvyšovaním daňového zaťaženia bežných ľudí v rámci pripravovaného štátneho rozpočtu. Zvýšenie dane z nehnuteľností pre domácnosti označil za neprijateľné a avizoval, že taký návrh zákona v parlamente SNS nepodporí (ani formou presunu kompetencií na obce). Rovnako kritizoval plán Ministerstva financií zaviesť nový systém platieb daní cez QR kódy ako zbytočne nákladný. Naopak, SNS bude tlačiť na koalíciu, aby presadila zrušenie novozavedenej transakčnej dane, minimálne pre živnostníkov a malé firmy. Návrh na zrušenie tzv. dane z finančných transakcií plánuje SNS predložiť už na najbližšiu schôdzu Národnej rady. Danko zdôraznil, že rozpočtové príjmy treba hľadať skôr v úsporách na strane štátu a lepšom výbere DPH, prípadne u veľkých firiem (spomenul možnosť vyššieho zdanenia obchodných reťazcov), a nie v ďalšom zdaňovaní občanov.

Ministri financií EÚ sa dohodli na nových pravidlách DPH pri dovoze
Rada ministrov financií EÚ (ECOFIN) 13. mája 2025 dosiahla jednomyseľnú dohodu na návrhu smernice, ktorá zmení pravidlá výberu DPH pri dovoze tovaru a zásielkovom predaji. Cieľom novej európskej legislatívy je efektívnejší výber dane z pridanej hodnoty z tovarov objednaných zo zahraničia – zavedie sa zodpovednosť zahraničných dodávateľov alebo online platforiem za odvedenie DPH v štáte konečného príjemcu. Reforma počíta s využívaním systému jednotného kontaktného miesta pre dovoz (Import One-Stop Shop, IOSS), aby sa zjednodušilo priznanie a zaplatenie DPH pri malých zásielkach prichádzajúcich do EÚ. Poľské predsedníctvo Rady EÚ označilo dohodu za významný krok, ktorý zlepší príjmy členských štátov a pripraví pôdu pre pripravovanú reformu Colného kódexu Únie. Návrh smernice bude ďalej predmetom legislatívneho procesu EÚ a po definitívnom schválení budú musieť členské krajiny (vrátane SR) upraviť svoje zákony podľa nových pravidiel.

Kontroverzná novela zákona o ochrane prírody stiahnutá z rokovania parlamentu
Poslanecký návrh novely zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý predložil poslanec Rudolf Huliak (SNS) spolu s ďalšími poslancami, bol hneď v úvode májovej schôdze NR SR stiahnutý z rokovania. Novela čelila ostrej kritike ochranárov aj opozície, keďže obsahovala viacero sporných ustanovení výrazne oslabujúcich ochranu národných parkov, vzácnych druhov a prírody ako celku (napríklad umožnenie určitých činností v doteraz chránených územiach či zmeny v pravidlách prírodného turizmu). Navyše hrozilo, že schválenie týchto zmien by ohrozilo záväzky SR v rámci plánu obnovy EÚ, najmä reformu národných parkov financovanú z európskych zdrojov. Pod tlakom týchto argumentov a pre nejednotu v koalícii stiahol navrhovateľ Huliak svoj návrh ešte pred prvým čítaním. V parlamente však zostáva iný, podobný návrh novely zákona o ochrane prírody z dielne ďalších poslancov SNS, ktorý má podporu štátneho tajomníka rezortu životného prostredia. Očakáva sa, že o environmentálnych zákonoch sa ešte povedú rozsiahle diskusie, keďže koalícia SNS/Smer avizuje ďalšie zmeny v prospech využívania územia, kým odborná verejnosť varuje pred “trhaním” dlhoročných pravidiel ochrany prírody.

Obvinenie za vyhrážanie premiérovi vo videu s valaškou
Polícia SR 15. mája 2025 obvinila 37-ročného muža za trestný čin podnecovania, ktorý mal spočívať vo vyhrážaní sa premiérovi Robertovi Ficovi prostredníctvom videa na sociálnych sieťach. Vo videonahrávke, ktorá začiatkom mája vzbudila pozornosť, vystupoval muž s valaškou (ozdobnou sekerou) a používal agresívnu rétoriku voči predsedovi vlády. Prípad pôvodne otvoril sám premiér na tlačovej konferencii, keď zverejnil záber muža a označil ho za príklad extrémistickej hrozby. Vyšetrovanie viedlo k rýchlej identifikácii podozrivého a jeho obvineniu. Podľa polície jeho konanie naplnilo znaky podnecovania na násilie či nenávisť voči skupine osôb (v danom prípade politickej reprezentácii). Prípad bude ďalej postúpený prokuratúre; premiér Fico krok polície privítal ako nutný zásah proti extrémizmu.

Vzatie členov neonacistickej skupiny do väzby
Sudca pre prípravné konanie Špecializovaného trestného súdu v Banskej Bystrici rozhodol 22. mája 2025 o vzatí do väzby troch osôb obvinených z pôsobenia v neonacistickej skupine. Trojica bola zadržaná Národnou kriminálnou agentúrou (NAKA) v rámci akcie zameranej na pravicový extrémizmus a je stíhaná pre zločin založenia, podporovania a propagácie extrémistického hnutia. Dôvodom väzby je obava, že na slobode by mohli pokračovať v trestnej činnosti alebo ovplyvňovať svedkov. Ide o jeden z najvýznamnejších zásahov proti neonacistickým bunkám za posledné obdobie – podľa polície skupina plánovala násilné akcie a šírila extrémistické materiály. Rozhodnutie súdu znamená, že obvinení zostanú vo vyšetrovacej väzbe, kým bude prebiehať vyšetrovanie a príprava ich obžaloby.

Ústavný súd potvrdil odvolanie sudkyne za prieťahy v konaniach
Ústavný súd Slovenskej republiky v prvej polovici mája odmietol ústavnú sťažnosť bývalej sudkyne, ktorá bola disciplinárne odvolaná z funkcie pre závažné prieťahy v súdnych konaniach. Sťažovateľka namietala porušenie svojich práv rozhodnutím disciplinárneho senátu, avšak Ústavný súd jej sťažnosť posúdil ako zjavne neopodstatnenú a neprijal ju na ďalšie konanie. Tým de facto potvrdil zákonnosť postupu, v rámci ktorého bola sudkyňa zbavená talára za dlhodobé neodôvodnené prieťahy pri vybavovaní prípadov. Rozhodnutie vysiela signál, že prieťahy v súdnictve môžu mať pre sudcov najprísnejšie kariérne následky a že disciplinárne postihy za neprimerané prieťahy obstáli pred ústavnou kontrolou. Ide o dôležitý precedens pre zvyšovanie zodpovednosti sudcov a ochranu práva strán na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

Minister Šutaj Eštok neporušil zákon predvolebnými vyjadreniami
Ministerstvo vnútra SR rozhodlo, že minister vnútra Matúš Šutaj Eštok neporušil pravidlá volebnej kampane svojimi kontroverznými verejnými vyjadreniami na adresu prezidentského kandidáta Ivana Korčoka. Sekcia verejnej správy MV SR 22. mája 2025 zamietla odvolanie dozorujúceho prokurátora, ktorý namietal, že Šutaj Eštok ešte v marci 2024 prostredníctvom statusov na sociálnych sieťach nezákonne zasahoval do prebiehajúcej prezidentskej kampane. Ministerstvo konštatovalo, že predmetné príspevky ministra (zdieľanie záznamov z televíznej diskusie a reakcia na vyjadrenia iného politika) nepredstavujú aktívne vedenie volebnej kampane v prospech či neprospech konkrétneho kandidáta. Podľa stanoviska MV išlo iba o sprostredkovanie už odvysielaného obsahu bez pridania vlastných komentárov, čo nemožno kvalifikovať ako volebnú agitáciu alebo zakázanú “antikampaň”. Rozhodnutie ministerstva znamená, že údajné porušenie moratória alebo zneužitie funkcie sa nepreukázalo a vec je právoplatne uzavretá v prospech ministra.

Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.