Prezident podpísal novelu zákona o mimovládnych neziskových organizáciách
Prezident SR Peter Pellegrini podpísal spornú novelu zákona o neziskových organizáciách, ktorá má zvýšiť transparentnosť financovania tretieho sektora. Kancelária prezidenta uviedla, že nenašla v schválenej novele rozpor s ústavou ani právom EÚ. Zákon napriek tomu čelí kritike opozície a občianskej spoločnosti, ktoré ho označujú za „ruský zákon“ obmedzujúci mimovládne organizácie. Prezident zdôraznil, že zákon vníma iba ako nástroj na väčšiu prehľadnosť v sektore neziskových organizácií, nie ako zásah do ich činnosti.

Opozičné PS napadlo zákon o neziskovkách na Ústavnom súde
Strana Progresívne Slovensko podala na Ústavný súd SR návrh na preskúmanie ústavnosti novely zákona o mimovládnych neziskových organizáciách. Opoziční poslanci namietajú, že zákon môže ohroziť tretí sektor a poukazujú na podobnosť s ruskou legislatívou namierenou proti mimovládkam. PS žiada súd, aby posúdil súlad zákona s ústavou a európskym právom. Ústavný súd teraz rozhodne, či zákon pozastaví alebo zruší, alebo potvrdí jeho platnosť.

Národná rada stále nezvolila chýbajúceho ústavného sudcu
Takmer dva roky zostáva neobsadené jedno miesto sudcu Ústavného súdu SR, keďže Národná rada SR nedokázala zvoliť kandidáta. Opozícia za to ostro kritizuje vládnu koalíciu a upozorňuje na paralýzu Ústavného súdu v pléne. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan dokonca zvažuje vystúpenie v parlamente, kde chce apelovať na poslancov, aby urýchlene vykonali voľbu sudcu. Neobsadený post oslabuje ústavné súdnictvo a predlžuje rozhodovanie v citlivých kauzách.

Prezident vymenoval Dušana Keketiho za viceguvernéra NBS
Prezident Peter Pellegrini vymenoval 9. mája do funkcie viceguvernéra Národnej banky Slovenska Dušana Keketiho, bývalého ministra školstva a športu. Post viceguvernéra NBS bol uvoľnený po odchode Ľudovíta Ódora, ktorý vlani viedol úradnícku vládu. Keketi pôsobil v minulosti aj ako šéf bratislavského letiska a riaditeľ Eximbanky. Prezident ocenil jeho manažérske skúsenosti a odborné kvality a verí, že Keketi prispeje k stabilite a efektívnemu fungovaniu centrálnej banky. V najbližšom období čaká hlavu štátu aj rozhodnutie o menovaní nového guvernéra NBS, keďže v júni sa končí mandát doterajšieho guvernéra Petra Kažimíra.

Vláda predĺžila kontroly na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom
Kabinet Roberta Fica rozhodol o predĺžení dočasných kontrol na hraniciach s Maďarskom a Rakúskom až do 7. júla 2025. Opatrenie bolo pôvodne zavedené začiatkom apríla v reakcii na výskyt vysoko nákazlivej slintačky a krívačky u dobytka v Maďarsku, ktorá sa preniesla aj na Slovensko. Hraničné kontroly mali pôvodne skončiť 7. mája, vláda však vzhľadom na pretrvávajúcu hrozbu nákazy predĺžila ich trvanie o ďalšie dva mesiace. Cieľom je zamedziť šíreniu choroby a ochrániť domáce chovy hovädzieho dobytka. Ministerstvo vnútra zdôraznilo, že ide o dočasné preventívne opatrenie koordinované s európskymi partnermi.

Vznikne pracovná skupina pre ochranu verejných činiteľov
Vláda SR na svojom výjazdovom zasadnutí 15. mája v Handlovej schválila zriadenie medzirezortnej pracovnej skupiny na posilnenie právnej ochrany verejne činných osôb. Úlohou skupiny bude v krátkom čase navrhnúť opatrenia proti eskalácii nenávistných prejavov a násilia voči politikom a iným verejným činiteľom. Za koordinátora skupiny bol určený minister vnútra Matúš Šutaj Eštok (Hlas-SD) v spolupráci s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom (Smer-SD), ministerkou kultúry Martinou Šimkovičovou (SNS) a ďalšími členmi vlády. Do práce tímu sa zapoja aj generálny prokurátor Maroš Žilinka a predsedníčka Rady pre mediálne služby. Premiér Robert Fico zdôraznil, že treba predísť tragickým incidentom, a očakáva návrhy legislatívnych aj nelegislatívnych opatrení na upokojenie situácie v spoločnosti.

Mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady štátu k nenávistným incidentom
Premiér Robert Fico zvolal na 15. mája mimoriadne rokovanie Bezpečnostnej rady SR v reakcii na zvýšený výskyt nenávistných prejavov a fyzických konfliktov voči verejným činiteľom. Na zasadnutí sa diskutovalo o hrozbe ďalších násilných útokov – konalo sa totiž presne rok po atentáte na premiéra Fica v máji 2024. Fico varoval, že politická polarizácia dosiahla nebezpečný stupeň a krajina je „milimeter od ďalšej tragédie“. Opozičné hnutie Progresívne Slovensko požiadalo o účasť na rokovaní rady s odôvodnením, že otázka politicky motivovaného násilia si vyžaduje celospoločenský konsenzus. Bezpečnostná rada nakoniec prijala viacero odporúčaní, na ktoré nadviazala vláda zriadením špeciálnej pracovnej skupiny pre ochranu verejných činiteľov.

Prezident Pellegrini varuje pred zadusením spoločnosti nenávisťou
„Ak bude nenávisť naďalej prerastať celú spoločnosť, napokon ju zadusí,“ vyhlásil prezident SR Peter Pellegrini pri príležitosti prvého výročia pokusu o atentát na premiéra. Urobil tak vo vyhlásení na sociálnej sieti 15. mája, kde apeloval na občanov aj politikov, aby upustili od šírenia nenávisti. Podľa prezidenta nemôžeme čakať, že pokoj a slušnosť prídu „zhora“ od politikov – každý človek sa musí sám rozhodnúť, či svojimi slovami a činmi prispeje k napätiu alebo k zmiereniu. Pellegrini konštatoval, že ani šok z vlaňajšieho útoku nezmenil tvrdý tón politických sporov, a vyzval verejnosť, aby odmietla nenávisť a zachovala demokratickú kultúru dialógu.

Európsky súdny dvor rozhodol v kauze „Pfizergate“ o zlyhaní Komisie
Súdny dvor EÚ v Luxemburgu 14. mája rozhodol, že Európska komisia pochybila, keď odmietla zverejniť textové správy predsedníčky EK Ursuly von der Leyenovej s generálnym riaditeľom Pfizeru Albertom Bourlom. Rozhodnutie padlo v tzv. kauze „Pfizergate“, ktorá sa týka komunikácie ohľadom najväčšej zmluvy EÚ na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19. Verdikt súdu zdôrazňuje požiadavku transparentnosti – Komisia porušila povinnosť sprístupniť informácie verejnosti. Slovenskí europoslanci rozhodnutie privítali a označili ho za dôležitý precedens v boji za otvorenosť v európskych inštitúciách.

EÚ sa dohodla na 17. sankčnom balíku proti Rusku
Stáli zástupcovia 27 členských štátov EÚ sa v Bruseli predbežne dohodli na obsahu ďalšieho, v poradí už sedemnásteho sankčného balíka voči Rusku. Nové sankcie, ktoré musí formálne schváliť Rada EÚ, rozširujú zoznam tovarov s obmedzeným vývozom do Ruska a pridávajú ďalšie osoby a subjekty na sankčný zoznam zmrazenia majetku a zákazu ciest. Cieľom balíka je ďalej oslabiť ruskú vojnovú mašinériu v reakcii na pokračujúcu agresiu na Ukrajine. Slovensko ako členská krajina podporilo dohodu a pripravuje sa implementovať nové reštrikcie hneď po ich oficiálnom prijatí v EÚ.

Komisia schválila platbu z Plánu obnovy a úpravu jeho cieľov
Európska komisia odsúhlasila v máji vyplatenie piatej žiadosti Slovenska o platbu z Plánu obnovy a odolnosti vo výške 570,4 milióna eur. Zároveň Brusel schválil aj revíziu slovenského plánu obnovy – niektoré pôvodné ciele, ktoré sa ukázali ako nerealizovateľné, boli nahradené novými opatreniami v hodnote okolo 450 miliónov eur. Úprava Plánu obnovy umožní Slovensku efektívnejšie využiť európske prostriedky, napríklad presunom zdrojov do projektov, ktoré sa dajú stihnúť do roku 2026. Vicepremiérka Lívia Vašáková rozhodnutie EK privítala s tým, že krajina sa vyhne strateniu časti peňazí a zlepší čerpanie v kľúčových oblastiach (zdravotníctvo, energetika, digitalizácia a pod.).

Župani lobovali v Bruseli proti presunu eurofondov z regiónov
Predsedovia štyroch samosprávnych krajov (SK8) navštívili 14. mája Brusel, kde sa stretli s podpredsedom Európskej komisie pre kohéziu a reformy Raffaelom Fittom. Upozornili ho, že vláda SR plánuje presunúť približne 400 miliónov eur z regionálnych eurofondových projektov na veľké štátne projekty. Župani žiadali EK o pomoc pri zachovaní týchto prostriedkov pre regióny, keďže ich odňatie by mohlo spomaliť rozvoj na lokálnej úrovni. Stretnutie iniciovali župy v reakcii na návrh vlády meniť priority v čerpaní eurofondov – Európska komisia prisľúbila situáciu monitorovať a dbať na dodržiavanie pravidiel partnerstva s regionálnou samosprávou.

EÚ podporí ukrajinský zbrojný priemysel a zriadenie tribunálu pre vojnové zločiny
Ministri zahraničných vecí EÚ sa tento týždeň dohodli na uvoľnení dodatočnej finančnej pomoci pre Ukrajinu a posilnení právnych krokov voči Rusku. Európska únia vyčlení 1 miliardu eur na podporu ukrajinského obranného priemyslu, aby pomohla krajine zvýšiť výrobu munície a techniky potrebnej na obranu pred agresiou. Zároveň EÚ vyjadrila plnú podporu zriadeniu osobitného tribunálu pre stíhanie vojnových zločinov a zločinu agresie na Ukrajine. Tento tribunál má postaviť pred spravodlivosť najvyšších predstaviteľov, ktorí nesú zodpovednosť za rozpútanie vojny. Iniciatívu na vznik tribunálu víta aj Slovensko – prezident Pellegrini a minister zahraničia Juraj Blanár deklarovali pripravenosť spolupracovať na jej vytvorení v rámci medzinárodného práva.

Premiér Fico odmieta navrhovanú pandemickú dohodu WHO
Slovenská vláda avizovala zamietavý postoj k pripravovanej medzinárodnej Pandemickej dohode pod záštitou Svetovej zdravotníckej organizácie. Premiér Robert Fico vyhlásil, že tzv. pandemická zmluva je pre SR „absolútne neprijateľná“ a Smer-SD ju v žiadnom prípade nepodporí. Oficiálne stanovisko Slovenska k dohode má kabinet oznámiť v najbližších dňoch. Fico dlhodobo kritizuje snahy o nadnárodné riadenie zdravotnej politiky a pandemických opatrení – podľa neho musí zostať rozhodovanie o opatreniach počas pandémií plne v rukách národných vlád. Slovensko sa tak zaradilo k štátom EÚ, ktoré vyslovili výhrady k návrhu dohody, hoci väčšina únie iniciatívu WHO podporuje.

Predseda parlamentu Raši vyzýva na zmiernenie politického napätia
Predseda Národnej rady SR Richard Raši (Hlas-SD) pri príležitosti výročia vlaňajšieho útoku na premiéra apeloval na celú politickú scénu, aby prispela k upokojeniu situácie. Podľa Rašiho je nastolenie politického pokoja a vzájomného rešpektu „výzvou pre všetkých“, koalíciu aj opozíciu. Upozornil, že spoločnosť je stále rozdelená a vyhrotená. Raši vyzval politikov, aby rešpektovali demokratické pravidlá a výsledky volieb a prestali prilievať olej do ohňa osobnými útokmi či nenávistnými výrokmi. Zároveň ocenil občanov a iniciatívy, ktoré odmietajú násilie a nenávisť v spoločenskom diskurze.

Vláda ohlásila nulovú toleranciu drogám, odmieta dekriminalizáciu
Minister vnútra Matúš Šutaj Eštok spolu s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom predstavili 12. mája nový systémový prístup v boji proti drogám. Po stretnutí vlády oznámili, že kabinet bude uplatňovať nulovú toleranciu voči užívaniu a distribúcii nelegálnych drog. Zdôraznili, že dekriminalizácia alebo legalizácia niektorých omamných látok neprichádza do úvahy – súčasná vládna garnitúra akékoľvek také úvahy odmieta. Namiesto toho plánujú posilniť prevenciu, liečbu závislostí a razantný postup polície proti dílerom. Nový akčný plán protidrogovej politiky má spojiť represiu s osvetou a zdravotníckymi opatreniami. Ministri tiež avizovali zlepšenie koordinácie medzi rezortmi v boji proti drogovej trestnej činnosti.

Opozícia kritizuje kroky vlády v oblasti bezpečnosti a spravodlivosti
Predstavitelia opozície reagovali na mimoriadne aktivity vlády týkajúce sa bezpečnostnej situácie. Strany SaS a KDH skritizovali štvrtkové zasadnutie Bezpečnostnej rady SR – podľa nich šírenie nenávisti nie je len problémom opozície voči koalícii, ale aj naopak. Exminister školstva Branislav Gröhling (SaS) poukázal, že premiér Fico si „ani nevšimol“ bombové vyhrážky adresované opozičným poslancom, keď hovorí o ohrození verejných činiteľov. Opozícia vyčíta vláde, že sa sústreďuje najmä na ochranu vlastných predstaviteľov a potláčanie kritiky, namiesto riešenia príčin polarizácie. Zástupcovia SaS a KDH vyzvali na komplexný prístup k zníženiu napätia v spoločnosti, ktorý bude zahŕňať aj ochranu práv opozície, slobodu slova a dôsledné vyšetrenie všetkých prejavov politického násilia bez rozdielu.

Poznámka: Text bol spracovaný z verejných zdrojov.