MS SR zdôrazňuje, že PABS nebude iba technickým mechanizmom výmeny biologických materiálov a sekvenčných informácií. Predstavuje implementačný pilier Pandemickej dohody WHO, ktorý musí byť nielen funkčný, ale aj bezpečný, dôveryhodný a vykonateľný. Preto je potrebné, aby obsahoval jasné pravidlá pre riešenie situácií, ktoré môžu predstavovať významné biologické alebo bezpečnostné riziká.

Navrhované zmeny smerujú najmä k posilneniu pravidiel biologickej bezpečnosti (biosafety) a biologickej ochrany (biosecurity), vytvoreniu mechanizmov vysledovateľnosti materiálov PABS a sekvenčných informácií, zavedeniu postupov pre odborné posudzovanie závažných bezpečnostných incidentov, zabezpečeniu primeraných pravidiel riadenia rizík pri podozrení zo zneužitia systému, posilneniu právnej istoty pri uplatňovaní povinností účastníkov systému, či zachovaniu primeranej ochrany osobných údajov, citlivých informácií a duševného vlastníctva.

MS SR zároveň navrhlo viaceré úpravy ustanovení týkajúcich sa zdieľania prínosov (benefit-sharing), ktoré majú zabezpečiť, aby povinnosti jednotlivých subjektov boli primerané ich povahe, veľkosti, kapacite a úlohe v systéme PABS. Cieľom je zabrániť neprimeranej administratívnej a finančnej záťaži najmä pre výskumné organizácie a menšie inovatívne spoločnosti, pri súčasnom zachovaní spravodlivého systému zdieľania prínosov.

MS SR zdôrazňuje, že jeho návrhy nepredstavujú reguláciu vedeckého výskumu ani obmedzovanie medzinárodnej vedeckej spolupráce. Ich cieľom je vytvoriť procesné mechanizmy pre prípady, keď by materiály alebo sekvenčné informácie sprístupnené prostredníctvom systému PABS mohli byť použité spôsobom nezlučiteľným s cieľmi a účelom Dohovoru o zákaze biologických zbraní (BWC), alebo keď by vzniklo dôvodné podozrenie na závažné biologické riziko.

MS SR pritom vychádza z princípu predbežnej opatrnosti a z vývoja medzinárodnej diskusie po pandémii COVID-19. Poukazuje na skutočnosť, že

14 štátov – Austrália, Kanada, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Izrael, Japonsko, Lotyšsko, Litva, Nórsko, Kórejská republika, Slovinsko, Spojené kráľovstvo a Spojené štáty americké – vo svojom spoločnom vyhlásení po ukončení štúdie WHO o pôvode COVID-19 vyzvali na vytvorenie rýchleho, transparentného, nezávislého a vedecky podloženého medzinárodného mechanizmu na vyšetrovanie budúcich epidémií neznámeho pôvodu. Ako dôvod uviedli, že medzinárodná expertná misia zvolaná WHO, ktorá v januári a februári 2021 pôsobila vo Wu-chane v Číne, bola podľa ich vyhlásenia výrazne oneskorená a nemala prístup k úplným, pôvodným údajom a vzorkám, čo obmedzilo možnosti nezávislého vedeckého posúdenia pôvodu pandémie. Preto vyzvali na vytvorenie mechanizmu, ktorý bude pri budúcich epidémiách disponovať dostatočnými nástrojmi na zabezpečenie včasného, nezávislého a odborníkmi vedeného vyšetrovania s plným prístupom k relevantným údajom, vzorkám, výskumu a personálu.

MS SR zároveň reflektuje aj najnovšie bezpečnostné diskusie týkajúce sa výskumu s potenciálne zvýšeným biologickým rizikom.  MS SR  pri formulovaní svojich návrhov zohľadnilo aj nedávne verejné vyjadrenia riaditeľky Národnej spravodajskej služby USA (DNI) Tulsi Gabbard z júna 2026, ktoré nadväzovali na odtajnenie dokumentov o dlhodobom financovaní viac ako 120 biologických laboratórií vo viac ako 30 krajinách zo strany vlády USA. Podľa zverejnených informácií mnohé z týchto laboratórií v súčasnosti vykonávajú alebo v minulosti vykonávali výskum s nebezpečnými a vysoko nákazlivými patogénmi, pričom v niektorých prípadoch išlo aj o nebezpečný výskum zisku funkcie (gain-of-function výskum) s veľmi obmedzenou transparentnosťou alebo dohľadom. V nadväznosti na tieto zistenia prezident Spojených štátov vydal výkonné nariadenie o ukončení federálneho financovania výskumu zisku funkcie (gain-of-function) v zahraničí a riaditeľka DNI nariadila spravodajskej komunite posilniť monitorovanie zahraničných biologických laboratórií. Podľa MS SR ide o ďalší relevantný bezpečnostný impulz podporujúci potrebu robustných medzinárodných mechanizmov biologickej bezpečnosti, transparentnosti a riadenia rizík.

MS SR je presvedčené, že dôveryhodnosť globálneho systému PABS bude závisieť nielen od rýchlej výmeny biologických materiálov a sekvenčných informácií, ale aj od schopnosti systému reagovať na bezpečnostné incidenty transparentným, odborným a právne predvídateľným spôsobom. Z tohto bude pokračovať v odbornej diskusii o predložených návrhoch počas ďalších rokovaní Medzivládnej pracovnej skupiny WHO (IGWG).

Zdroj: Ministerstvo spravodlivosti SR