Inšpekcie predstavujú mimoriadny zásah do práv podnikateľa, najmä do práva na ochranu prehliadaných priestorov, ktorý je porovnateľný so zásahmi v trestnom konaní. Na to, aby tento zásah nebol svojvoľný a neprimeraný, je potrebné presne vymedziť (i) práva a povinnosti PMÚ SR, (ii) práva a povinnosti dotknutého podnikateľa a (iii) procesný postup pri vykonávaní inšpekcie.   

ZOHS v znení účinnom do 30.6.2014 vôbec neupravoval spôsob vykonania inšpekcie ani práva a povinnosti zúčastnených subjektov.[2]  

Súčasné znenie ZOHS síce obsahuje niektoré základné pravidlá výkonu inšpekcie,[3] na mnohé otázky spojené s výkonom inšpekcie však zákon odpoveď nedáva.

Rozsah oprávnení a povinností dotknutých subjektov a procesný postup pri výkone inšpekcie, pri absencii podrobnej právnej úpravy, postupom času vymedzuje judikatúra.

Prehľad najvýznamnejších rozhodnutí Najvyššieho súdu SR o inšpekciách

Konkrétne pravidlá pre výkon inšpekcie formulovali najmä rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“) vo veciach ŠEVT,[4] AT Computer,[5] DATALAN[6] a Capgemini.[7]

Vo veci ŠEVT NS SR zakázal PMÚ SR pokračovať v prezeraní dátového nosiča skopírovaného počas inšpekcie u žalobcu. NS SR uznal inšpekciu za nezákonnú z dôvodu absencie niektorých formálnych a obsahových náležitostí poverenia na vykonanie inšpekcie.[8]  

Vo veci AT Computer konkretizoval NS SR nasledovné pravidlá pre výkon inšpekcie:[9]

• (i) PMÚ SR môže podnikateľovi a jeho zamestnancom počas inšpekcie klásť iba také otázky, ktoré sú potrebné na zabezpečenie priebehu inšpekcie. Naopak, nie sú prípustné otázky, ktoré smerujú k zisťovaniu podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní.  
• (ii) Je neprípustné vypočúvať zamestnanca podnikateľa v čase, keď prebieha prehliadka jeho počítača.
• (iii) V rámci inšpekcie sa zrejme nedá vyhnúť nahliadnutiu do súkromnej korešpondencie, avšak pokiaľ nedôjde k spracovaniu, odňatiu alebo k inej dispozícii s takouto korešpondenciou, nemožno to bez ďalšieho považovať za nezákonný zásah.

Doposiaľ asi najpodrobnejšie sa pravidlami výkonu inšpekcie NS SR zaoberal vo veci DATALAN.[10] Z rozsudku v tejto veci vyplývajú najmä nasledovné princípy výkonu inšpekcie:

• (i) Aby inšpekcia nebola iba tzv. fishing expedition, je potrebné, aby poverenie na jej vykonanie bolo založené na dôvodnom podozrení z porušenia hospodárskej súťaže. NS SR zároveň podrobne vymedzil náležitosti odôvodnenia takéhoto poverenia.
• (ii) PMÚ SR nesmie pri vyhľadávaní dokumentov podnikateľa použiť neprimerane široké kľúčové slová, aby sa zabránilo neodôvodnenému nahromadeniu veľkého množstva osobných údajov, ktoré s predmetom inšpekcie vôbec nesúvisia.
• (iii) Je povinnosťou zamestnancov PMÚ SR využiť celý čas určený v poverení na to, aby vyselektovali osobné údaje dotknutých osôb od relevantných dokladov, ktoré spadajú do rozsahu poverenia. 

Asi najčerstvejším rozhodnutím NS SR zaoberajúcim sa zákonnosťou inšpekcie je rozsudok vo veci Capgemini. NS SR v tomto rozsudku dospel k záveru, že do 30.6.2014 (teda do účinnosti novely ZOHS č. 151/2014 Z. z.) bol na inšpekciu, ktorú PMÚ SR vykonal pred začatím správneho konania, potrebný predchádzajúci súhlas súdu s touto inšpekciou.

Uvedené rozhodnutia nepochybne prispievajú k právnej istote podnikateľov a stanovujú limity PMÚ SR pri výkone inšpekcie.

V nasledujúcom texte sa však budeme zaoberať ďalšou významnou otázkou, týkajúcou sa inšpekcie, na ktorú súdna prax doposiaľ neodpovedala.

Vyhľadávacia činnosť PMÚ SR po uplynutí lehoty stanovenej v povereniach na vykonanie inšpekcie

ZOHS ani žiadne z nám známych rozhodnutí niektorej z najvyšších súdnych autorít SR zatiaľ konkrétne nedefinovali pojem inšpekcia.[11] 

Presné vymedzenie tohto pojmu nemá iba teoretický význam. Naopak, jasné určenie toho, ktoré úkony PMÚ SR sa považujú za výkon inšpekcie a ktoré nie, má významné praktické následky.

V zmysle § 22a ods. 1 ZOHS, zamestnanci PMÚ SR majú právo na základe písomného poverenia vstúpiť do obchodných priestorov podnikateľa s cieľom vykonať inšpekciu.

Z tohto ustanovenia vyplýva, že inšpekciu je možné vykonávať iba na základe písomného poverenia. A contrario, zamestnanci PMÚ SR nemôžu vykonať inšpekciu bez toho, aby disponovali písomným poverením na jej vykonanie. 

Obligatórnou náležitosťou tohto poverenia je stanovenie času, v rámci ktorého sú zamestnanci PMÚ SR oprávnení inšpekciu vykonať.

Je bežnou praxou, že zamestnanci PMÚ SR pri výkone inšpekcie v priestoroch podnikateľa, napriek neexistencii objektívnych prekážok, ktoré by bránili vo vykonaní inšpekcie v priestoroch podnikateľa, nevyužijú celý čas stanovený v poverení na to, aby prehliadli čo najviac dokumentov podnikateľa (a teda nevykonajú selekciu relevantných dokumentov pomocou kľúčových slov), ale namiesto toho si iba skopírujú jeho celé e-mailové schránky a pevné disky na dátové nosiče, ktoré odnesú do priestorov PMÚ SR a z ktorých následne so značným časovým odstupom (a v čase, keď zamestnancom PMÚ SR už uplynula lehota stanovená v povereniach na vykonanie inšpekcie) pomocou kľúčových slov selektujú relevantné dokumenty.       

Otázkou je, či vyššie popísané prezeranie dátových nosičov a selekcia relevantných dokumentov podľa kľúčových slov, ktoré sa uskutočňujú v priestoroch PMÚ SR, možno taktiež považovať za inšpekciu alebo ide už iba o následné vyhodnocovanie získaných dokumentov.

Pokiaľ by uvedená činnosť v priestoroch PMÚ SR nebola inšpekciou, dokumenty získané pri tejto činnosti boli získané zákonným spôsobom a teda, bolo by ich možné použiť ako dôkazy v správnom konaní.

Pokiaľ by však táto činnosť bola inšpekciou, na jej vykonávanie by príslušní zamestnanci PMÚ SR museli mať písomné poverenie platné počas celej doby výkonu tejto činnosti. Pokiaľ by takýmto poverením nedisponovali, išlo by o inšpekciu vykonanú v rozpore so ZOHS a dokumenty získané pri tejto činnosti by boli nezákonne získanými dôkazmi, ktoré v správnom konaní nemožno použiť.

PMÚ SR v jednom zo svojich nedávnych rozhodnutí v tejto súvislosti uviedol, že ak po uplynutí lehoty na vykonanie inšpekcie uvedenej v povereniach ďalej vo svojich priestoroch prehliadal dátové nosiče, ktoré kompletne nakopíroval počas inšpekcie v priestoroch podnikateľa, nepokračoval už vo výkone inšpekcie (nakoľko podľa PMÚ SR sa pojem inšpekcia týka iba vstupov do priestorov podnikateľa), ale už vykonával iba následnú prácu so získanými podkladmi, ktorú považuje za vyhodnocovanie podkladov. Preto táto práca v priestoroch PMÚ SR už nemusela byť krytá povereniami na výkon inšpekcie.

S uvedeným právnym názorom nesúhlasíme a nižšie uvedieme argumenty, na základe ktorých sme toho názoru, že aj selekcia nahromadených dokumentov pomocou kľúčových slov, ktorá sa vykonáva v priestoroch PMÚ SR, sa považuje za inšpekciu, ktorá môže byť vykonávaná iba na základe platného poverenia. 

Ako sme uviedli vyššie, v zmysle § 22a ods. 1 ZOHS, zamestnanci PMÚ SR majú právo na základe písomného poverenia vstúpiť do obchodných priestorov podnikateľa s cieľom vykonať inšpekciu.

V zmysle § 22a ods. 5, písm. b) ZOHS, na zabezpečenie získania informácií a podkladov, ktoré sú nevyhnutné na činnosť PMÚ SR, majú zamestnanci PMÚ SR v priebehu inšpekcie právo odňať tieto podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas s cieľom vyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám, ak PMÚ SR nemôže počas výkonu inšpekcie, najmä z technických dôvodov, získať prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov.

Z uvedených dvoch ustanovení ZOHS vyplýva, že inšpekciou nie je samotný akt vstupu zamestnancov PMÚ SR do priestorov podnikateľa.

Inšpekcia totiž predstavuje činnosť, pri ktorej PMÚ SR (potom, čo na základe zákona vstúpili jeho zamestnanci do priestorov podnikateľa) aktívne vyhľadáva dôkazy na podporu svojich tvrdení. Inšpekciou je teda najmä zapečatenie nosičov podnikateľa, na ktorých sa podľa PMÚ SR nachádzajú relevantné dôkazy a vyhľadávanie týchto dôkazov na daných zapečatených nosičoch. 

ZOHS priznáva zamestnancom PMÚ SR právo vstúpiť do priestorov podnikateľa iba preto, aby tu mohli uskutočniť inšpekciu („s cieľom vykonať inšpekciu“). Podstatou inšpekcie je však samotné vyhľadávanie dôkazov (bez ohľadu na vôľu podnikateľa a často krát aj proti jeho vôli), bez ktorého by iba umožnenie vstupu zamestnancom PMÚ SR do priestorov podnikateľa nemalo žiadny zmysel.

Z § 22a ods. 5, písm. b) ZOHS vyplýva, že ak PMÚ SR vykonáva inšpekciu v priestoroch podnikateľa a nie je možné z objektívnych dôvodov (najmä technických) získať v priestoroch podnikateľa prístup k informáciám alebo vyhotoviť kópie podkladov, PMÚ SR môže tieto podklady alebo nosiče, na ktorých sú informácie zaznamenané, na nevyhnutný čas podnikateľovi odňať, aby si v priestoroch PMÚ SR vyhotovil kópie dokumentov alebo získal prístup k informáciám.

Z tohto ustanovenia PMÚ SR vyvodzuje záver, že za inšpekciu sa považuje iba samotné odňatie podkladov a nosičov informácií z priestorov podnikateľa (na ktoré je podľa PMÚ SR potrebné poverenie), avšak následné prehliadanie takto odňatých podkladov a nosičov informácií, ktoré sa uskutočňuje v priestoroch PMÚ SR, už podľa PMÚ SR inšpekciou nie je, a teda na toto prehliadanie nie je potrebné poverenie.

Tento výklad § 22a ods. 5, písm. b) ZOHS však považujeme za nesprávny.

Sme totiž toho názoru, že odňatie podkladov a nosičov za účelom vyhotovenia kópií podkladov a získania prístupu k informáciám podľa § 22a ods. 5, písm. b) ZOHS predstavuje úplne inú činnosť než je vyhľadávanie dôkazov v zabezpečených podkladoch prostredníctvom zadávania kľúčových slov. Úkony podľa § 22a ods. 5, písm. b) ZOHS nie sú inšpekciou v pravom slova zmysle, ale predstavujú iba prostriedok na vykonanie inšpekcie.     

Ustanovenie § 22a ods. 5, písm. b) ZOHS slúži iba na to, aby PMÚ SR mohol z priestorov podnikateľa odňať podklady a nosiče informácií za účelom vyhotovenia kópií alebo získania prístupu k informáciám. Podklady a nosiče informácií je PMÚ SR oprávnený odňať iba na nevyhnutný čas a následne je povinný vrátiť ich podnikateľovi.

Vyhotovené kópie dokumentov alebo získané informácie je PMÚ SR ďalej oprávnený preskúmavať - teda vyhľadávať v nich dôkazy a tým realizovať inšpekciu, a to či už v priestoroch podnikateľa alebo v priestoroch PMÚ SR. 

K takémuto vyhľadávaniu dôkazov, ktoré je samotnou inšpekciou, však môže dôjsť len počas obdobia, ktoré je kryté poverením. 

ZOHS predpokladá, že inšpekcia sa má vykonávať predovšetkým v priestoroch podnikateľa. ZOHS totiž nepočíta s tým, že PMÚ SR bude vykonávať inšpekciu mimo priestorov podnikateľa

(s výnimkou oprávnenia odňať podklady a nosiče s informáciami s cieľom vyhotoviť kópie alebo získať prístup k informáciám podľa § 22a ods. 5, písm. b) ZOHS), a to preto, že PMÚ SR si môže v poverení na vykonanie inšpekcie určiť ním odhadovanú dobu trvania tejto inšpekcie, respektíve si môže v prípade potreby vystaviť aj nové poverenie, ak by sa ukázalo, že v lehote uvedenej v prvotnom poverení nie je možné inšpekciu vykonať.

Práve z uvedeného dôvodu sa v ZOHS spomína v súvislosti s inšpekciou vstup zamestnancov PMÚ SR do priestorov podnikateľa. PMÚ SR by teda inšpekciu mimo priestorov podnikateľa zásadne nemal realizovať. Ak však PMÚ SR mimo priestorov podnikateľa realizuje činnosť, ktorá svojou povahou nepochybne inšpekčnou činnosťou je, táto činnosť musí byť krytá poverením.

Zo ZOHS totiž nevyplýva, že v prípade, ak PMÚ SR realizuje inšpekčnú činnosť vo svojich priestoroch, že sa už o inšpekciu (na ktorú je potrebné poverenie) nejedná.

Nič nebráni PMÚ SR v tom, aby v prípade uplynutia platnosti pôvodných poverení vystavil svojím zamestnancom  za účelom pokračovania vo vykonávaní inšpekcie vo svojich priestoroch nové poverenia. PMÚ SR ale tento úkon (vystavenie nových poverení) pred začatím pokračovania v inšpekcii vo svojich priestoroch v praxi nerobí a z § 22a ods. 2 ZOHS je zrejmé, že tento úkon nemôže urobiť ani dodatočne (teda až po začatí, respektíve až po ukončení vykonávania inšpekcie vo svojich priestoroch).

Zastávame právny názor, že PMÚ SR nemôže obchádzať svoje povinnosti (povinnosť disponovať poverením na vykonanie inšpekcie) tým, že bude zo zapečatených nosičov podnikateľa vyhľadávať dôkazy proti podnikateľovi, ergo, vykonávať rovnakú inšpekčnú činnosť, akú vykonával v priestoroch podnikateľa, a to mimo priestorov podnikateľa, pričom absenciu poverení bude odôvodňovať tým, že o inšpekciu (na ktorej vykonanie je poverenie nevyhnutné) sa jedná iba v prípade, ak by PMÚ SR tieto úkony vykonával v priestoroch podnikateľa, avšak nakoľko sú tieto úkony vykonávané v priestoroch PMÚ SR, o inšpekciu už nejde.

Aký je totiž rozdiel v povahe inšpekčnej (vyhľadávacej) činnosti PMÚ SR v priestoroch podnikateľa a v priestoroch PMÚ SR, kde tento vyhľadáva dôkazy na preukázanie svojich podozrení zo zapečatených nosičov?

Sme presvedčení, že žiadny.

Aký je ďalej rozdiel v tom, či sa zapečatené nosiče nachádzajú v zapečatených priestoroch podnikateľa alebo či sa tie isté zapečatené nosiče nachádzajú v zapečatených priestoroch PMÚ SR, kde dochádza k rovnakej vyhľadávacej činnosti (opätovne aj s možnosťou účasti podnikateľa alebo jeho právneho zástupcu pri výkone tejto činnosti), k akej by dochádzalo aj v priestoroch podnikateľa?

Opäť sme toho názoru, že žiadny.

To, či PMÚ SR vykonáva inšpekčnú činnosť alebo nie, nemôže byť závislé iba od toho, v akých priestoroch sa táto inšpekčná činnosť (vždy rovnakého charakteru) vykonáva.

Právny názor PMÚ SR, podľa ktorého v prípade vyhľadávania dôkazov prostredníctvom lustrácie kompletne skopírovaných dátových nosičov pomocou kľúčových slov v priestoroch PMÚ SR sa už nejedná o inšpekciu, ale ide iba o následnú prácu so získanými podkladmi, a teda, o vyhodnocovanie dôkazov, považujeme za nesprávny, a to z nasledovných dôvodov:

1. Po prvé, vyhodnocovanie dôkazov predstavuje analýzu obsahu už vyselektovaných dôkazov, nie samotné vyhľadávanie dôkazov zo zapečatených dátových nosičov.  

Skutočnosť, že v prípade vyhľadávania dôkazov zo zapečatených nosičov v priestoroch PMÚ SR sa jedná o pokračovanie inšpekcie, vyplýva aj z článku 20 ods. 2, písmeno d) Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003,[12] podľa ktorého: „... úradníci a iné sprevádzajúce osoby určené Komisiou na vykonávanie inšpekcie sú oprávnené zapečatiť prevádzkové priestory a obchodné knihy alebo záznamy na takú dobu trvania a v takom rozsahu, v akom sú potrebné pre inšpekciu;“

Z citovaného ustanovenia vyplýva, že pokiaľ sú obchodné knihy alebo záznamy podnikateľa zapečatené (a to aj ak sú zapečatené v priestoroch PMÚ SR), ide zo strany PMÚ SR o výkon inšpekcie (a to bez ohľadu na to, kde sa tieto zapečatené nosiče prehliadajú).

2. Po druhé, PMÚ SR umožňuje podnikateľom, aby oni sami a/alebo ich právni zástupcovia boli prítomní pri prezeraní dátových nosičov pomocou kľúčových slov v priestoroch PMÚ SR. Ak by však takéto prezeranie dátových nosičov v priestoroch PMÚ SR malo byť iba vyhodnocovaním dôkazov, neexistoval by žiadny rozumný dôvod na to, aby PMÚ SR umožnil podnikateľom a/alebo ich právnym zástupcom účasť pri tomto úkone. Ani vyhodnocovanie žiadnych iných dôkazov zo strany PMÚ SR sa totiž neuskutočňuje za prítomnosti podnikateľov, či ich právnych zástupcov.  

Na uvedené závery nemôže mať žiadny negatívny vplyv ani podpísanie zápisnice podľa § 22a ods. 4 ZOHS, v ktorej je konštatované, že inšpekcia sa skončila. Formálne ukončenie inšpekcie podpisom zápisnice totiž neznamená, že ak mieni PMÚ SR v ďalšom období opätovne realizovať (svojou povahou) inšpekčnú činnosť (tento krát však už vo svojich priestoroch), že už sa nejedná o inšpekciu a že na výkon tejto inšpekcie už nepotrebuje poverenie.

Náš právny názor podporuje aj dokument s názvom Vysvetlenie k inšpekciám Európskej komisie podľa článku 20 Nariadenia Rady (ES) č. 1/2003[13] (ďalej len „Vysvetlenie“), podľa bodu 14 ktorého:

„Ak výber dokumentov relevantných pre vyšetrovanie nie je dokončený v predpokladanom termíne skončenia inšpekcie v priestoroch podnikateľa, môže si Komisia z týchto priestorov odniesť kópiu doposiaľ neprehliadnutých údajov, aby mohla v inšpekcii pokračovať v neskoršom čase. Táto kópia bude zabezpečená uložením v zalepenej obálke... Komisia umožní podnikateľovi, aby bol prítomný pri otváraní tejto obálky a pri pokračovaní procesu inšpekcie v priestoroch Komisie. Komisia sa však môže [o ďalšom naložení so zabezpečenou kópiou neprehliadnutých údajov] rozhodnúť aj tak, že vráti obálku s kópiou údajov podnikateľovi bez toho, aby ju otvorila. Komisia môže taktiež požadovať od podnikateľa uchovanie tejto zalepenej obálky s údajmi na bezpečnom mieste za tým účelom, aby mohla Komisia pokračovať v procese prehliadania týchto údajov v priestoroch podnikateľa v priebehu ďalšej ohlásenej inšpekcie.“    

V rovnakom zmysle sa v reakcii na Vysvetlenie vyjadrujú aj zástupcovia právnej praxe v zahraničí, ktorí uvádzajú nasledovné:

„Upravené Vysvetlenie poskytuje ďalší návod na pokračovanie v inšpekcii v prípade, ak výber [pre vyšetrovanie relevantných] dokumentov nie je dokončený v predpokladanom termíne skončenia inšpekcie v priestoroch podnikateľa. (...) Vysvetlenie poskytuje alternatívu spočívajúcu v pokračovaní inšpekcie [prehliadaním] obsahu zalepenej obálky [s kópiou doposiaľ neprehliadnutých údajov] v priestoroch Komisie.[14]

„Komisia opätovne potvrdzuje svoju právomoc vyhotoviť si úplnú kópiu dát uložených na pamäťovom médiu za účelom pokračovania v inšpekcii mimo priestorov podnikateľa. Podnikateľ je oprávnený byť prítomný pri otváraní zalepenej obálky [s kópiou odňatých údajov] v priestoroch Komisie a napomáhať pri výkone inšpekcie.[15]

Na základe vyššie uvedených argumentov sme presvedčení, že pojem inšpekcia podľa ZOHS je potrebné vymedziť podľa povahy úkonov, ktoré PMÚ SR v rámci inšpekcie vykonáva (teda ako činnosť smerujúcu k zabezpečeniu podkladov a informácií potrebných na konanie a rozhodnutie vo veci, a to bez ohľadu na to, či sa táto činnosť vykonáva v priestoroch podnikateľa alebo v priestoroch PMÚ SR) a nie podľa miesta, kde sa tieto úkony vykonávajú. 

Zostáva len veriť, že takýto výklad pojmu inšpekcia podľa § 22a ZOHS, ktorý považujeme za logický a eurokonformný, si v budúcnosti osvojí aj súdna prax.

Pavol Chrenko,
advokát

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115
e-mail: office@relevans.sk

______________________________
[*] Tento článok má iba informatívnu povahu, nie je právnou radou alebo stanovisko. V prípade akýchkoľvek otázok kontaktuje našu advokátsku kanceláriu.

[1] Zákon č. 136/2001 Z. z. v aktuálnom znení
[2] ZOHS v znení do 30.6.2014 obsahoval v § 22 ods. 3 iba oprávnenie zamestnancov PMÚ SR na základe písomného poverenia predsedu PMÚ SR vstupovať do všetkých objektov, priestorov alebo dopravných prostriedkov podnikateľa s cieľom vykonať inšpekciu.    
[3] § 22a ods. 2 až 7 ZOHS
[4] Rozsudok NS SR zo dňa 5.4.2011, sp. zn.: 3 Sžz 1/2011
[5] Rozsudok NS SR zo dňa 17.10.2013, sp. zn.: 4 Sžz 1/2013
[6] Rozsudky NS SR zo dňa 25.6.2015, sp. zn.: 5 Sžnz 1/2015 a 5 Sžnz 2/2015
[7] Rozsudok NS SR zo dňa 28.4.2016, sp. zn.: 8 Sžnz 2/2015
[8] K rozhodnutiu NS SR vo veci ŠEVT pozri bližšie napr. - Dostupné na www, k dispozícii >>> tu.   
[9] K rozhodnutiu NS SR vo veci AT Computer pozri bližšie napr. - Dostupné na www, k dispozícii >>> tu. 
[10] K rozhodnutiu NS SR vo veci DATALAN pozri bližšie napr. - Dostupné na www, k dispozícii >>> tu alebo dostupné na www, k dispozícii >>> tu.  
[11] NS SR v rozsudku ŠEVT vymedzil pojem inšpekcia iba všeobecne, a to ako špecifický administratívny postup PMÚ SR, ktorý síce nie je správnym konaním, ale napriek tomu sa spravuje základnými pravidlami správneho konania.
[12] Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy
[13] Explanatory note on Commission inspections pursuant to Article 20 of Council Regulation No 1/2003
[14] Pozri - Dostupné na www, k dispozícii >>> tu.
[15] Pozri - Dostupné na www, k dispozícii >>> tu.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk