Výkon práce zamestnancov z prostredia domácnosti sa po roku 2020 stal jedným z najvýraznejších trendov moderného pracovného trhu. Z benefitu, ktorý bol dovtedy len pre úzku skupinu profesií, sa stal stabilný spôsob organizácie práce, ktorý dnes využívajú zamestnávatelia naprieč rôznymi odvetviami. Právna úprava na túto zmenu reagovala novelizáciou zákona č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce[1], ktorá jasne vymedzuje okrem iného aj teleprácu. Napriek tomu však táto forma práce prináša množstvo otázok, a to predovšetkým v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Povinnosti zamestnávateľa sa totiž nemenia, hoci sa samotné pracovisko presúva do súkromného prostredia zamestnanca. Práve z tohto dôvodu sa nasledujúci text zameriava na to, ako sa princípy bezpečnosti ochrany zdravia pri práci aplikujú pri výkone telepráce, aké povinnosti má zamestnávateľ, aké limity sú dané právom na súkromie zamestnanca a aké riešenia prax pri kontrole bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v domácom prostredí ponúka.

Vie však takýto zamestnanec vykonávajúci teleprácu, čo skutočne všetko obnáša prispôsobenie si svojho domáceho pracoviska pre výkon telepráce? Cieľom článku je priniesť odpovede, ktoré sú na jednom mieste, na tie otázky, ktoré zamestnancov pri výkone telepráce môžu zaujímať.

V zmysle Zákonníka práce ide o teleprácu vtedy, keď zamestnanec vykonáva dohodnuté pracovné úlohy pravidelne mimo pracoviska zamestnávateľa, s použitím informačných technológií, pričom dochádza k elektronickému prenosu dát na diaľku. Môžeme tak povedať, že telepráca je akousi podmnožinou domáckej práce a jej definícia kladie dôraz na pravidelnosť a najmä technologickú povahu. Dôležité je podotknúť to, že výkon práce mimo pracoviska zamestnávateľa nijako neoslabuje povinnosti zamestnávateľa v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Právna úprava nerozlišuje medzi zamestnancom sediacim v kancelárii na pracovisku zamestnávateľa a zamestnancom pracujúcim z domácej pracovne. Jeho povinnosť zabezpečiť dodržiavanie bezpečných pracovných podmienok je v oboch prípadoch rovnaká.

Zákon č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých zákonov[2], ako aj Zákonník práce ukladajú zamestnávateľovi viacero povinností, ktoré sa uplatňujú pri výkone telepráce jeho zamestnanca. V zmysle Zákona o BOZP je nevyhnutným krokom pre zamestnávateľa pravidelne oboznamovať svojich zamestnancov o predpisoch, o rizikách, zákazoch a bezpečnostných postupoch stanovených v rámci spoločnosti. Zamestnávateľ by takéto školenia mal vykonávať pre svojich zamestnancov počas ich pracovnej doby, a to v rozsahu najmenej raz za tri roky. Forma, akú si pri tomto školení zvolia je však už ľubovoľná, no stále podmienená jej preukázateľnosťou.

Nakoľko už v úvode článku bol samotný význam a zmysel telepráce vymedzený, dôležité je pozrieť sa na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci zamestnancov aj z hľadiska používaných prostriedkov. Zamestnávateľ zodpovedá za to, že pracovné prostriedky sú bezpečné, vhodné a udržiavané. Týka sa to najmä počítača, obrazovky, klávesnice či softvéru. Ak zamestnanec pracuje so zobrazovacou jednotkou viac ako štyri hodiny denne, zamestnávateľ mu musí zabezpečiť pravidelné prestávky. Nariadenie vlády z 26. apríla 2006 o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách pri práci so zobrazovacími jednotkami[3] špecifikuje pre takýchto zamestnancov nasledovné požiadavky:

z hľadiska obrazovky:

1. znaky musia byť čitateľné, jasné, dostatočne veľké, s primeraným priestorom medzi znakmi a riadkami;
2. obrazovka nesmie blikať a musí byť stabilná;
3. jas musí byť jednoducho nastaviteľný;
4. poloha obrazovky musí byť ľahko nastaviteľná ako pre oči, uhol pohľadu, tak aj pre polohu zamestnanca a musí zabraňovať nežiaducim odrazom;
5. optimálna vzdialenosť medzi očami zamestnanca a sledovaným detailom by mala byť medzi 500 – 700 mm a nesmie byť menšia ako 400 mm.

z hľadiska klávesnice:

1. musí byť oddelená od obrazovky a spĺňať ergonomické princípy, pričom najvhodnejšou je klávesnica s zakriveným tvarom;
2. priestor pod ňou musí byť dostatočne veľký, aby sa naň zmestili obe ruky zamestnanca;
3. jej povrch nesmie byť matný a mal by zabraňovať odrazom svetla;
4. klávesy a znaky na nej musia byť čitateľné a uľahčovať používanie a koordináciu pohybov prstov.

z hľadiska pracovnej stoličky:

1. musí zamestnancovi poskytovať stabilitu, pohodlnú polohu a voľnosť pohybu;
2. typ sedadla sa volí podľa druhu práce, a preto môže byť pevné, pohyblivé alebo s otočným sedadlom;
3. jej výška musí byť v rozmedzí 400 – 520 mm, jej hĺbka 350 – 500 mm a operadlo musí byť výškovo a uhlovo nastaviteľné tak, aby si to zamestnanec dokázal prispôsobiť;
4. musí mať protišmykovú opierku nôh, ktorá má nastaviteľnú výšku a nastaviteľný uhol, pričom opierka nôh musí mať dĺžku minimálne 450 mm a šírku 300 mm.

z hľadiska pracovného stola a pracovnej plochy:

1. dĺžka pracovného stola alebo pracovnej plochy musí byť najmenej 1200 mm a šírka najmenej 750 mm;
2. pracovná plocha musí mať nízku odrazivosť svetla a musí umožňovať umiestnenie príslušného vybavenia;
3. držiak dokumentov musí byť stabilný a prispôsobený potrebám zamestnanca tak, aby sa minimalizovali nepohodlné pohyby a polohy hlavy a očí;
4. ak je výška pracovného stola či pracovnej plochy pevná, musí zodpovedať telesným rozmerom zamestnanca, pričom tu sa rozlišuje rozmer pre ženu, ktorý je v rozsahu 650 mm a v prípade mužov je rozsah stanovený na 750 mm;
5. ak je výška pracovného stola či pracovnej plochy nastaviteľná, tak rozsah nastavenia musí byť v rozmedzí 650 – 750 mm;
6. priestor pod pracovným stolom či pracovnou plochou musí mať výšku najmenej 650 mm, šírku 500 – 800 mm a hĺbku 750 mm.

z hľadiska pracovného priestoru:

1. pracovný priestor musí umožňovať zamestnancovi zmeniť polohu a striedať pohyby;
2. osvetlenie pracovného priestoru musí zamestnancovi poskytovať vhodné svetelné podmienky a kontrast medzi obrazovkou a pozadím, pričom musí zabraňovať oslneniu a odrazom na obrazovke.
3. v prípade odrazov svetla a oslnenia, tak okná, priehľadné či priesvitné steny, farebné steny alebo zariadenia nesmú spôsobiť oslnenie alebo odrazy na obrazovke, ktorú zamestnanec používa pri výkone telepráce;
4. okná v priestore zamestnanca musia mať nastaviteľné žalúzie alebo systémy tienenia, aby sa znížilo slnečné žiarenie do vnútra priestoru;
5. hluk, ktorý je spôsobený buď zariadeniami alebo je prenášaný z okolia, nesmie rozptyľovať alebo ovplyvňovať sluch zamestnanca;
6. pracovné zariadenia používané zamestnancom nesmú generovať teplo, ktoré by spôsobovalo jeho nepohodlie a teplota okolia musí zodpovedať typu práce;
7. v pracovnom prostredí zamestnanca sa musí udržiavať primeraná vlhkosť;
8. všetky druhy žiarenia, s výnimkou viditeľného elektromagnetického spektra, musia byť obmedzené na také úrovne, ktoré nepredstavujú riziko pre bezpečnosť a zdravie zamestnancov.

z hľadiska softvéru:

1. musí byť vhodný na danú úlohu a zodpovedať úrovni vedomostí a skúseností zamestnanca;
2. softvér a počítač či notebook musia zamestnancovi poskytovať priamu alebo na požiadanie spätnú väzbu o jeho činnosti;
3. softvér a počítač či notebook musia zobrazovať informácie vo formáte a rýchlosťou, ktoré sú prispôsobené používateľovi;
4. pri spracúvaní údajov na počítači alebo notebooku sa musia zohľadňovať zásady ergonómie softvéru (v súlade s normou ISO 9241);
5. kvantitatívne a kvalitatívne monitorovacie zariadenia nemožno používať bez predchádzajúceho upozornenia zamestnanca.

Hoci sa pracovné prostredie týchto zamestnancov nachádza mimo dosahu zamestnávateľa, právna úprava predpokladá, že dohodnuté miesto výkonu práce musí spĺňať vyššie spomenuté minimálne požiadavky na osvetlenie, teplotu, usporiadanie pracovnej plochy a ergonómiu. Zamestnávateľ síce nemá možnosť priniesť zamestnancovi do obývačky ergonomickú stoličku či namontovať tienenie na okná, ale má povinnosť poskytnúť mu pokyny a preventívne opatrenia, ktoré smerujú k vytvoreniu bezpečného pracoviska.

Kým Nariadenie vlády špecifikuje minimálne požiadavky, nastoľuje sa tu ďalšia otázka, a to, kto je oprávnenou osobou, ktorá by mohla kontrolovať dodržiavanie týchto minimálnych požiadaviek. Kým na svojom pracovisku má zamestnávateľ priamy dosah na dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v súkromnom prostredí zamestnanca počas výkonu telepráce to už nie je tak ľahko dostupné. Zamestnávateľ nemá podľa aktuálnej úpravy dostatočné oprávnenie na zabezpečenie takejto kontroly, nakoľko by sa mohlo jednať o narušenie súkromia zamestnanca. Je kvôli tomu nevyhnutný súhlas zamestnanca na to, aby zamestnávateľ mohol vykonať takúto kontrolu dodržiavania požiadaviek v rámci bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci. Niektorí zamestnávatelia sa však uspokoja iba s takou kontrolou, obsahom ktorej je kontrola pracovného výsledku zamestnanca.[4]

Hoci právna úprava jasne hovorí, že dodržiavanie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci platí rovnako v kancelárii, tak aj v súkromnom prostredí zamestnanca, prax ukazuje, že realita môže byť komplikovanejšia. Jednou z najväčších zaujímavostí je, že právna úprava síce detailne stanovuje rozmery stola, výšku stoličky či optimálnu vzdialenosť od monitoru, no zároveň nedáva zamestnávateľovi reálnu možnosť tieto podmienky v domácnosti skontrolovať. Tu vzniká najväčšia medzera, keďže zodpovednosť ostáva, ale kontrolný mechanizmus je komplikovanejší. Zamestnávateľovi tak neostáva nič iné, ako sa spoliehať na školenia, odporúčania a dobrú vôľu zamestnanca. Telepráca teda nie je len flexibilita, ale zahŕňa aj zodpovednosť. Pochopenie tejto zodpovednosti je preto kľúčom k tomu, aby sa súkromné prostredie nestalo zároveň rizikovým pracoviskom.

Mgr. Vanessa Szárazová,
advokátska koncipientka

 

Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners s.r.o.

 

Twin City Tower
Mlynskè nivy 10
821 09 Bratislava

 

Tel.:       +421 2 321 130 31

Fax:       +421 2 321 441 48

email:    office@actlegal-slovakia.com

 

---

[1] Ďalej len „Zákonník práce“.

[2] Ďalej len „Zákon o BOZP“.

[3] Ďalej len „Nariadenie vlády“

[4] BARANCOVÁ, H.: Nová právna úprava domáckej práce a telepráce. Právny obzor, 105, 2022, č. 1, s. 3 – 18. dostupné >>> tu.