Novelu ústavy schválilo 4. júna 102 poslancov Národnej rady SR zo 128 prítomných. Novinkou je, že predseda Najvyššieho súdu SR už nebude môcť šéfovať aj Súdnej rade, sudcovia prídu o trestnoprávnu imunitu a po novom majú prejsť všetci súčasní sudcovia aj kandidáti na tieto posty previerkami. Práve toto ustanovenie narazilo na odpor mnohých sudcov, ktorí majú obavy, že informácie z previerok môžu byť voči nim zneužívané, hovoria o retroaktivite a ohrození nezávislosti súdnictva. Súdna rada už vypracovala podanie na Ústavný súd SR, aby posúdil, či plošné preverovanie sudcovskej spôsobilosti je v súlade s Ústavou SR.

Ak by ústavná zmena v oblasti justície narazila na vážny problém, je možné operatívne zasiahnuť a znovu vstúpiť do ústavy. "Ako navrhovatelia sme s pánom Hrušovským vždy hovorili, že budeme veľmi pozorne, v súčinnosti s ministerstvom spravodlivosti a vládou, sledovať tento vývoj. A všade tam, kde by sa prípadne ukázali negatívne momenty, budeme hľadať opäť ústavnú podporu na okamžitú reakciu v podobe doplnenia alebo takej úpravy Ústavy SR, aby sme išli za cieľom o občanovi spokojnom so súdnictvom," vyhlásil predseda Národnej rady (NR) SR a podpredseda Smeru-SD Pavol Paška v diskusnej relácii na portáli Teraz.sk.
     
Na druhej strane, kritiku časti sudcov, ktorí sa snažia dostať túto ústavnú zmenu na Ústavný súd SR, prípadne pred európske inštitúcie, považuje za prirodzenú. "Prijatie normy a jej zavedenie do života nemá nič spoločné s rezistenciou alebo názorovou rôznorodosťou, ktorá je priam najlepším dôkazom toho, že asi sme zaťali do živého," poznamenal. "Asi ideme do veľmi citlivej oblasti. A teraz nehovorím o autonómii postavenia sudcu a slobodnom výkone sudcovského stavu. A veľmi striktnom dodržiavaní rozdielu medzi výkonnou, vládnou a súdnou mocou," zdôraznil Paška s tým, že je normálne, ak sudcovia využívajú legitímne nástroje na vyjadrenie svojej kritiky. "Uvidíme, samozrejme, všetky legitímne nástroje sú úplne obvyklé. Väčšinu, ktorá schválila tento návrh, zaujíma, akým spôsobom sa pozitívne premietne jej platnosť, začína teraz, 1. septembra, do života. A ako to pozitívne dopadne na ľudí a ich vnímanie dôveryhodného, kvalitného a erudovaného sudcu, ktorý rozhoduje naozaj neovplyvnene, neskorumpovane, a nie na základe vzťahov," zdôraznil predseda parlamentu.
     
Na novelu ústavy nadväzovala novela zákona o sudcoch a prísediacich, ktorá rovnako nadobudla platnosť 1. septembra. Právna norma spresňuje postup pri preverovaní sudcovskej spôsobilosti a zároveň zavádza tajnú voľbu napríklad predsedu a podpredsedov Najvyššieho súdu SR či šéfa a podpredsedov Súdnej rady. Okrem iného mení aj doterajší systém kreovania disciplinárnych senátov. Disciplinárne veci sa budú prideľovať stálym senátom náhodným výberom ako na všetkých všeobecných súdoch. Upravujú sa aj podmienky povoľovania tzv. práce v domácom prostredí. Novou podmienkou na povolenie takejto práce má byť, aby sudca nebol disciplinárne stíhaný. Zmeny majú zamedziť zneužívaniu inštitútu práce z domu.
     
Právna norma bude platiť bez podpisu hlavy štátu. Prezident Andrej Kiska totiž odmietol podpísať túto novelu zákona pre tajné hlasovanie Súdnej rady. Pre slovenskú justíciu, ktorá nepožíva veľkú dôveru verejnosti, by podľa neho bolo lepšie zachovať verejnú voľbu. Vládna väčšina Smeru-SD však rozhodla, že hlasovanie Súdnej rady bude tajné a prezidentovo veto prelomila.

Deň ústavy

Podľa prezidenta Andreja Kisku vníma spoločnosť štátny sviatok Deň ústavy skôr formálne. "Niet takého subjektu, ktorý má právo vyhnúť sa limitom, aké určuje Ústava, a konať svojvoľne, ignorujúc hodnoty a princípy, ktoré tento zákon zákonov vyjadruje. K výkladu a používaniu Ústavy by sme mali pristupovať nielen v súlade s jej duchom, ale predovšetkým tak, aby Ústava bola v plnom rozsahu rešpektovaná v každom jednotlivom prípade, bez ohľadu na osobné, politické alebo skupinové ambície. Skloniť sa pred majestátom Ústavy má povinnosť každý. Ale pre tých, ktorí sú zvolení alebo menovaní do ústavných funkcií to platí predovšetkým, pretože ich postavenie znamená najmä vyšší stupeň zodpovednosti za riadne uplatňovanie Ústavy. Vo vzťahu k Ústave by nás mali viesť pokora a zodpovednosť, aby každý, kto je povinný a oprávnený pracovať s textom Ústavy, konal aktívne a rozhodoval tak, ako to vyžaduje prospech štátu, celej spoločnosti a každého jednotlivca. Ak sa náš vzťah k Ústave bude vyvíjať takýmto spôsobom, potom sa aj Deň Ústavy Slovenskej republiky stane spontánnou slávnosťou našej krajiny a jej obyvateľov," hovorí Prezident Andrej Kiska ku Dňu Ústavy Slovenskej republiky.

Zdroj: TASR

Všetky práva vyhradené. Publikovanie alebo ďalšie šírenie správ zo zdrojov TASR je bez predchádzajúceho písomného súhlasu TASR porušením autorského zákona.

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk