24.7.2020
ID: 4852upozornenie pre užívateľov

Občania žiadajú navýšenie rozpočtu EÚ na riešenie krízy

9795744a599831e37d469e7cc67f5c7e/s263_89427721.jpg
Zdroj: shutterstock.com

EÚ by mala mať viac financií na prekonanie dôsledkov pandémie. Myslí si to 56% respondentov najnovšieho prieskumu. Prioritami sú verejné zdravie, hospodárska obnova a zmena klímy.

Podľa prieskumu zadaného EP, ktorý sa uskutočnil v druhej polovici júna 2020, si takmer 7 z 10 Európanov (68%) želá silnejšiu pozíciu EÚ v boji proti tejto kríze. Rovnaký postoj má aj 64% Slovákov. Viac než polovica respondentov v EÚ (56%) sa domnieva, že si to vyžaduje viac finančných prostriedkov pre Úniu, ktoré by mali byť primárne využité na riešenie dopadov pandémie na sektor zdravotníctva a hospodárstva. Súhlasí s tým aj 47% Slovákov.

Viac než polovica respondentov (53%) je naďalej nespokojná s úrovňou solidarity, ktorú si prejavovali členské štáty EÚ počas pandémie. Miera spokojnosti v tejto oblasti však na úrovni EÚ vzrástla od apríla o 5 percentuálnych bodov. Na Slovensku vyjadrilo spokojnosť s mierou vzájomnej solidarity členských štátov až 51% respondentov.

V reakcii na výsledky najnovšieho prieskumu predseda EP David Sassoli uviedol:

„Výsledky tohto prieskumu jasne ukázali, že občania EÚ očakávajú od EÚ viac solidarity a viac opatrení na pomoc pri obnove. Uznávajú tiež potrebu väčšieho rozpočtu EÚ na riešenie bezprecedentného dosahu pandémie na naše hospodárstvo a spoločnosť. V súvislosti s aktuálnymi rokovaniami o rozpočte stojí Parlament pri svojich občanoch, ktorí žiadajú efektívnejšiu a ambicióznejšiu EÚ.“

Široká informovanosť o opatreniach EÚ proti pandémii a nárast spokojnosti

Približne traja zo štyroch občanov, konkrétne 76% respondentov v celej EÚ a 73% na Slovensku, počuli o rôznych opatreniach navrhnutých Úniou v rámci boja proti dôsledkom pandémie COVID-19. Opatrenia pozná v celej EÚ až 36% respondentov, čo predstavuje nárast o tri percentuálne body v porovnaní s prvým prieskumom tohto druhu uskutočneným v apríli. Na Slovensku tiež nastal mierny nárast, a to z 26% na 27% respondentov. Spomedzi tých, ktorí počuli o opatreniach v súvislosti s pandémiou COVID-19, je s nimi v priemere spokojných 49% Európanov a až 56 percent Slovákov. Jasný nárast v priemere o takmer 7 percentuálnych bodov na úrovni EÚ a o 8 percentuálnych bodov na úrovni Slovenska potvrdzuje rastúcu podporu verejnosti pre navrhované opatrenia, z ktorých mnohé sa ešte len budú realizovať.

Väčšina naďalej nespokojná s úrovňou solidarity medzi členskými štátmi EÚ

Aj keď niečo viac než polovica respondentov v celej EÚ (53%) nie je spokojná s úrovňou solidarity medzi členskými štátmi EÚ počas pandémie, v priemere 39% občanov EÚ a 51% občanov Slovenska s ňou vyjadrilo spokojnosť. Od apríla 2020 ide v priemere o nárast o 5 percentuálnych bodov, a to najmä v Portugalsku a Španielsku (v oboch prípadoch o 9 percentuálnych bodov), Nemecku, Grécku, Rumunsku a na Slovensku (približne o 7 percentuálnych bodov).

EÚ by mala zlepšiť spoločné nástroje na zvládanie kríz, ako je pandémia COVID-19

Približne dve tretiny respondentov (68%) súhlasí s tým, že „EÚ by mala mať viac právomocí na riešenie kríz, ako je pandémia COVID-19“, čo podporuje absolútna väčšina v 26 členských štátoch. Najväčšiu podporu má posilnenie právomocí EÚ medzi respondentmi v Portugalsku a Luxembursku (v oboch krajinách 87%), na Cypre (85%), na Malte (84%), v Estónsku (81%), Írsku (79%), Taliansku a Grécku (zhodne po 78%), ako aj v Rumunsku (77%) a Španielsku (75%).

Výrazná podpora pre väčší rozpočet EÚ na boj proti pandémii COVID-19

Až 56% Európanov sa podľa prieskumu domnieva, že EÚ by mala mať viac finančných prostriedkov na prekonanie dôsledkov pandémie nového koronavírusu. V 15 členských štátoch EÚ s tým súhlasí absolútna väčšina respondentov, a to najmä v Grécku (79%), na Cypre (74%), v Španielsku a Portugalsku (v oboch prípadoch po 71%).

Na otázku o oblastiach politiky, v ktorých by sa mal tento zvýšený rozpočet EÚ využiť, občania EÚ uviedli ako prioritu verejné zdravie: 55% respondentov považuje výdavky na verejné zdravie za najdôležitejšie, pričom respondenti v 17 členských štátoch EÚ zaradili túto oblasť na prvé miesto. Po verejnom zdraví nasleduje v zozname priorít hospodárska obnova a nové príležitosti pre podniky (45%), zamestnanosť a sociálne otázky (37%), ako aj boj proti zmene klímy (36%). V Taliansku (58%), Slovinsku (55%) a Litve (54%) je na prvom mieste financovanie hospodárskej obnovy. Občania Rakúska (48%) a Dánska (45 %) považujú za najvyššiu prioritu EÚ pokračujúci boj proti zmene klímy. Najskloňovanejšími prioritami medzi respondentmi na Slovensku (63%), v Chorvátsku (58%) a vo Fínsku (46%) boli zamestnanosť a sociálne otázky.

Osobné finančné ťažkosti zostávajú výrazne rozšíreným problémom

Jasným ukazovateľom dôležitosti čo najskoršieho prijatia potrebných rozhodnutí v rámci balíka opatrení na obnovu je znepokojivá finančná situácia európskych občanov od začiatku pandémie: takmer rovnako ako v apríli 57% respondentov uvádza, že má osobné finančné problémy. Väčšina uvádza „stratu príjmu“ (28%), čo predstavuje hlavný problém v 21 členských štátoch, a to najviac v Maďarsku a Španielsku (v oboch prípadoch po 43%), Bulharsku a Grécku (41%), ako aj v Taliansku (37%). Na Slovensku muselo 32% účastníkov prieskumu siahnuť na svoje osobné úspory, 27% opýtaných deklarovalo stratu príjmu a 22% respondentov prišlo čiastočne alebo úplne o prácu.

Menej neistoty a strachu, viac nádeje a dôvery

Významný vývoj vidieť aj v oblasti pocitov respondentov v čase krízy. Občania 15 členských štátov EÚ si ako charakteristiku svojho súčasného emocionálneho stavu zvolili „nádej“ (celkovo 41%), pričom tento pocit nasleduje tesne za „neistotou“, ktorú uvádza 45% respondentov, čo v porovnaní s aprílom (50%) predstavuje pokles o 5 percentuálnych bodov. Celkovo sú negatívne pocity na ústupe: „strach“ (17%, teda pokles o 5 percentuálnych bodov), frustrácia (23%, pokles o 4 percentuálne body), bezmocnosť (21%, pokles o 8 percentuálnych bodov), pričom pocity „dôvery“ narástli o 3 percentuálne body na 24% a „ochota pomôcť“ o 2 percentuálne body na 16% v priemere EÚ.

Súvislosti

Prieskum uskutočnila online (a telefonicky na Malte a Cypre) spoločnosť Kantar v období medzi 11. a 29. júnom 2020 na vzorke 24.798 respondentov vo všetkých 27 členských štátoch EÚ. Prieskumu sa zúčastnili respondenti vo veku 16 až 64 rokov (16 až 54 rokov v Bulharsku, Česku, Chorvátsku, Grécku, Maďarsku, Poľsku, Portugalsku, Rumunsku, Slovinsku a na Slovensku). Reprezentatívnosť na vnútroštátnej úrovni bola zabezpečená kvótami pre pohlavie, vek a región. Celkové výsledky EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov každej krajiny, ktorá sa prieskumu zúčastnila.

Zverejnenie úplnej správy s kompletnými výsledkami prieskumu vrátane všetkých dátových súborov je naplánované na začiatok septembra 2020.

Zdroj: TS EP, 15.7.2020


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk