28.5.2019
ID: 4484upozornenie pre užívateľov

Ochrana whistleblowerov a povinnosti zamestnávateľov po novom

Právna úprava týkajúca sa ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti, tzv. whistleblowerov, prešla od 1. marca 2019 zmenami, ktoré sa týkajú nielen whistleblowerov, ale najmä zamestnávateľov, pre ktorých zákon pripravil ďalšie povinnosti a tie doterajšie po novom modifikoval. Pôvodný zákon č. 307/2014 Z. z. bol v celom rozsahu zrušený a nahradený zákonom č. 54/2019 Z. z. o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

 
HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária 
 
Úrad namiesto inšpektorátov práce, ale nie okamžite

Najviac vnímanú zmenu predstavuje vytvorenie Úradu na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti, ktorý prevezme kompetencie inšpektorátov práce na poli ochrany oznamovateľov protispoločenskej činnosti.

Kontinuitu poskytovania ochrany oznamovateľom, vrátane kontroly dodržiavania povinností zamestnávateľmi do doby riadneho fungovania Úradu (koniec šiesteho kalendárneho mesiaca od zvolenia jeho predsedu), budú preto aj naďalej zabezpečovať inšpektoráty práce.    

Dňa 7. mája skončila lehota na podávanie prihlášok kandidátov na post predsedu Úradu, pričom nasledovať bude ich verejné vypočutie. Riadne fungovanie Úradu je preto možné  očakávať až začiatkom roka 2020.  

Obmedzenia pre zamestnávateľov v skratke

Zákon obmedzuje a kladie podmienky pre zamestnávateľov pri uskutočňovaní pracovnoprávnych úkonov (napr. výpovede zo strany zamestnávateľa, rozhodnutí o znížení variabilnej zložky mzdy) vo vzťahu k zamestnancovi, ktorý je oznamovateľom protispoločenskej činnosti.

Protispoločenskou činnosťou zákon rozumie trestné činy, priestupky, iné správne delikty, ale aj konanie, ktoré pôsobí negatívne na spoločnosť.

Oznamovateľom je fyzická osoba, ktorá v dobrej viere urobila oznámenie o protispoločenskej činnosti zamestnávateľovi, Úradu, prokurátorovi alebo správnemu orgánu.

Zákon po novom obmedzuje zamestnávateľov aj vo vzťahu k blízkym osobám oznamovateľov, ale len za určitých podmienok.

Žiadosť zamestnávateľa o udelenie súhlasu s úkonom voči chránenému oznamovateľovi

Zamestnávateľ je informovaný o statuse zamestnanca ako chráneného oznamovateľa, ktorému bola priznaná ochrana. A to priamo prokurátorom alebo správnym orgánom, ktorí doručujú zamestnávateľovi písomné rozhodnutie o priznaní ochrany.

Po doručení oznámenia zamestnávateľ nemôže voči  takémuto zamestnancovi uskutočňovať pracovnoprávne úkony bez toho, aby požiadal o súhlas s vykonaním úkonu Úrad, v súčasnosti príslušný inšpektorát práce. Zamestnávateľ má  tým v rámci vzťahu k tomuto zamestnancovi čiastočne oslabenú pozíciu.

Súhlas sa napríklad nevyžaduje, ak zamestnávateľ priznáva zamestnancovi, ktorý je chráneným oznamovateľom, určitý nárok (napr. zvýšenie mzdy, bonusové dni dovolenky).

Zákon na zamestnávateľa navyše prenáša dôkazné bremeno, keďže pri žiadosti o súhlas musí preukázať, že pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením protispoločenskej činnosti.

Pozastavenie účinnosti a vykonateľnosti úkonu zamestnávateľa

Ak zamestnávateľovi nebolo oznámené, že je zamestnanec chráneným oznamovateľom, môže uskutočňovať úkony voči zamestnancom voľne.

Po uskutočnení úkonu voči zamestnancovi (napr. po doručení výpovede) ale môže byť zamestnávateľovi zabránené pokračovať v tomto úkone. Úrad môže pozastaviť účinnosť a vykonateľnosť tohto úkonu.

Predpokladom pozastavenia účinnosti úkonu zamestnávateľa je podanie oznámenia o protispoločenskej činnosti zamestnancom, jeho nesúhlas s úkonom zamestnávateľa a tiež jeho domnienka, že zamestnávateľ vykonal úkon (napr. dal mu výpoveď) voči nemu v súvislosti s oznámením. V neposlednom rade je predpokladom samotné podanie žiadosti v zákonnej lehote Úradu (nateraz inšpektorátu práce).

Zákon ďalej opäť zaťažuje zamestnávateľa, keď naňho prenáša dôkazné bremeno. Zamestnávateľ je totiž povinný preukázať neexistenciu príčinnej súvislosti medzi už vykonaným úkonom a oznámením.

Ak zamestnávateľ preukáže, že neexistuje súvislosť medzi oznámením a úkonom, pracovnoprávny úkon je účinný. V opačnom prípade sa bezodkladne vydá potvrdenie o pozastavení jeho účinnosti.

Zákon čiastočne vychádza v ústrety zamestnávateľom pri obmedzení dĺžky pozastavenia účinnosti, a to na dobu 30 dní od doručenia potvrdenia oznamovateľovi. Oznamovateľ je v potvrdení poučený o možnosti podať návrh na nariadenie neodkladného opatrenia voči zamestnávateľovi v tejto lehote.

Podaním návrhu na vydanie neodkladného opatrenia voči pracovnoprávnemu úkonu zamestnávateľa včas sa automaticky predlžuje pozastavenie účinnosti tohto úkonu. A to až do nadobudnutia vykonateľnosti rozhodnutia súdu o návrhu.

Ďalšie povinnosti zamestnávateľa

Zamestnávateľ je aj podľa novo účinného zákona povinný mať vnútorný predpis upravujúci podrobnosti o spôsoboch prijímania, preverovania oznámení, o oboznamovaní oznamovateľov o výsledkoch preverovania, o vedení evidencie oznámení v stanovenom rozsahu a po určenú dobu, a tiež o spracúvaní osobných údajov v oznámení.

Zákon po novom kladie na zamestnávateľov mierne zvýšené požiadavky aj vo vzťahu k zodpovedným osobám, prostredníctvom ktorých zamestnávatelia vykonávajú svoje úlohy a povinnosti uložené zákonom.

Zákon posilňuje nezávislosť postavenia zodpovednej osoby v rámci štruktúry zamestnávateľa.

Novozavedené sú predpoklady výkonu funkcie zodpovednej osoby, ktorá musí spĺňať odborné predpoklady na výkon tejto funkcie, pričom zákon žiadnym spôsobom tieto predpoklady nerozvíja ani nešpecifikuje.

Zabezpečenie súladu vnútorného systému

Zákon zamestnávateľom ukladá povinnosť najneskôr do 30. septembra 2019 zosúladiť svoj doterajší vnútorným systém vybavovania podnetov vytvorený podľa pôvodného zákona s požiadavkami a povinnosťami podľa nového zákona.

Zabezpečením súladu pôvodného systému s požiadavkami a povinnosťami zamestnávateľov podľa účinného zákona by mal každý zamestnávateľ minimalizovať riziko sankcie za nesplnenie Zákonom stanovených povinností. Sankcia v podobe pokuty môže by udelená až do výšky 20.000 Eur.

Dôsledky novo účinného zákona


Zákon kladie zvýšené požiadavky na zamestnávateľov a k plneniu ich povinností nepridáva neurčitými formuláciami, ktoré dávajú priestor na rôzny výklad. A to aj napriek tomu, že odstránenie týchto nedostatkov si nový zákon kládol za cieľ. Predpokladáme, že tieto otázky a ich výklad opäť určí až ďalšia prax Úradu, no do času jeho riadneho fungovania je uvedené zrejme v rukách inšpektorátov práce.


Štěpán Štarha – HAVEL & PARTNERS

Štěpán Štarha,
partner

Milan Černaj – HAVEL & PARTNERS

Milan Černaj,
advokátsky koncipient


HAVEL & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária


Centrum Zuckermandel
Žižkova 7803/9
811 02  Bratislava

Tel.:    +421 232 113 900
Fax:    +421 232 113 901
e-mail:    office@havelpartners.sk
 

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk