29.9.2015
ID: 3040upozornenie pre užívateľov

Ochranná známka a jej registrácia

Pri otázke čo sa vlastne rozumie pod pojmom ochranná známka si uvedomíme, že pojem ochranná známka nie je v právnom poriadku Slovenskej republiky vôbec definovaným. V zmysle § 2 zákona č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v platnom znení je výlučne vymedzené, aké označenie môže byť ochrannou známkou. Je to akékoľvek označenie, ktoré (i) tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, (ii) súčasne je možné ho graficky znázorniť a (iii) rovnako je takéto označenie spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

 
 CLS Čavojský & Partners, s.r.o.
 
Naproti tomu zákon o ochranných známkach vo viacerých ustanoveniach používa v konkurencii pojem „nezapísané označenie“. Z  uvedených zákonných definícií môžeme teda povedať, že ochranná známka je formou právnej ochrany pre označenie, ktoré je zapísané do registra ochranných známok vedeného príslušným úradom, ktoré pre svojho majiteľa predstavuje zachovanie unikátnosti tohto označenia výlučne v spojení s jeho tovarmi alebo so službami, pre ktoré je označenie do registra na určitom vymedzenom území zapísané.

Zaujímavosťou je, že pojem „ochranná známka“ vo svojom význame sa vo svete používa rozdielne. V niektorých krajinách sa napríklad používa pojem obchodná známka („trademark“ alebo „trade mark“), v medzinárodných zmluvách sa používa označenie, ktoré môžeme preložiť do slovenčiny ako „továrenská a obchodná známka“.

Zákon o ochranných známkach súčasne negatívnym výpočtom stanovuje, aké označenie sa ochrannou známkou nemôže stať, a to najmä:

  • označenie, ktoré je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré v obchodnom styku môžu slúžiť na určenie druhu, kvality, množstva, účelu, hodnoty, zemepisného pôvodu (napríklad ak si niekto chce ako ochrannú známku pre mliečne výrobky registrovať slovo „mlieko“, a to bez ohľadu na to či je použité v slovenskom, anglickom alebo inom jazyku);
  • označenie, ktoré je tvorené výlučne označeniami alebo údajmi, ktoré sa stali obvyklými v bežnom jazyku alebo v zaužívaných poctivých obchodných zvyklostiach (napríklad je všeobecne známe, že pre maliarske farby registruje názov „glazúra“, ktoré je v tejto oblasti na trhu bežne zaužívaným);
  • je tvorené výlučne tvarom výrobku, ktorý vyplýva z povahy samotného výrobku alebo je potrebný na dosiahnutie technického výsledku, alebo dáva výrobku podstatnú hodnotu (napríklad ak si niekto pre oblasť tovarov, ktorými sú maliarske farby registruje tvar plechovky, ktorá sa pre farby bežne na trhu využíva);
  • je v rozpore s verejným poriadkom alebo dobrými mravmi (napríklad ak si niekto pre oblasť mäsiarskych výrobkov chce registrovať nevhodné obrázky zvierat);
  • môže klamať verejnosť najmä o povahe, kvalite, zemepisnom pôvode tovarov alebo služieb;
  • označenia, ktoré obsahujú znak vysokej symbolickej hodnoty, najmä náboženský symbol alebo, bez súhlasu príslušných orgánov, znaky, emblémy alebo erby a znaky, ktoré sú predmetom verejného záujmu;
  • ak je označenie zhodné so staršou ochrannou známkou iného prihlasovateľa alebo majiteľa pre zhodné tovary alebo služby; to neplatí ak prihlasovateľ alebo majiteľ zhodnej staršej ochrannej známky udelí písomný súhlas na zápis označenia ako ochrannej známky.

Ochrannou známkou je teda možné chrániť rôzne slovné, obrázkové alebo trojrozmerné označenia, logo alebo obchodné meno podniku pre konkrétne tovary a služby súvisiace s podnikom. Známková ochrana poskytuje majiteľovi výlučné právo na používanie registrovaného označenia pre charakteristické tovary a služby, pre ktoré je zapísaná (napríklad: finančné služby, účtovné služby a podobne). Ochranná známka rovnako oprávňuje majiteľa v spojení s registrovaným označením používať značku ®.

Bez súhlasu majiteľa ochrannej známky nesmú tretie osoby v obchodnom styku používať označenie, ktoré by bolo zhodné s ochrannou známkou pre tovary alebo služby, pre ktoré je ochranná známka zapísaná, ani označenie, ktoré by mohlo vyvolať pravdepodobnosť zámeny na strane verejnosti s registrovanou ochrannou známkou.

Za používanie ochrannej známky, na ktoré je oprávnený v zmysle zákona o ochranných známkach (zákon č. 506/2009 Z. z. o ochranných známkach v platnom znení) výlučne majiteľ ochrannej známky je v súlade s § 9 ods. 2 zákona o ochranných známkach najmä:

  • a) umiestňovanie ochrannej známky na tovaroch prípadne na ich obaloch,
  • b) ponuka alebo uvádzanie na trh takto označených tovarov alebo skladovanie na tieto účely, alebo ponuka či poskytovanie takto označených služieb,
  • c) dovoz alebo vývoz takto označených tovarov,
  • d) používanie ochrannej známky v obchodnej korešpondencii alebo v reklame.

Ak by došlo k neoprávnenému zásahu do práv majiteľa ochrannej známky, majiteľ ochrannej známky má právo domáhať sa, aby porušenie alebo ohrozenie práva bolo zakázané, aby následky takéhoto zásahu boli odstránené; rovnako sa môže domáhať primeraného zadosťučinenia, ktorým môže byť aj peňažné plnenie alebo napríklad verejné ospravedlnenie uverejnené v masovokomunikačných prostriedkoch. Majiteľ ochrannej známky má súčasne právo od rušiteľa požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia a právo na náhradu škody spôsobené neoprávneným zásahom do práv z ochrannej známky.

Zákon o ochranných známkach v ustanovení § 33 ods. 2 stanovuje, že účinky zápisu ochrannej známky do registra nastávajú dňom zápisu označenia do registra a týmto zápisom sa prihlasovateľ stáva majiteľom ochrannej známky, avšak v zmysle §  26 ods. 1 zákona o ochranných známkach vzniká už osobe, ktorá si označenie do registra ako ochrannú známku prihlasuje právo prednosti pred každým, kto podá neskôr prihlášku obsahujúcu zhodné alebo podobné označenie pre zhodné alebo podobné tovary alebo služby, a teda už odo dňa podania prihlášky je právna ochrana unikátnosti prihlasovaného označenia garantovaná.
Ochranná známka je na základe registrácie chránená 10 rokov odo dňa podania prihlášky. Pre každé individuálne označenie sa podáva samostatná prihláška pre registráciu ochrannej známky, a to aj v tom prípade ak sa jedná o rovnaké označenie, ale jedno je vo farebnom prevedení a iné v čierno – bielom, rovnako v prípade ak je označenie chránené ako slovná ochranná známka a samostatne ako kombinovaná ochranná známka (slovné aj obrázkové označenie súčasne).

Z hľadiska teritoriálneho pôsobenia rozlišujeme ochranné známky národné, medzinárodné, ochrannú známku Spoločenstva a všeobecne známu známku. Národná ochranná známka predstavuje označenie, ktoré je zapísané len pre územie príslušného štátu. Právna úprava národnej ochrannej známky podlieha právnemu režimu štátu, pre územie ktorého je zapísaná do registra ochranných známok na národnej úrovni. Zvláštnosťou je tzv. všeobecne známa známka, ktorá predstavuje označenie, ktoré síce nemusí byť pre konkrétne územie (napr. územie Slovenskej republiky) zapísané v registri ochranných známok, ale svojim používaním vo svete pre určité tovary alebo služby nadobudla rozlišovaciu spôsobilosť v ponímaní širokej verejnosti napr. Coca-Cola.

Ochranná známka Spoločenstva tzv. CTM známka (v preklade Community Trade Mark) je známka, ktorá na základe jedného zápisu do registra vedeného Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) platí vo všetkých krajinách Európskej únie ako celku. Takáto ochranná známka podlieha právnej úprave nariadenia Rady ES č. 207/2009 o ochrannej známke Spoločenstva. Nevýhodou pri jej zápise je, že ak jeden štát zápis takejto ochrannej známky odmietne, nemôže známka existovať ako známka Spoločenstva.

Medzinárodná ochranná známka je označenie, ktoré je zapísané ako ochranná známka pre územie viacerých štátov na základe medzinárodného zápisu ochrannej známky v registri vedenom Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO) v Ženeve, a to pre územie konkrétnych prihlasovateľom zvolených štátov. Medzinárodná registrácia ochrannej známky je možná na základe právneho režimu podľa Madridskej dohody o medzinárodnom zápise ochrannej známky pre územie vybraných zmluvných štátov tejto dohody (takáto registrácia je podmienená predchádzajúcim zápisom ochrannej známky v krajine pôvodu) alebo podľa Protokolu k Madridskej dohode o medzinárodnom zápise ochrannej známky (takáto registrácia je podmienená len podaním prihlášky národnej ochrannej známky v krajine pôvodu, nemusí byť ešte zapísaná). Protokol je síce dokumentom nadväzujúcim na Madridskú dohodu o medzinárodnom zápise ochrannej známky, predstavuje však samostatnú zmluvu, ktorej zmluvnými štátmi môžu byť iné štáty aké sú signatármi Madridskej dohody.

V zmysle § 47 ods. 1 zákona o ochranných známkach má zápis medzinárodnej ochrannej známky ten istý účinok ako národná ochranná známka zapísaná v SR, a to odo dňa zápisu medzinárodnej ochrannej známky, v ktorom je vyznačená aj Slovenská republika do medzinárodného registra ako územie, pre ktoré je ochranná známka zapísaná alebo odo dňa územného rozšírenia zápisu medzinárodnej ochrannej známky pre Slovenskú republiku v medzinárodnom registri.


JUDr. Lenka Pargáčová

JUDr. Lenka Pargáčová,
asociovaný advokát


CLS Čavojský & Partners, s.r.o.

Zochova 6 - 8
811 03 Bratislava

Tel.: +421 2 5564 3365
Fax.: +421 2 5564 3361
e-mail: office@clscp.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk