26.11.2021
ID: 5267upozornenie pre užívateľov

Posúdenie zmluvného dojednania ako nepriateľnej podmienky podľa generálnej klauzuly

084f01bd11bf73184bef9a06e493628d/shutterstock_150982139_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Neprijateľné podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách sa považujú v zmysle § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka za neplatné. V určitých prípadoch môžu spôsobiť dokonca neplatnosť celej zmluvy. Napriek tomu sa s nimi v praxi stále často stretávame.

V praxi sa stretávame tiež s problémom správne vyhodnotiť, či určité zmluvné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy je alebo nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku.

Posúdiť niektoré zmluvné dojednania je náročné. Ide najmä o tie zmluvné dojednania, ktoré nemajú charakter ani jednej z neprijateľných podmienok zakotvených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka a ktoré je preto potrebné posúdiť podľa generálnej klauzuly zakotvenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Dôvodom náročnosti posúdenia niektorých zmluvných dojednaní môže byť ich nedôsledná formulácia ako aj nejednoznačná interpretácia atribútov generálnej klauzuly.

Práve preto sme sa rozhodli v tomto príspevku venovať pozornosť niektorým atribútom slúžiacim na posúdenie zmluvného dojednania podľa generálnej klauzuly.

Úvod do problematiky

V spotrebiteľských zmluvách je zakázané používať neprijateľné podmienky. 

Neprijateľné podmienky sú špecifikované predovšetkým v § 53 Občianskeho zákonníka.

Do § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka boli zakotvené všeobecné, typovo orientované neprijateľné podmienky.

Ak možno posudzované zmluvné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy subsumovať pod niektorú z týchto všeobecných neprijateľných podmienok [1], možno toto zmluvné dojednanie automaticky posúdiť ako neprijateľnú podmienku.

Vtedy nie je potrebné podrobiť zmluvné dojednanie testu neprijateľnosti.

Testu neprijateľnosti je potrebné podrobiť zmluvné dojednanie vtedy, ak nespĺňa charakter ani jednej zo všeobecných neprijateľných podmienok, a preto je potrebné ho posúdiť podľa generálnej klauzuly zakotvenej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. [2]

Pri posudzovaní zmluvného dojednania je častokrát potrebné skúmať nielen samotné zmluvné dojednanie, ale aj ďalšie zmluvné dojednania obsiahnuté v zmluve, ktoré s ním bezprostredne súvisia.

Práve komplexné posúdenie zmluvného dojednania spoločne s ďalšími, bezprostredne s ním súvisiacimi zmluvnými dojednaniami, vedie spravidla k správnemu vyhodnoteniu toho, či je alebo nie je možné považovať toto zmluvné dojednanie za neprijateľnú podmienku.

Takáto potreba komplexného posúdenia pritom môže nastať v oboch uvedených prípadoch.

Teda, môže nastať či už v prípade posudzovania zmluvného dojednania ako neprijateľnej podmienky podľa všeobecných neprijateľných podmienok alebo podľa generálnej klauzuly.

Okrem zoznamu všeobecných neprijateľných podmienok a generálnej klauzuly boli do § 53 Občianskeho zákonníka zakotvené aj určité výnimky.

Použitie niektorej z týchto výnimiek pri koncipovaní zmluvného dojednania znamená, že toto zmluvné dojednanie nemôže byť vyhodnotené ako neprijateľná podmienka.

Hoci by určité zmluvné dojednanie spĺňalo všetky atribúty stanovené Občianskym zákonníkom pre jeho posúdenie a vyhodnotenie ako neprijateľnej podmienky, nemožno ho považovať za neprijateľnú podmienku, a to práve v dôsledku aplikácie výnimky.

Existujú však aj iné výnimky [3], ktoré musia byť zohľadnené pri posudzovaní konkrétneho zmluvného dojednania, keďže majú rovnaké právne následky ako tie výnimky, ktoré vyplývajú z ustanovení § 53 Občianskeho zákonníka.

Pri posudzovaní určitého zmluvného dojednania nemožno opomenúť zohľadniť tiež kritériá stanovené v § 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka. Ich zohľadnením pri výkone testu neprijateľnosti sa zabezpečí jeho riadne vykonanie.

Atribúty neprijateľnej podmienky podľa generálnej klauzuly a ich právne následky

Neprijateľnou podmienkou sú podľa generálnej klauzuly „ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.“

Teda na to, aby bolo možné vyhodnotiť určité zmluvné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy ako neprijateľnú podmienku v zmysle generálnej klauzuly, je nutné, aby dané dojednanie:

  1. spôsobovalo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a
  2. táto značná nerovnováha bola v neprospech spotrebiteľa.

Právnym následkom kumulatívneho splnenia uvedených kritérií je absolútna neplatnosť takého zmluvného dojednania.

Ak určité zmluvné dojednanie spĺňa uvedené kritériá a strany sa nedohodnú na tom, že budú zmluvné dojednanie považovať za neplatné, môže ktorákoľvek strana podať na súd žalobu o určenie existencie určitého práva.

V takom prípade rozhodne o existencii určitého práva s konečnou platnosťou príslušný súd. Ten vo svojom rozhodnutí deklaruje existenciu neprijateľnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve.

Cieľom takéhoto súdneho rozhodnutia je najmä to, (i) aby spotrebiteľ bol chránený pred záväzkom vyplývajúcim mu zo zmluvného dojednania, ktoré bolo vyhodnotené ako neprijateľná podmienka, ako aj (ii) aby sa zabránilo používaniu takéhoto zmluvného dojednania v spotrebiteľských zmluvách a dodávateľ z neho neprijímal plnenia, ani si z neho plnenia neuplatňoval na súde.

Dodávateľ je povinný zdržať sa použitia zmluvného dojednania vyhodnoteného ako neprijateľná podmienka alebo zmluvného dojednania s rovnakým významom vo všetkých formulárových zmluvách, ktoré uzatvorí so spotrebiteľmi v budúcnosti.

Hoci výrok právoplatného rozsudku pôsobí len medzi stranami sporu, za neplatné sa budú považovať aj zmluvné dojednania, ktoré sú rovnaké a ktoré boli použité dodávateľom v iných formulárových spotrebiteľských zmluvách s rovnakým obsahom.

Posúdenie jednotlivých atribútov vyplývajúcich z generálnej klauzuly

  1. Značná nerovnováha v právach a povinnostiach strán

Z koncepcie ustanovenia § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka možno vyvodiť, že podstatným kritériom pre vyhodnotenie zmluvného dojednania ako neprijateľnej podmienky je to, či na jeho základe dôjde k spôsobeniu značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach strán.

Napriek tomu, že identifikácia spôsobenia značnej nerovnováhy je podstatným kritériom pre vyhodnotenie zmluvného dojednania ako neprijateľnej podmienky podľa generálnej klauzuly, slovenský právny poriadok bližšie nešpecifikuje pojem „značná nerovnováha“.

Dôsledkom nešpecifikovania tohto pojmu v našom právnom poriadku je jeho zložitejšia interpretácia. Preto je potrebné venovať mu pri vykonávaní testu neprijateľnosti vyššiu mieru pozornosti.

Na jeho ťažšiu interpretáciu v porovnaní s ostatnými atribútmi generálnej klauzuly poukazuje aj odborná literatúra, ktorá uvádza nasledovné:                 

„Na rozdiel od atribútu nerovnováhy kumulatívne pristupujúci atribút neprospechu spotrebiteľa je pomerne jednoduchší, pretože analýza konkrétneho zamerania zmluvnej podmienky z pohľadu jej zamerania a právnych účinkov pomerne rýchlo objasní, či daná zmluvná podmienka je v neprospech spotrebiteľa alebo nie.“ [4]

Interpretácia tohto atribútu je zložitejšia aj z dôvodu jeho zdĺhavejšieho posudzovania.

Obvykle je vhodné posúdiť najskôr to, či zmluvné dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Ak sa prijme záver, že zmluvné dojednanie spôsobuje nerovnováhu, posúdi sa aj to, či je takto spôsobená nerovnováha značná.

Dodržanie uvedeného postupu je dôležité pri posudzovaní zmluvného dojednania.

To platí preto, že ak sa hneď na začiatku vylúči spôsobovanie nerovnováhy v právach a povinnostiach strán zmluvným dojednaním, potom nie je dôvod na to, aby sa ďalej pokračovalo v posudzovaní tohto zmluvného dojednania podľa generálnej klauzuly.

Zmluvné dojednanie, ktoré nespôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán nemôže byť vyhodnotené ako neprijateľná podmienka, nakoľko nie sú splnené všetky kritériá požadované generálnou klauzulou.

V rámci testu neprijateľnosti je teda potrebné v prvom rade posúdiť to, či zmluvné dojednanie spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Posúdenie existencie stavu nerovnováhy možno vykonať pomocou testu proporcionality.

Vykonaním testu proporcionality sa porovná stav medzi stranami, ktorý vyplýva z obsahu zmluvného dojednania so stavom, ktorý by pre ne znamenal absolútnu rovnosť v ich právach a povinnostiach.

To, že sa v rámci testu proporcionality posudzuje stav nerovnováhy v právach a povinnostiach strán vyplýva z formulácie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

Hoci ide o implementáciu smernice [5], vzhľadom na odlišnú formuláciu v našom právnom poriadku je nevyhnutné pri posudzovaní zmluvného dojednania skúmať stav nerovnováhy.

Teda, zatiaľ čo podľa nášho právneho poriadku sa pri vyhodnocovaní neprijateľnej podmienky posudzuje spôsobovanie nerovnováhy zmluvným dojednaním, podľa európskeho práva sa pri vyhodnocovaní nekalej podmienky [6] naopak posudzuje existencia stavu rovnováhy.

Európske právo totiž vychádza z vyvrátiteľnej domnienky nadvlády dodávateľa nad spotrebiteľom. Automaticky sa preto vníma dodávateľov prospech na úkor spotrebiteľa, čo predstavuje určitú mieru nerovnováhy medzi nimi.

To znamená, že vzťah medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa automaticky považuje za nerovnovážny a zmluvné dojednanie za ustanovenie spôsobujúce nerovnováhu v ich právach a povinnostiach.

Preto sa pri vyhodnocovaní nekalej podmienky podľa európskeho práva posudzuje existencia stavu rovnováhy. To vyplýva aj z rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie.

Hoci je teda ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka transpozíciou smernice, vzhľadom na formuláciu tohto ustanovenia sa v našom právnom poriadku posudzuje v rámci testu proporcionality prípadná existencia stavu nerovnováhy.

Ak je teda zmluvné dojednanie posúdené ako dojednanie spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, musí sa prejsť k posúdeniu toho, či je táto nerovnováha značná.

Posúdenie tohto atribútu je veľmi dôležité, nakoľko len v prípade spôsobenia značnej nerovnováhy zmluvným dojednaním je splnené prvé kritérium generálnej klauzuly, na základe ktorého možno vyhodnotiť toto zmluvné dojednanie ako neprijateľnú podmienku.

Teda, nestačí len to, že sa zmluvné dojednanie posúdi ako spôsobujúce nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Zmluvné dojednanie nemôže byť vyhodnotené ako neprijateľná podmienka, ak absentuje atribút značnosti.

Značnosť možno identifikovať pomocou dôkladného zhodnotenia obsahu zmluvného dojednania a nerovnováhy vyvolanej týmto zmluvným dojednaním.

Pri uvedenom hodnotení je nevyhnutné venovať pozornosť predovšetkým tomu, aké dopady má zmluvné dojednanie a ním spôsobená nerovnováha v právach a povinnostiach strán na spotrebiteľa.

Zameranie pozornosti na spotrebiteľa vyplýva z druhého kritéria generálnej klauzuly, podľa ktorého musí byť nerovnováha v právach a povinnostiach strán spôsobená zmluvným dojednaním práve v neprospech spotrebiteľa.

To znamená, že vzhľadom na všetky okolnosti posudzovaného prípadu musia byť dopady na spotrebiteľa negatívne, pričom tieto negatívne dopady musia byť v takej intenzite, ktorú je možné vyhodnotiť ako značnú.

Z toho vyplýva, že posúdiť, či je alebo nie je možné považovať nerovnováhu v právach a povinnostiach strán za značnú, je možné najmä prostredníctvom miery zásahu zmluvným dojednaním do postavenia spotrebiteľa.

Na posúdenie značnej nerovnováhy prostredníctvom miery zásahu zmluvným dojednaním do postavenia spotrebiteľa odkazuje aj odborná literatúra, ktorá uvádza nasledovné:

„Absencia kvantifikačných kritérií v súvislosti s kvalifikáciou existujúcej nerovnováhy vedie k potrebe skúmania miery zásahu konkrétnej zmluvnej podmienky do zmluvného postavenia spotrebiteľa. Z praktického hľadiska možno očakávať, že dodávateľ bude formulovať zmluvné podmienky spôsobom, ktorý de iurede facto vždy povedie k hrubej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa, a to práve z dôvodu, že takýto stav vo svojich účinkoch posilní aj tak dominujúce postavenie dodávateľa, resp. mu zásadným spôsobom uľahčí výkon jeho práv v zmluvnom záväzku.“ [7]

Podľa odbornej literatúry je teda dôvodom pre potrebu posúdenia miery zásahu zmluvným dojednaním do postavenia spotrebiteľa (i) absencia kvantifikačných kritérií pre atribút značnosti v našom právnom poriadku ako aj (ii) formulácia zmluvných dojednaní dodávateľom, ktorý ich spravidla formuluje vo svoj prospech.

Mieru zásahu zmluvným dojednaním do postavenia spotrebiteľa možno určiť pomocou právneho posúdenia účinkov a právnych následkov zmluvného dojednania na spotrebiteľa.

Práve pomocou vyhodnotenia dosahu týchto účinkov a právnych následkov na spotrebiteľa možno stanoviť mieru zásahu zmluvným dojednaním do postavenia spotrebiteľa a identifikovať tak značnú nerovnováhu.

Avšak ešte predtým, teda pred samotným právnym posúdením účinkov a právnych následkov na spotrebiteľa, je nevyhnutné identifikovať dôvod, pre ktorý sa určité zmluvné dojednanie zahrnulo do zmluvy.

Identifikácia tohto dôvodu môže pomôcť jednoduchšiemu a rýchlejšiemu vyhodnoteniu toho, či je alebo nie je možné považovať zmluvné dojednanie za neprijateľnú podmienku.  

Dôvodom používania neprijateľných podmienok v zmluvách je najmä (i) posilnenie už aj tak dominantného postavenia dodávateľa, (ii) uľahčenie výkonu práv dodávateľa zásadným spôsobom, (iii) legitímna snaha dodávateľa o najvyšší možný profit, (iv) snaha dodávateľa získať zásadne lepšie alebo silnejšie právne postavenie, (v) odnímanie zákonom garantovaných práv spotrebiteľovi, (vi) sankcionovanie spotrebiteľa za výkon týchto práv a pod.

Značná nerovnováha ako hrubá nerovnováha

Značnú nerovnováhu je možné tiež posúdiť ako hrubú nerovnováhu. Rovnako ako značná nerovnováha, ani hrubá nerovnováha nie je špecifikovaná našim právnym poriadkom.

Hrubá nerovnováha je spájaná s právnym posúdením rozporu zmluvného dojednania s dobrými mravmi. Preto je nevyhnutné pri posudzovaní hrubej nerovnováhy skúmať to, či zmluvné dojednanie je v súlade alebo v rozpore s dobrými mravmi.

Dobré mravy okrem toho, že nie sú definované zákonom, netvoria ani uzatvorený normatívny systém. Avšak sú ponímané ako určité morálne pravidlá alebo etické hodnoty, ktoré právna teória aj súdna prax všeobecne uznáva.

Rozpor zmluvného dojednania s dobrými mravmi sa posudzuje vždy individuálne, pričom sa prihliada na všetky okolnosti prípadu.

Aj vtedy je nevyhnutné okrem obsahu zmluvného dojednania skúmať jeho účel, pre ktorý bolo toto zmluvné dojednanie zahrnuté do zmluvy.

Nevyhnutné je skúmať tiež intenzitu a vážnosť zásahu zmluvným dojednaním do práv spotrebiteľa.

Za zmluvné dojednanie v rozpore s dobrými mravmi, s ktorým je spájaná hrubá nerovnováha, možno považovať len také zmluvné dojednanie, ktorého zásah do práv je takej intenzity a vážnosti, ktorý je v spoločnosti neakceptovateľný.

To znamená, že aj v prípade posudzovania hrubej nerovnováhy alebo rozporu zmluvného dojednania s dobrými mravmi, je nevyhnutné skúmať mieru zásahu zmluvným dojednaním do práv spotrebiteľa.

Ak by aj zmluvné dojednanie nakoniec nebolo posúdené ako neprijateľná podmienka, toto zmluvné dojednanie môže byť posúdené ako absolútne neplatné z dôvodu jeho rozporu s dobrými mravmi. Nakoľko podľa § 39 Občianskeho zákonníka platí, že právny úkon, ktorý sa svojím obsahom alebo účelom prieči dobrým mravom, je neplatný.

Pri posudzovaní zmluvného dojednania je teda vo všetkých prípadoch nevyhnutné venovať pozornosť všetkým okolnostiam, ktoré môžu mať vplyv na správne posúdenie zmluvného dojednania.

Značná nerovnováha odvodená od výpočtu všeobecných neprijateľných podmienok zakotvených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka

Podľa právnej teórie možno značnú nerovnováhu odvodiť aj od zoznamu neprijateľných podmienok zakotvených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Podľa nej napríklad platí, že:

„za značnú nerovnováhu treba vždy považovať také právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, ktorými sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, resp. nápravy už prijatého plnenia (vrátane uplatnenia nárokov vyplývajúcich zo zodpovednosti za vady, omeškanie či škodu), alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy.“ [8]

  1. Značná nerovnováha v neprospech spotrebiteľa

Na to, aby bolo zmluvné dojednanie posúdené podľa generálnej klauzuly ako neprijateľná podmienka, musia byť splnené obe kritériá generálnej klauzuly, a to kumulatívne.

To znamená, že zmluvné dojednanie musí (i) spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a zároveň (ii) táto značná nerovnováha musí byť v neprospech spotrebiteľa.

Vo všeobecnosti možno chápať zmluvné dojednanie v neprospech spotrebiteľa ako dojednanie, ktoré zvýhodňuje dodávateľa a zároveň znevýhodňuje spotrebiteľa alebo tiež ako zmluvné dojednanie, ktoré zvýhodňuje dodávateľa na úkor spotrebiteľa.

Podľa judikatúry je dojednanie v neprospech spotrebiteľa vnímané predovšetkým ako dojednanie, na základe ktorého sa spotrebiteľ v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení. [9]

Toto znevýhodnené postavenie spotrebiteľa spočíva napríklad v tom, že (i) povinnosť vyplývajúca pre spotrebiteľa zo zmluvného dojednania ho neprimerane zaťažuje; (ii) spotrebiteľ je povinný platiť dodávateľovi poplatok bez poskytnutia adekvátneho protiplnenia; (iii) dodávateľ je oprávnený účtovať si voči spotrebiteľovi poplatok alebo náklady, ktoré mu vznikli bez možnosti ich kontroly zo strany spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ je povinný ich platiť; (iv) spotrebiteľ nemá úplnú príležitosť uplatniť svoje právo; a i.

Nakoľko je vo väčšine prípadov práve dodávateľ ten, kto určuje podmienky pre uzatvorenie zmluvy a formuluje jej obsah, musí niesť následky napríklad aj  vtedy, keď pritom (i) využije ľahkomyseľnosť spotrebiteľa, (ii) zneužije jeho tieseň, (iii) neoverí si dostatočným spôsobom schopnosť spotrebiteľa splácať jeho peňažné záväzky vyplývajúce mu zo zmluvy a pod. [10]

Za zmluvné dojednanie spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa možno teda považovať také dojednanie, ktoré má celkovo na práva alebo povinnosti spotrebiteľa v porovnaní s dodávateľom negatívny dopad.

Záver

Generálna klauzula neprijateľnej podmienky je v Občianskom zákonníku vymedzená všeobecne, a preto je možné ju vykladať veľmi široko.

Širokému výkladu napomáha aj skutočnosť, že Občiansky zákonník nešpecifikuje jednotlivé atribúty generálnej klauzuly. Tieto atribúty nešpecifikujú dostatočne ani rozhodnutia súdov.

Z tohto dôvodu môže byť zmluvné dojednanie spotrebiteľskej zmluvy posúdené podľa generálnej klauzuly ako neprijateľná podmienka, hoci to nemuselo byť zámerom dodávateľa pri jeho koncipovaní.

Napriek vedomosti dodávateľov o širokom výklade generálnej klauzuly a nejednoznačnej interpretácii jej jednotlivých atribútov, nachádzame v spotrebiteľských zmluvách stále zmluvné dojednania, ktoré môžu byť posúdené ako neprijateľné podmienky v dôsledku ich nejednoznačnej formulácie a možnosti ich rozličného výkladu.

Dodávatelia nedbajú na dôslednú formuláciu zmluvných dojednaní napriek tomu, že v spotrebiteľských sporoch platí princíp ochrany práv spotrebiteľa ako slabšej strany.

Nedbajú ani na to, že v praxi sú nejasné zmluvné dojednania vykladané vždy čo najviac v prospech spotrebiteľa.

Preto, ak dodávatelia nevedia dostatočným spôsobom preukázať, že zmluvné dojednanie tak, ako je obsiahnuté v zmluve, bolo dojednané individuálne medzi stranami, potom im odporúčame, aby jednotlivé zmluvné dojednania formulovali čo najkonkrétnejšie.

Takáto formulácia zmluvných dojednaní pri príprave alebo úprave spotrebiteľskej zmluvy môže zabrániť tomu, aby bolo zmluvné dojednanie posúdené ako neprijateľná podmienka podľa generálnej klauzuly a považované za neplatné.

Zmluvné dojednania by teda mali byť formulované jasne a zrozumiteľne, teda tak, aby nedochádzalo k akýmkoľvek pochybnostiam o ich obsahu a aby spotrebiteľ mohol sám posúdiť prípadné následky, ktoré mu z nich hrozia.

Práve vďaka takejto formulácii zmluvných dojednaní je možné predchádzať súdnym sporom a rozhodnutiam, ktoré by boli vedené alebo vydané v dôsledku ich nesprávneho posúdenia.


JUDr. Lucia Bardelčíková

Relevans

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
e-mail: office@relevans.sk

 

[1] Neprijateľné podmienky zakotvené v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „všeobecné neprijateľné podmienky“).

[2]  Ustanovenie § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktoré zakotvuje všeobecnú definíciu neprijateľnej podmienky (ďalej len „generálna klauzula“).

[3]  Napríklad použitie zákonných ustanovení v zmluve.

[4]  Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár. 2. vydanie. Nakladatelství C. H. Beck, 2019, str. 562.

[5]   Smernica 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“).

[6]  V európskom práve sa používa pojem nekalá podmienka, ktorá je v našom právnom poriadku formulovaná ako neprijateľná podmienka.

[7]  Števček, M. a kol.: Občiansky zákonník I. Veľký komentár. 2. vydanie. Nakladatelství C. H. Beck, 2019, str. 562.

[8] Komentár k § 53, zdroj: Aspi

[9]  K uvedenému viď napríklad nasledovné rozhodnutia:

Rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe (Oberlandesgericht Karlsruhe), č. k. AZ 17 U 192/2010, z 03.05.2010;

Rozsudok NS SR, sp. zn. 6Cdo/127/2017, z 30.01.2019;

Rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 10Co 325/2014, z 13.08.2014;

Rozsudok Okresného súdu v Bánovciach nad Bebravou, sp. zn. 6C/97/2013, z 12.11.2013;

Rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 32 Cdo 4968/2010, z 18.12.2012;

Rozhodnutie ÚS ČR, II. ÚS 2164/10, z 01.11.2011.

[10] K uvedenému viď napríklad nasledovné rozhodnutia:

Rozsudok NS ČR, sp. zn. 22 Cdo 1993/2001, z 08.04.2003;

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co 3/2011, z 28.09.2011;

Rozhodnutie Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3Co 151/2013, z 25.09.2013.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk