V Poľsku jedna strana občianskoprávneho konania požiadala o vylúčenie sudkyne, ktorej bola táto vec pridelená, z rozhodovania vo veci, keďže jej vymenovanie odporučila Štátna súdna rada (ďalej len „KRS“), ktorej nové zloženie neposkytuje dostatočné záruky nezávislosti od výkonnej a zákonodarnej moci. Súdny dvor pripomenul, že vnútroštátne súdy musia mať v rámci postupu vylúčenia možnosť preskúmať zákonnosť postupu vymenovania sudcov a overiť, či títo spĺňajú požiadavky vyplývajúce z práva Únie. Podľa Súdneho dvora môžu požiadavku súdu zriadeného vopred zákonom spochybniť len také nezrovnalosti, ktoré svojou povahou a závažnosťou môžu, ak sa posudzujú ako celok, vytvoriť skutočné riziko zasahovania iných zložiek moci do postupu vymenovania a vyvolať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti dotknutého sudcu. Účasť KRS v jej novom zložení na postupe vymenovania alebo neexistencia účinného súdneho prostriedku nápravy pre neúspešných kandidátov, posudzované samostatne alebo spoločne, nestačia na to, aby bola dotknutá sudkyňa vylúčená z rozhodovania.

Jedna zo strán v občianskoprávnom konaní pred poľským súdom požiadala o vylúčenie sudkyne, ktorej bola táto vec pridelená, z rozhodovania, keďže sa domnievala, že jej vymenovanie do tejto funkcie nebolo platné.

Toto tvrdenie vychádza zo skutočnosti, že jej kandidatúru navrhla KRS vo svojom novom zložení vychádzajúcom z reformy poľského súdneho systému, ktorá je problematická z hľadiska záruky súdnej nezávislosti a hodnoty právneho štátu. Súdny dvor totiž rozhodol, že tento orgán bol zriadený v rozpore so základnými ústavnými zásadami poľského práva a nezaručuje nezávislosť a nestrannosť, ktoré vyžaduje najmä právo Únie.1 Poľské právo navyše zakazuje vnútroštátnym súdom posudzovať zákonnosť postupu vymenovania sudcov. Tento zákaz sa uplatňuje na senát poľského Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné, a to aj napriek tomu, že tento senát je v Poľsku jediným súdom príslušným v otázkach vylúčenia sudcu z dôvodu nedostatku nezávislosti, ako aj v otázkach odvolaní podaných neúspešnými kandidátmi v rámci postupu vymenovania do funkcie sudcu. Navyše tento senát sa skladá aj zo sudcov vymenovaných na návrh KRS v jej novom zložení.2

Súd, ktorý preskúmava návrh na vylúčenie, sa obrátil na Súdny dvor. Vnútroštátny súd sa pýtal, či rozhodovacie zloženie zahŕňajúce sudkyňu vymenovanú v dôsledku postupu, do ktorého bola zapojená KRS v jej novom zložení a ktorý zbavuje neúspešných kandidátov účinného súdneho prostriedku nápravy, možno považovať za nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom v zmysle práva Únie3.

Súdny dvor pripomenul, že postup vymenovania sudcov patrí medzi záruky, ktorých cieľom je predchádzať akémukoľvek narušeniu nezávislosti a ich nestrannosti sudcov. Vnútroštátne súdy preto musia mať možnosť preskúmať zákonnosť postupu vymenovania a overiť, či príslušný sudca spĺňa požiadavku nezávislého, nestranného a zákonom zriadeného súdu.4

Súdny dvor ďalej spresnil, že požiadavku súdu zriadeného vopred zákonom môžu spochybniť len také nezrovnalosti, ktoré svojou povahou a závažnosťou môžu, ak sa posudzujú ako celok, vytvoriť skutočné riziko zasahovania iných zložiek moci do postupu vymenovania a môžu vyvolať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti dotknutej sudkyne. Vnútroštátny súd, ktorému bol predložený návrh na vylúčenie, musí preto posúdiť všetky okolnosti týkajúce sa tohto vymenovania, aby zistil, či môžu u občanov vyvolať takéto pochybnosti. Súdny dvor však zastával názor, že ani účasť KRS v jej novom zložení na postupe vymenovania, ani absencia účinného súdneho prostriedku nápravy pre neúspešných kandidátov – posudzované samostatne či spolu – nestačia na to, aby bolo možné vyhlásiť vylúčenie dotknutej sudkyne.

Súdny dvor napokon konštatoval, že s cieľom obnoviť dôveru verejnosti v súdny systém a zabezpečiť dodržiavanie zásady deľby moci Poľsku prislúcha zaviesť normatívny rámec, ktorý by s ohľadom na povahu a závažnosť nezrovnalostí, ku ktorým došlo počas postupu vymenovania sudcov, umožňoval posúdiť možnosti osôb nezákonne vymenovaných do sudcovských funkcií naďalej vykonávať svoje funkcie.5 

[1]Pozri v tomto zmysle rozsudok Súdneho dvora z 15. júla 2021, Komisia/Poľsko (Disciplinárny režim sudcov), C-791/19 (pozri tlačové komuniké č. 130/21).
[2] Rozsudok z 21. decembra 2023, Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie v sudcovskej funkcii), C-718/21 (pozri tlačové komuniké č. 206/23).
[3] Článok 19 ods. 1 druhý pododsek ZEÚ a článok 47 Charty základných práv Európskej únie.
[4] V rozsudku z 5. júna 2023, Komisia/Poľsko (Nezávislosť a súkromný život sudcov), C-204/21 (pozri tiež tlačové komuniké č. 89/23), Súdny dvor okrem iného rozhodol, že Poľsko tým, že prijalo zákaz pre vnútroštátne súdy skúmať dodržanie týchto podmienok, nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie.
[5] Viac ako 3 000 sudcov, čo predstavuje približne 30 % sudcovského zboru v Poľsku, bolo vymenovaných na návrh KRS v jej novom zložení, ktorej nezávislosť vyvoláva oprávnené pochybnosti.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 45/26
Luxemburg 24. marca 2026
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-521/21 | Rzecznik Praw Obywatelskich (Vylúčenie sudcu všeobecného súdu)