1.6.2018
ID: 4094upozornenie pre užívateľov
Právo na náhradu za veľké meškanie letu
Právo na náhradu za veľké meškanie letu sa uplatňuje aj na lety s priamymi prípojmi do tretieho štátu s medzipristátím mimo EÚ.
Prestup na iné lietadlo pri medzipristátí nemá nijaký vplyv na skutočnosť, že dva alebo viaceré lety, ktoré boli zakúpené na základe jednej rezervácie, treba považovať za jeden let s priamymi prípojmi.
Pani Claudia Wegenerová si v spoločnosti Royal Air Maroc rezervovala let z Berlína (Nemecko) do Agadiru (Maroko) s medzipristátím a prestupom v Casablanke (Maroko). Keď sa v Casablanke dostavila na nástup do lietadla do Agadiru, spoločnosť Royal Air Maroc jej odmietla nástup do lietadla, pričom jej vysvetlila, že jej sedadlo už bolo pridelené inému cestujúcemu. Pani Wegenerová napokon nastúpila na iné lietadlo spoločnosti Royal Air Maroc a do Agadiru prišla s meškaním štyri hodiny v porovnaní s pôvodne plánovaným časom príletu.
Pani Wegenerová následne požiadala o náhradu za toto meškanie. Royal Air Maroc však odmietla vyhovieť jej žiadosti s odôvodnením, že sa nemôže dovolávať práva na náhradu na základe nariadenia Únie o právach cestujúcich v leteckej doprave[1].
Toto nariadenie sa totiž neuplatňuje na lety uskutočnené výlučne mimo Európskej únie.[2] Vzhľadom na to, že letiská v Casablanke a v Agadiru sa nachádzajú v Maroku, uplatniteľnosť nariadenia závisí teda od otázky, či sa tieto dva lety (Berlin ‒ Casablanca a Casablanca ‒ Agadir, ktoré boli zakúpené na základe jednej rezervácie, majú kvalifikovať ako jeden let (s priamymi prípojmi) s odletom z členského štátu (Nemecko), alebo či sa majú posudzovať oddelene, takže na let z Casablanky do Agadiru by sa nariadenie č. 261/2004 nevzťahovalo.
Za týchto okolností Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko), na ktorý sa pani Wegenerová obrátila, požiadal Súdny dvor o výklad tohto nariadenia.
Súdny dvor vo svojom dnešnom rozsudku rozhodol, že toto nariadenie sa uplatňuje na prepravu cestujúcich uskutočnenú na základe jednej rezervácie, ktorá zahŕňa medzi odletom z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu (Berlín) a príletom na letisko nachádzajúce sa na území tretej krajiny (Agadir) plánované medzipristátie mimo územia Únie (Casablanca) s prestupom na iné lietadlo.
Podľa Súdneho dvora z uvedeného nariadenia, ako aj z judikatúry[3] vyplýva, že pokiaľ ako v prejednávanej veci sú dva (alebo viaceré) lety zakúpené na základe jednej rezervácie, tieto lety tvoria celok z hľadiska práva cestujúcich na náhradu. Tieto lety treba teda považovať za jeden a ten istý „let s priamymi prípojmi“.
Súdny dvor okrem iného poukazuje na skutočnosť, že prestup do iného lietadla, ku ktorému môže dôjsť v prípade letu s priamymi prípojmi, nemá vplyv na túto kvalifikáciu. Nijaké ustanovenie nariadenia totiž nepodmieňuje kvalifikáciu letu s priamymi prípojmi okolnosťou, že všetky lety, z ktorých je zostavený, sa uskutočňujú tým istým lietadlom.
Preprava, o akú ide vo veci samej, sa preto musí ako celok považovať za jeden let s priamymi prípojmi, a v dôsledku toho sa na ňu nariadenie vzťahuje.
____________________________________________
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10). Podľa tohto nariadenia cestujúci leteckou dopravou majú v prípade zrušenia alebo trojhodinového meškania a viac pri prílete právo na paušálnu náhradu, ktorej výška je podľa vzdialenosti 250, 400 alebo 600 eur.
2 Toto nariadenie sa podľa svojho článku 3 ods. 1 nariadenia uplatňuje: a) na cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam Zmluvy a b) na cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam Zmluvy (pokiaľ im nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine), ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravca spoločenstva.
3 Rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 2013, Folkerts (C-11/11, pozri TK č. 18/13).
Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 77/18 V Luxemburgu 31. mája 2018
Rozsudok vo veci C-537/17 Claudia Wegener/Royal Air Maroc SA
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk
Pani Wegenerová následne požiadala o náhradu za toto meškanie. Royal Air Maroc však odmietla vyhovieť jej žiadosti s odôvodnením, že sa nemôže dovolávať práva na náhradu na základe nariadenia Únie o právach cestujúcich v leteckej doprave[1].
Toto nariadenie sa totiž neuplatňuje na lety uskutočnené výlučne mimo Európskej únie.[2] Vzhľadom na to, že letiská v Casablanke a v Agadiru sa nachádzajú v Maroku, uplatniteľnosť nariadenia závisí teda od otázky, či sa tieto dva lety (Berlin ‒ Casablanca a Casablanca ‒ Agadir, ktoré boli zakúpené na základe jednej rezervácie, majú kvalifikovať ako jeden let (s priamymi prípojmi) s odletom z členského štátu (Nemecko), alebo či sa majú posudzovať oddelene, takže na let z Casablanky do Agadiru by sa nariadenie č. 261/2004 nevzťahovalo.
Za týchto okolností Landgericht Berlin (Krajinský súd Berlín, Nemecko), na ktorý sa pani Wegenerová obrátila, požiadal Súdny dvor o výklad tohto nariadenia.
Súdny dvor vo svojom dnešnom rozsudku rozhodol, že toto nariadenie sa uplatňuje na prepravu cestujúcich uskutočnenú na základe jednej rezervácie, ktorá zahŕňa medzi odletom z letiska nachádzajúceho sa na území členského štátu (Berlín) a príletom na letisko nachádzajúce sa na území tretej krajiny (Agadir) plánované medzipristátie mimo územia Únie (Casablanca) s prestupom na iné lietadlo.
Podľa Súdneho dvora z uvedeného nariadenia, ako aj z judikatúry[3] vyplýva, že pokiaľ ako v prejednávanej veci sú dva (alebo viaceré) lety zakúpené na základe jednej rezervácie, tieto lety tvoria celok z hľadiska práva cestujúcich na náhradu. Tieto lety treba teda považovať za jeden a ten istý „let s priamymi prípojmi“.
Súdny dvor okrem iného poukazuje na skutočnosť, že prestup do iného lietadla, ku ktorému môže dôjsť v prípade letu s priamymi prípojmi, nemá vplyv na túto kvalifikáciu. Nijaké ustanovenie nariadenia totiž nepodmieňuje kvalifikáciu letu s priamymi prípojmi okolnosťou, že všetky lety, z ktorých je zostavený, sa uskutočňujú tým istým lietadlom.
Preprava, o akú ide vo veci samej, sa preto musí ako celok považovať za jeden let s priamymi prípojmi, a v dôsledku toho sa na ňu nariadenie vzťahuje.
____________________________________________
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 261/2004 z 11. februára 2004, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá systému náhrad a pomoci cestujúcim pri odmietnutí nástupu do lietadla, v prípade zrušenia alebo veľkého meškania letov a ktorým sa zrušuje nariadenie (EHS) č. 295/91 (Ú. v. EÚ L 46, 2004, s. 1; Mim. vyd. 07/008, s. 10). Podľa tohto nariadenia cestujúci leteckou dopravou majú v prípade zrušenia alebo trojhodinového meškania a viac pri prílete právo na paušálnu náhradu, ktorej výška je podľa vzdialenosti 250, 400 alebo 600 eur.
2 Toto nariadenie sa podľa svojho článku 3 ods. 1 nariadenia uplatňuje: a) na cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam Zmluvy a b) na cestujúcich odlietajúcich z letiska umiestneného v tretej krajine na letisko, ktoré sa nachádza na území členského štátu, ktorý podlieha ustanoveniam Zmluvy (pokiaľ im nebola poskytnutá protislužba alebo náhrada a pomoc v tejto tretej krajine), ak prevádzkujúcim leteckým dopravcom je dopravca spoločenstva.
3 Rozsudok Súdneho dvora z 26. februára 2013, Folkerts (C-11/11, pozri TK č. 18/13).
Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 77/18 V Luxemburgu 31. mája 2018
Rozsudok vo veci C-537/17 Claudia Wegener/Royal Air Maroc SA
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.
Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk