Parlament pokračuje v 49. schodzi s rekordným programom vyše 230 bodov

Národná rada SR pokračovala v 49. schodzi otvorenej 14. apríla 2026, ktorú predseda klubu Smer-SD Ján Richter označil za „atypickú" pre program zahfňajúci viac ako 230 bodov vrátane desiatok nedokončených návrhov z februárovej a marcovej schodze. Agenda obsahuje vládne novely v energetike, zákon o Environmentálnom fonde, Civilnom sporovom poriadku, registri krátkodobých prenájmov, prezidentom Pellegrinim vetované zákony (tzv. covidové amnestie, novelu o hazardných hrách) i koaličné zmeny volebných pravidiel a trestných sadzieb pri extrémizme, pričom schodza má trvať až do 7. mája 2026. Rozsah rokovania a prítomnosť viacerých kontroverzných noviel ilustrujú výrazné zablokovanie legislatívneho procesu v predchádzajúcich mesiacoch, kedy koalícia nebola schopná zabezpečiť stabilné hlasovanie v pléne, a zároveň zvyšujú tlak na úzke časové okná pre odbornú diskusiu pri kfúčových zákonoch.

Koalícia predložila novelu volebných pravidiel, ruší korešpondenčnú volbu zo zahraničia

Podpredseda NR SR Tibor Gašpar spolu s poslancom Jánom Mažgútom 23. apríla 2026 potvrdili, že korešpondenčná volba zo zahraničia sa úplne zruší a nahradí osobným hlasovaním výlučne na vefvyslanectvách a generálnych konzulátoch, pričom parlament mal o novele rokovať v prvom čítaní 24. apríla 2026. Novela zavádza aj možnosť volby prezidenta zo zahraničia, 40-dňovú predregistráciu voličov v elektronickom systéme ministerstva vnútra a - podťa požiadaviek SNS – zvýšenie kvóra pre preferenčné hlasy a kontrolu zahraničného financovania strán podťa maďarského vzoru, pričom balík obsahuje aj predÍženie volebného obdobia samospráv a poslancov NR SR zo 4 na 5 rokov. Kritici zdorazňujú, že v parlamentných volbách 2023 odovzdalo poštou takmer 60-tisíc Slovákov, z ktorých 61,7 % podporilo Progresívne Slovensko a len 6,1 % Smer-SD - zmena pravidiel 18 mesiacov pred volbami  tak v očiach opozície a krajanských spolkov, ktoré zozbierali vyše 100-tisíc petičných podpisov, predstavuje účelový zásah do volebnej súťaže a vyvolala protesty v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Prahe a Bruseli.

Fico podal trestné oznámenie na sudkyňu Záleskú krátko pred pojednávaním v kauze Očistec

Premiér Robert Fico spolu s vicepremiérom Robertom Kaliňákom, podpredsedom NR SR Tiborom Gašparom a advokátom Marekom Parom podali 22. apríla 2026 trestné oznámenie na sudkyňu Špecializovaného trestného súdu Pamelu Záleskú pre údajné zneužitie právomoci verejného činitefa pri odsúdení bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Oznámenie prišlo menej ako tri týždne pred otvorením hlavného pojednávania v kauze Očistec 11. mája, kde Záleská patrí medzi sudcov a kde je obžalovaný aj Tibor Gašpar spolu s podnikatefom Norbertom Bodorom a Dušanom Kováčikom; Progresívne Slovensko, KDH i samotná sudkyňa označili krok za neprípustný nátlak na nezávislú súdnu moc. Z hfadiska právneho štátu ideo najzávažnejší precedent roka 2026: predseda vlády využil trestnoprávnu agendu na verejnú delegitimizáciu konkrétneho sudcu bezprostredne pred kfúčovým pojednávaním s jeho vlastným politickým spojencom, pričom sa argumentačne opiera o decembrové dovolacie rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktoré zrušilo póvodný Kováčikov rozsudok z mája 2022.

ESI.P zamietol sťažnosť Dušana Kováčika proti Slovenskej republike

Európsky súd pre fudské práva 5. februára 2026 verejne oznámil a 22. apríla 2026 slovenská tlačové oddelenie Ministerstva spravodlivosti SR potvrdilo, že rozhodnutie výboru troch sudcov z15. januára 2026 vo veci Kováčik proti Slovenskej republike zamietlo sťažnosť bývalého špeciálneho prokurátora ako neprijatefnú bez notifikácie žalovanej strane. Kováčik namietal porušenie práv tým, že prokuratúra podala obžalobu v korupčnej kauze ešte predtým, ako generálny prokurátor stihol rozhodnúť o jeho návrhu na zrušenie obvinenia cez paragraf 363 Trestného poriadku, ESLP však zdóraznil, že prokuratúra nie je súdnym orgánom a rozhodujúcim momentom pre ochranu práv obvineného je prístup k nezávislému súdu. Zverejnenie potvrdzuje, že slovenský systém aplikácie §363 obstojí v štrasburských štandardoch - a súčasne spochybňuje argumentáciu premiéra Fica v trestnom oznámení na sudkyňu Záleskú, ktoré z Kováčikovho prípadu vychádza.

Súdna rada SR nezvolila kandidátku na predsedu Najvyššieho správneho súdu

Súdna rada SR na 4. zasadnutí 14.-15. apríla 2026 nezvolila kandidátku na predsedu Najvyššieho správneho súdu SR, pričom ani Katarína Benczová (získala 3 hlasy), ani Petra Príbelská (9 hlasov) nedosiahli potrebných 10 hlasov zo 17. Situácia je časovo kritická, keďže funkčné obdobie súčasného predsedu Pavla Naďa končí 18.  mája 2026 a nová volba sa musí uskutočniť do 120 dní, čo pre kfúčovú inštitúciu správneho súdnictva znamená obdobie faktického vedenia bez riadne zvoleného predsedu. Rada zároveň schválila zásadné pripomienky k Suskovej novele o kajúcnikoch s návrhom inšpirovať sa českou úpravou, podfa ktorej by o benefitoch spolupracujúcich obvinených rozhodoval výlučne súd - pozícia, ktorá spolu s pozastavením „Gašparovho prílepku" Ústavným súdom znamená široký inštitucionálny nesúhlas s decembrovou novelou Trestného poriadku.

Schodza o odvolaní ministra vnútra šutaja Eštoka sa nepodarila otvoriť

Opozícia sa 23. apríla 2026 neúspešne pokúsila otvoriť mimoriadnu schodzu NR SR k návrhu na vyslovenie nedovery ministrovi vnútra Matúšovi Šutajovi Eštokovi (Hlas-SD), pri prvom pokuse sa prezentovalo len 69 a pri druhom 65 poslancov namiesto potrebných 76. Návrh Sas s podporou ostatných opozičných strán vyčíta ministrovi personálne zásahy voči skupine vyšetrovatefov okolo Jána Čurillu, netransparentné obstaranie advokátskej kancelárie, zhoršenie finančnej a personálnej situácie v Policajnom zbore aj nedostatočnú reakciu na kybernetické incidenty a vyhrážky školám. Neúspešné otvorenie je ilustráciou krehkej koaličnej matematiky, keďže po vylúčení Samuela Migafa má koalícia istých len 78 hlasov - opozícia neúspech interpretuje ako potvrdenie vnútrokoaličného chaosu, kým predseda klubu Hlas-SD Róbert Puci argumentuje, že Šutaj Eštok už mesiac predtým získal doveru a téma bola „stokrát opakovaná".

Európska komisia žiada pozastavenie akreditácie Podohospodárskejplatobnej agentúry

Európska komisia začiatkom apríla 2026 zaslala ministerstvu podohospodárstva list s požiadavkou bezodkladne podmienečne pozastaviť akreditáciu Podohospodárskej platobnej agentúry (PPA) na základe akreditačného auditu z októbra 2025, pričom informácia sa verejne potvrdila 22. apríla 2026. Minister Richard Takáč má podfa postupu najskor akreditáciu odobrať a následne udeliť podmienečnú, počas ktorej musí agentúra odstrániť systémové nedostatky týkajúce sa personálnych otázok, konfliktov záujmov, vymáhania neoprávnených dotácií a novely z roku 2024 o podpore z pofnohospodárskych fondov EÚ; bez akreditácie nemaže PPA vyplácať približne 750 miliónov eur agrárnych dotácií ročne. KDH vyzvalo celú vládu na demisiu, PS a Demokrati žiadajú odchod ministra Takáča a riaditefa PPA Mareka Čepka, pričom opozícia varuje pred 25-% korekciou už vyplatených platieb a potenciálne 100% pozastavením pri súdnom spore - kauza pripomína obdobie akcie Dobytkár a predstavuje najvážnejšiu výzvu pre čerpanie eurofondov od obnovenia posobenia platobnej agentúry.

EK na stretnutí v Bratislave potvrdila odblokovanie Plánu obnovy, ale s ostrými termínmi

Riaditelka DG REFORM Céline Gauer a zástupca generálneho riaditefa DG ECFIN Declan Costello rokovali 15. a 16. apríla 2026 v Bratislave s ministrom školstva Tomášom Druckerom (Hlas-SD), povereným vedením Úradu podpredsedu vlády pre Plán obnovy, a potvrdili obnovenie procesu vyplácania šiestej a siedmej platby po tom, ako NR SR zrušila spornú decembrovú novelu o transformácii Úradu na ochranu oznamovatefov. Komitologický výbor mal 17. apríla schváliť platbu v celkovej hodnote približne 1,4 miliardy eur, čím celková vyčerpaná suma stúpla na 5,2 miliardy zo 6,4-miliardového balíka, pričom všetky mífniky musia byť splnené do 31. augusta 2026 a konečné platby realizované do 31. decembra 2026. Kfúčovým testom zostáva osma žiadosť (28 mífnikov) s rozhodujúcim termínom 30. apríla 2026 pre zonácie národných parkov Vysokých  Tatier, Nízkych Tatier, Malej Fatry a Polonín -práve táto agenda vytvára silný tlak na dokončenie environmentálnej reformy, ktorú minister Taraba paralelne avizuje prehodnotiť.

Parlament schválil zákon o transparentnosti odmeňovania, prezident Pellegrini ho podpísal

NR SR 15. apríla 2026 ústavnou vačšinou schválila zákon o rovnakom odmeňovaní mužov a žien transponujúci smernicu (EÚ) 2023/970 (123 zo 147 prítomných poslancov), ktorý prezident Peter Pellegrini podpísal 23. apríla 2026. Zamestnávatelia budú musieť zaviesť transparentnú mzdovú štruktúru, uvádzať mzdu alebo jej rozpatie v pracovných inzerátoch a ak rozdiel medzi mužmi a ženami v kategórii zamestnancov presiahne 5 %, musia ho zdovodniť alebo odstrániť do šiestich mesiacov; pozmeňujúci návrh Zdenky Mačicovej (Hlas-SD) zvýšil pokuty za porušenie zásady rovnakej odmeny až na 200 000 eur . Zákon nadobudne účinnosť 7. júna 2026 a patrí medzi najzretefnejšie prípady, kedy Slovensko splnilo európsky transpozičný termín; opozičné PS privítalo prijatie, kritizovalo však, že koalícia smernicu transponovala iba v „nutnom minime" - najma pri zamestnávatefoch s menej ako 100 zamestnancami.

Ústavný súd SR zjednotil právne názory vo veci náhrad za vecné bremeno

Plénum Ústavného súdu SR rozhodlo na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2026 vo veci sp. zn. PLz. ÚS 1/2026 a zjednotilo právne názory medzi II. a III. senátom vo veci náhrady za vecné bremeno podfa zákona č. 66/2009 Z. z. o pozemkoch pod stavbami, ktoré prešli zo štátu na obce a vyššie územné celky. Nález sa týka výkladu prekonávania judikatúry najvyšších súdnych autorít a má priamy dopad na majetkové vzťahy obcí a VÚC pri pozemkoch pod stavbami, ktorých nevyriešené vlastníctvo predstavuje dlhodobú záťaž pre investičné projekty na miestnej úrovni. Rozhodnutie prichádza v čase pokračujúceho marcového pozastavenia účinnosti tzv. Gašparovho prílepku k novele Trestného poriadku z decembra 2025 o nepoužitelnosti dokazov od spolupracujúcich osob, ku ktorému odlišné stanoviská pripojili sudcovia Ivan Fiačan, Rastislav Kaššák, Luboš Szigeti a Robert Šorl.

Vláda prijala uznesenie o Benešových dekrétoch a Fico telefonoval s Magyarom

Vláda Roberta Fica na výjazdovom rokovaní vo Svidníku prijala 21. apríla 2026 uznesenie iniciované ministrom zahraničných vecí Jurajom Blanárom, v ktorom kritizuje výzvu Progresívneho Slovenska, aby sa Benešove dekréty nepoužívali na zakladanie nových právnych skutočností, pričom otázku povojnových dokumentov vláda oficiálne označuje za „uzatvorenú". V utorok 21. apríla 2026 Fico telefonoval s víťazom maďarských volieb Péterom Magyarom (strana Tisza), ktorý podmienil otváranie diskusií o slovensko-maďarských vzťahoch zárukami, že Slovensko zruší legislatívu o trestnom čine spochybňovania Benešových dekrétov a kolektívnej viny. Ministerstvo spravodlivosti SR 23. apríla 2026 cez vyhlásenie ministra Borisa Suska zdoraznilo, že otázka predstavuje uzavretú kapitolu riešenú po roku 1989 výlučne reštitučnými zákonmi - spor ilustruje, ako vláda využíva tému povojnových dokumentov na mobilizáciu voličova zároveň komplikuje vzťahy s budúcou tiszianskou vládou v Budapešti.

Ústavný súd zamietol argumenty vlády aj napriek rétorike Fica o „prekopaní" systému kajúcnikov

Premiér Robert Fico opakovane počas apríla 2026 komentoval pozastavenie účinnosti tzv. Gašparovho prílepku o kajúcnikoch Ústavným súdom a signalizoval možnosť „prekopania" systému spolupracujúcich obvinených. Súdna rada SR zároveň 14.-15. apríla 2026 prijala zásadné pripomienky k tzv. Suskovej novele o kajúcnikoch s návrhom inšpirovať sa českou úpravou, podfa ktorej by o benefitoch rozhodoval výlučne súd. Pravidlá týkajúce sa spolupracujúcich obvinených zostávajú v praxi zmrazené v stave pred prijatím decembrovej novely - a ministerstvo pripravuje ďalšie úpravy, ktorých osud priamo ovplyvní najma kauzu Očistec, v ktorej sú obžalovaní Tibor Gašpar, Norbert Bodor a Dušan Kováčik (opať na základe dohod s kajúcnikmi Bernardom Slobodníkom a Ludovítom Makóom).

Parlament schválil zákon LEX PZP, prezident Pellegrini ho podpísal

Národná rada SR 14. apríla 2026 prijala zákon z dielne Ministerstva vnútra SR - tzv. LEX PZP-ktorý má radikálne znížiť počet nepoistených vozidiel a ktorý prezident Peter Pellegrini podpísal ešte koncom uplynulého týždňa. Zákon zavádza objektívnu zodpovednosť držitefa vozidla, automatizovanú kontrolu a pokuty v rozmedzí 120 - 900 eur, hromadné vyradenie áut bez povinného zmluvného poistenia (PZP) dlhšie ako 24 mesiacov z evidencie a podmienenie technickej a emisnej kontroly platným PZP od 1. októbra 2026. Na cestách jazdí odhadom 600-tisíc nepoistených áut, pričom iniciatíva súvisí aj so zisteniami NKÚ o garančnom fonde a štátnych príjmoch - LEX PZP predstavuje jeden z mála nekonfliktných legislatívnych výsledkov týždňa s priamym dopadom na širokú populáciu.

Skrátené legislatívne konanie: novela o IT vo verejnej správe prešla pre hrozbu straty 3,5 mil. eur

Poslanci 16. apríla 2026 definitívne schválili novelu zákona o informačných technológiách vo verejnej správe, ktorú v skrátenom legislatívnom konaní predložil minister investícií Samuel Migaf (nezávislý, predtým Hlas). Dovodom skráteného konania boli hroziace hospodárske škody vyše 3,5 milióna eur v súvislosti s čerpaním prostriedkov z Plánu obnovy, pričom novela spresňuje kompetencie vládnej jednotky CSIRT, rozširuje skutkové podstaty správnych deliktov pri projektovom riadení a výšku sankcií navazuje na celkovú cenu projektu. Vláda 15. apríla paralelne schválila určenie MIRRI SR ako nového člena združenia DEUS a DataCentra ako priameho prijímatefa 4 mil. eur z Plánu obnovy (Komponent 16 - Boj proti korupcii) - riešenie ukazuje rutinné využívanie skrátených konaní na odvrátenie straty eurofondov, čo opakovane kritizuje Benátska komisia a Európska komisia.

Vláda predÍžila opatrenia počas stavu ropnej núdze o ďalších 30 dní

Na 137. rokovaní vlády SR 15. apríla 2026 kabinet schválil novelu nariadenia č. 42/2026 Z. z. o obmedzení spotreby motorovej nafty v čase stavu ropnej núdze a predÍžil platnosť vybraných opatrení o 30 dní od 17. apríla 2026. Dvojaké ceny palív zostávajú v platnosti, limity na tankovanie sa mierne upravujú, pričom stav ropnej núdze trvá od 19. februára 2026 po prerušení dodávok ropovodom Družba po dronovom útoku na uzol pri Brodoch 27. januára 2026. Generálny riaditef Slovnaftu Gabriel Szabó uviedol, že rafinéria beží takmer na plný výkon s ropou z Líbye a Saudskej Arábie, zostáva však technologicky projektovaná na ruskú ropu - predÍženie núdze tesne pred obnovením Družby (23. apríla) ukazuje, že energetické právo zostáva v mimoriadnom režime napriek stabilizácii dodávok z alternatívnych trás.

Protesty v piatich európskych mestách proti zmene volebných pravidiel

V deň otvorenia 49. schodze NR SR 14. apríla 2026 sa pred parlamentom v Bratislave, v Košiciach, Banskej Bystrici, Prahe a Bruseli konali protesty zvolané Progresívnym Slovenskom, ku ktorým sa pripojili Sas, KDH a mimoparlamentní Demokrati, pričom demonštrácie pokračovali aj v priebehu nasledujúceho týždňa. Líder PS a podpredseda NR SR Michal Šimečka vyhlásil, že „v stávke je demokracia" a varoval pred „Ficovou autokraciou", zatiaf čo v Prahe sak protestu pripojil aj bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Krajanské spolky upozornili, že zmena ignoruje vyše 100-tisíc petičných podpisov za rozšírenie volby poštou a pre tisíce občanov v krajinách bez slovenského zastupitefstva znamená neprekonatefnú logistickú bariéru - demonštrácie sa tak stali najvačším mobilizačným podujatím opozície od jesene 2025.

EÚ schválila 20. sankčný balík voči Rusku a 90-miliardovú požičku pre Ukrajinu

Rada EÚ 23. apríla 2026 prijala 20. balík sankcií voči Rusku, ktorý bol zablokovaný od konca februára, po tom, ako Slovensko a Maďarsko stiahli veto následkom obnovenia dodávok cez ropovod Družba tej istej noci o 2:00. Balík cieli na 36 spoločností v ropnom dodávatefskom reťazci, 46 tankerov „tieňovej flotily" (celkovo 632), 20 ruských bánk a 4 zahraničné banky obchádzajúce sankcie, ako aj117 fyzických osob a 60 právnych subjektov vrátane 58 ruských firiem zapojených do výroby dronov a vojenského materiálu. Súčasne Rada odblokovala 90-miliardový úver pre Ukrajinu na roky 2026-2027, pričom Slovensko sa na požičke nezúčastňuje - minister zahraničných vecí Juraj Blanár ešte 16. apríla 2026 na Výbore NR SR pre európske záležitosti zdoraznil, že Slovensko potrebovalo „transparentné a overitefné" záruky obnovenia Družby, čo sa 23. apríla stalo.

Slovensko podalo žalobu na Súdny dvor EÚ proti zákazu dovozu ruského plynu

Slovensko 17. apríla 2026 podalo žalobu na Súdny dvor EÚ proti rozhodnutiu Európskej komisie o zákaze dovozu ruského plynu od novembra 2027, pričom premiér Robert Fico argumentuje porušením princípu jednomysefnosti pri prijímaní rozhodnutí v sankčnej oblasti. Žaloba podaná ministerstvom zahraničných vecí pred lehotou 27. apríla 2026 požaduje aj predbežné opatrenia na pozastavenie účinnosti rozhodnutia do konečného verdiktu - Bratislava spolu s Budapešťou argumentuje, že EK obišla požadovanú jednomysefnosť využitím hlasovania kvalifikovanou vačšinou v rámci nariadenia REPowerEU. Podanie predstavuje jedinečný procesný krok, keď členský štát inštitucionálnou cestou spochybňuje energetickú politiku EÚ a vytvára precedens pre ďalšie krajiny závislé od ruských palív; Fico pritom deklaruje rešpekt k EÚ, ale „suverénnu politiku" vlády, čo zvyšuje napatie medzi Bratislavou a Bruselom v čase dokončovania Plánu obnovy.

Európska komisia pokračuje v infringementoch proti Slovensku v oblasti ÚOO a ústavnej novely

Európska komisia potvrdila 16. apríla 2026 obnovenie procesu vyplácania šiestej a siedmej platby z Plánu obnovy po tom, ako NR SR v marci zrušila spornú decembrovú novelu o transformácii Úradu na ochranu oznamovatefov, ktorá viedla k infringementovému konaniu EK voči SR pre rozpor so smernicou o ochrane oznamovatefov a Chartou základných práv EÚ. Súčasne pokračuje samostatné infringementové konanie voči SR pre novelu článku 7 Ústavy SR, ktorá podfa EK umožňuje slovenským orgánom určovať,,,či a v akom rozsahu právo EÚ vrátane rozsudkov Súdneho dvora možno uplatňovať na Slovensku", ako aj konanie pre nedostatočné úsilie znížiť emisie amoniaku. Spor o primát práva EÚ patrí medzi najvážnejšie ústavnoprávne prípady desaťročia a maže skončiť pred Súdnym dvorom EÚ s rizikom finančných sankcií.

Medzinárodní novinári varujú pred novelou mediálneho zákona SNS

Koalícia Media Freedom Rapid Response (IPI, RSF, ECPMF a ďalší partneri) v priebehu týždňa 11.-17. apríla 2026 varovala, že novela zákona o mediálnych službách z dielne poslancov SNS (Danko, Michelko, Lučanský, Garaj) porušuje článok 7 European Media Freedom Act (EMFA) a článok 30 smernice AVMSD. Novela transformuje Radu pre mediálne služby na Národný mediálny úrad a koncentruje rozhodovacie právomoci do rúk predsedu voleného parlamentom, čo MFRR partneri pokladajú za „systémové riziko" pre nezávislosť regulátora. Poslankyňa Hlasu-SD Lubica Laššáková avizovala, že strana „má v aktuálnej podobe problém zákon schváliť'', a RudolfHuliak (Strana vidieka) 13. apríla v potvrdil, že jeho traja poslanci mediálnu novelu odmietnu - kombinácia koaličného sporu a medzinárodného tlaku robí z novely jeden z najnestabilnejších legislatívnych bodov 49. schodze NR SR a potenciálny impulz pre ďalší infringement zo strany EK.

EK navrhla pozastavenie akreditácie slovenskej platobnej agentúry

Európska komisia prostredníctvom svojho zastúpenia v SR 22. apríla 2026 potvrdila, že listom začiatkom apríla 2026 vyzvala slovenské ministerstvo podohospodárstva,aby stanovilo skúšobnú lehotu pre akreditáciu Podohospodárskej platobnej agentúry (PPA) a pripravilo plán nápravy. Opatrenie vychádza z akreditačného auditu z októbra 2025, ktorý odhalil systémové nedostatky v administrácii pofnohospodárskych dotácií a v personálnych otázkach PPA vrátane konfliktu záujmov, pričom „Komisia posúdi situáciu na základe platného právneho rámca EÚ, vrátane pravidiel upravujúcich spoločnú pofnohospodársku politiku, a v prípade potreby prijme opatrenia", uviedol jej hovorca. Pre Slovensko ide o kritický moment: zatiaf čo Plán obnovy sa blíži k finálnej fáze, klasická spoločná pofnohospodárska politika stráca záruky transparentnosti - v prípade odobratia akreditácie by Slovensko mohlo prísť o 25 až 100 % pofnohospodárskych dotácií v hodnote približne trištvrte miliardy eur ročne.