V rámci úprav súvisiacich s bojom proti nelegálnom zamestnávaní sa v zákonnej definícii závislej práce vypúšťa znak „pracovný čas určený zamestnávateľom“. Na prvé čítanie to môže vyzerať ako kozmetická právna úprava, keďže podľa niektorých výkladov bolo možné reklasifikovať kontraktora na zamestnanca aj v prípade, ak si sám určoval čas práce. V skutočnosti však ide hlavne o signál, ktorý môže ovplyvniť (povzbudiť), ako budú kontrolné orgány uvažovať o hranici medzi pracovným pomerom a spoluprácou na živnosť (resp. B2B).

Zároveň platí, že doteraz nebola prax úplne jednotná v tom, či musia byť znaky závislej práce naplnené „kumulatívne“ (t. j. všetky naraz). Týmto vypustením nám chcel akoby zákonodarca naznačiť, že doteraz museli byť kumulatívne splnené všetky znaky závislej práce. Aj preto je dôležité nepozerať sa na riziko iba cez text jedného ustanovenia, ale cez celkový kontext: zmluvy, reálny výkon práce, komunikáciu a organizáciu spolupráce.

Ale najdôležitejšie je radiť sa s advokátom s podnikateľskými skúsenosťami ako procesne a štrukturálne nastaviť podnikanie tak, aby sa rozumnou prevenciou útoku zo strany štátu predchádzalo a zároveň prípadné sankcie neboli pre podnikateľa likvidačné (napríklad ponechanie spoločnosti s dlhmi).

Kto kontroluje a čo sa typicky pýta: Realita „návštevy“ na pracovisku

Najčastejšie vstupuje do hry inšpektorát práce. Kontrola môže byť invazívna: inšpektori vstúpia na pracovisko, žiadajú zmluvy ľudí prítomných na mieste, pýtajú sa na obsah práce a na to, v akom režime dotyční pracujú.

Dôležitý praktický detail: ak inšpektor nepracuje s „reprezentatívnou vzorkou“ výpovedí a dôkazov, vytvára si tým procesnú slabinu. V praxi sa totiž často rozhoduje práve na tom, či kontrolný orgán dostatočne zistil skutkový stav (nielen „čo je napísané“, ale ako veci reálne fungujú). Tu sa oplatí mať už od začiatku nastavenú internú disciplínu, kto komunikuje s kontrolou, aké dokumenty sa predkladajú, ako sa zapisujú vyjadrenia.

Najväčšie riziko nie je pokuta: Súbeh s daňovým úradom a sociálnou poisťovňou

Pokuta z inšpektorátu práce je často „len“ prvá vlna. Skutočné náklady môžu vzniknúť až následne, ak sa pridá finančná správa a sociálna poisťovňa.

Logika je jednoduchá: ak sa určitý vzťah prekvalifikuje, štát začne spätne riešiť, či mali byť platené preddavky na daň, sociálne poistné, a k tomu úroky z omeškania. Pri dlhšom kontrolovanom období (typicky viac rokov dozadu) a pri väčšom počte kontraktorov sa suma môže vyšplhať na úroveň, ktorá firmu reálne bolí, niekedy až do režimu „znásobenia ročných nákladov“.

Zároveň je fér dodať aj druhú stranu: záver inšpektorátu práce automaticky neznamená, že rovnako rozhodne aj daňový úrad alebo sociálna poisťovňa. Ide o odlišné právne režimy. Prakticky to však neznamená, že riziko netreba riešiť. Znamená to len to, že v spore rozhodujú argumenty, dôkazy a proces.

Highgate Law & Tax

Nivy Tower, Mlynské Nivy 5
821 09 Bratislava

E-mail: info@highgate.sk