12.2.2019
ID: 4397upozornenie pre užívateľov

Právo Únie nevyžaduje, aby určitá osoba vykonávala činnosť ako zamestnanec v jednom členskom štáte na to, aby v ňom mohla poberať rodinné dávky na svoje deti s bydliskom v inom členskom štáte

Okrem toho tento nárok na rodinné dávky sa neobmedzuje iba na prípad, keď bola žiadateľovi už predtým vyplácaná príspevková dávka

V januári 2009 pán Bogatu, rumunský štátny príslušník, ktorý má od roku 2003 bydlisko v Írsku, požiadal írske orgány o priznanie rodinných dávok na svoje dve deti, ktoré majú bydlisko v Rumunsku.

V období od roku 2003 do roku 2009 vykonával pán Bogatu v Írsku činnosť ako zamestnanec. Vzhľadom na to, že v roku 2009 prišiel o svoje zamestnanie, poberal najskôr príspevkovú dávku v nezamestnanosti (2009 – 2010), následne nepríspevkovú dávku v nezamestnanosti (apríl 2010 – január 2013) a napokon nemocenskú dávku (2013 – 2015).

Írske orgány informovali pána Bogatua o svojom rozhodnutí vyhovieť jeho žiadosti o rodinné dávky s výnimkou obdobia od apríla 2010 do januára 2013. Toto odmietnutie bolo založené na tom, že podľa írskych orgánov nespĺňal žiadateľ v tomto období nijakú z podmienok zakladajúcich nárok na rodinné dávky na jeho deti s bydliskom v Rumunsku, keďže v Írsku nevykonával činnosť ako zamestnanec ani tam nepoberal príspevkovú dávku. Pán Bogatu spochybnil toto rozhodnutie, pričom tvrdil, že írske orgány vychádzali z nesprávneho výkladu práva Únie.

High Court (Vyšší súd, Írsko), ktorý spor prejednáva, sa Súdneho dvora pýta, či sa nariadenie o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia1 má vykladať v tom zmysle, že nárok osoby, ktorej deti majú bydlisko v inom členskom štáte, na rodinné dávky v členskom štáte, v ktorom má uvedená osoba bydlisko, je podmienený tým, aby táto osoba vykonávala v tomto členskom štáte činnosť ako zamestnanec alebo aby jej tento členský štát vyplácal peňažnú dávku na základe alebo v dôsledku takejto činnosti.

Vo svojom rozsudku z dnešného dňa Súdny dvor v prvom rade konštatuje, že nariadenie stanovuje, že osoba má nárok na rodinné dávky v súlade s právnymi predpismi príslušného členského štátu, a to aj na svojich rodinných príslušníkov s bydliskom v inom členskom štáte, ako keby mali bydliská v takomto príslušnom členskom štáte. Na vznik nároku na rodinné dávky teda nevyžaduje, aby mala takáto osoba osobitné postavenie, a to najmä postavenie zamestnanca.

Okrem toho Súdny dvor uvádza, že z kontextu a cieľa nariadenia vyplýva, že rodinné dávky na deti s bydliskom v inom členskom štáte môžu byť splatné z viacerých dôvodov, a nie výlučne z dôvodu založeného na činnosti ako zamestnanec.

Súdny dvor napokon zdôrazňuje, že nariadenie je výsledkom legislatívneho vývoja, ktorý odráža najmä vôľu normotvorcu Únie rozšíriť nárok na rodinné dávky aj na iné kategórie osôb, než sú iba zamestnanci.

V druhom rade Súdny dvor konštatuje, že podľa nariadenia nárok na získanie rodinných dávok na deti s bydliskom v inom členskom štáte nepodlieha podmienke, aby žiadateľ poberal peňažné dávky na základe alebo v dôsledku činnosti ako zamestnanec.

Súdny dvor teda dospel k záveru, že nárok osoby na rodinné dávky v príslušnom členskom štáte, pokiaľ ide o jej deti s bydliskom v inom členskom štáte, nie je podmienený ani tým, aby táto osoba vykonávala v príslušnom členskom štáte činnosť ako zamestnanec, ani tým, aby jej uvedený členský štát vyplácal peňažnú dávku na základe alebo v dôsledku takejto činnosti.


Zdroj:

Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 11/19 V Luxemburgu 7. februára 2019
Rozsudok vo veci C-322/17

Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor. Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.
_________________________________
[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 883/2004 z 29. apríla 2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 166, 2004, s. 1; Mim. vyd. 05/005, s. 72).


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk