17.11.2022
ID: 5599upozornenie pre užívateľov

Príprava svedkov v rozhodcovských konaniach

599aeba45a74f4307514c6ab38939395/shutterstock_80552899_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Význam svedeckých výpovedí v medzinárodných rozhodcovských konaniach s cudzím prvkom je nesporný. Hoci vo všeobecnosti nie je zakázané, aby samotný rozhodcovský senát nariadil výsluch určitého svedka, častejšie sa svedkovia zúčastňujú rozhodcovského konania na návrh sporových strán.

Svedecké dokazovanie pozostáva v rozhodcovskom konaní z dvoch základných fáz:

a) z fázy prípravy písomných svedeckých výpovedí a

b) z fázy krížového výsluchu svedkov na pojednávaní.[1]

Pokiaľ ide o svedkov určených stranami sporu, právni zástupcovia zohrávajú kľúčovú úlohu v oboch uvedených fázach svedeckého dokazovania v rámci prípravy svedkov.

Písomné svedecké výpovede

Vo všeobecnosti platí, že svedkovia by mali byť spravidla vypočutí a ich písomné svedecké výpovede pripravené čo najskôr v priebehu konania. To umožňuje stranám sporu už v počiatočnom štádiu rozhodcovského konania, pri príprave úvodných písomných podaní, náležite zistiť skutkový stav podstatný pre uplatňovanie ich nárokov alebo pre obranu voči nárokom uplatneným protistranou.

Ako uviedla komisia ICC vo svojej štúdii týkajúcej sa svedkov v medzinárodnej arbitráži, existujú rôzne účely výpovedí svedkov vrátane:

(i) dokazovania sporných skutočností;

(ii) vysvetľovania dokumentov;

(iii) poskytnutia kontextu prípadu a

(iv) poskytnutia technických vysvetlení.[2]

V prvom rade sa strana sporu v rozhodcovskom konaní (spolu so svojím právnym zástupcom) rozhodne, ktoré z vyššie uvedených skutočností by sa mali preukazovať svedeckými výpoveďami tak, aby identifikovali potenciálnych svedkov pre podporu ich prípadu. Relevantným svedkom môže byť akákoľvek osoba vrátane zamestnancov, vedúcich pracovníkov a hlavných zástupcov strany sporu (ako sa uvádza v článku 4.2 Pravidiel IBA).

V tejto fáze by právny zástupca mal klientovi pomôcť s posúdením vhodnosti svedka na účely realizácie procesného útoku alebo procesnej obrany.

Hneď po uzavretí okruhu potenciálnych svedkov sa začne fáza výsluchov svedkov. Ak kogentné normy lex arbitri nestanovujú inak, právny zástupca strany vypočuje svedkov a prediskutuje s nimi ich potenciálnu svedeckú výpoveď (pozri článok 4.3 pravidiel IBA).

Pred prípravou písomnej svedeckej výpovede sa odporúča poskytnúť svedkovi zoznam otázok. To by svedkovi pomohlo lepšie vyjadriť vlastné vnímanie relevantných skutočností. Otázky kladené advokátom by mali umožniť svedkovi odpovedať voľne - otázky teda musia byť otvorené. Odporúča sa ukázať svedkovi relevantné dokumenty súvisiace s prípadom, aby si spomenul na ich obsah a okolnosti ich vzniku a následne sa k nim mohol vyjadriť v rámci písomnej svedeckej výpovede.

Svedok pri príprave písomnej svedeckej výpovede v žiadnom prípade nesmie diskutovať o svojej výpovedi s inými svedkami ani čítať výpovede iných svedkov. Takýto postup sa považuje za neetický (a potenciálne tiež v rozpore s lex arbitri) a môže sa v konečnom dôsledku obrátiť proti svedkovi a strane sporu pri krížovom výsluchu. Advokát by mal o dodržiavaní týchto pravidiel vopred upozorniť svedkov, aby tak predísť ohrozeniu záujmov klienta, ako strany sporu.

Počas prípravy svedeckých výpovedí je dobrou praxou zachovať štruktúru svedeckej výpovede podľa čl. 4.5 pravidiel IBA.

Príprava svedka na krížový výsluch

Nepripravený svedok s nedostatkom skúseností s krížovým výsluchom môže počas krížového výsluchu pociťovať nepríjemný a ťažko zvládnuteľný tlak, ktorý je spôsobilý negatívne ovplyvniť obsah a formu jeho svedeckej výpovede a v konečnom dôsledku až ohroziť pozíciu strany sporu, ktorá sa na výpoveď tohto svedka v rozhodcovskom konaní spolieha.

Z týchto dôvodov je žiaduca príprava svedka na krížový výsluch.

Nakoľko právne predpisy upravujúce priebeh rozhodcovského konania (na zákonnej či inštitucionálnej úrovni) obsahujú len obmedzenú právnu úpravu problematiky prípravy svedka na pojednávanie, uplatnia sa najmä etické pravidlá regulujúce správanie sa advokátov (v závislosti od miesta výkonu advokácie).

Na základe rôznych prístupov v rôznych právnych poriadkoch sa v rozhodcovskej praxi rozlišuje medzi tzv. „trénovaním“ svedkov a tzv. „oboznamovaním“ svedkov.

Trénovanie svedka spočíva v diskusii o skutočnostiach a obsahu dôkazov so svedkom pred krížovým výsluchom a v príprave svedkov na to, čo konkrétne by mali povedať na ústnom pojednávaní. S výnimkou právneho poriadku Spojených štátov amerických a právneho poriadku niekoľkých iných štátov je takáto prax vo väčšine právnych poriadkov (vrátane štátov strednej Európy a Spojeného kráľovstva) nezákonná.

Naproti tomu oboznámenie svedka sa týka vysvetlenia praktických aspektov krížového výsluchu (napr. objasnenie priebehu krížového výsluchu, zodpovednosti a úloh subjektov prítomných na pojednávaní). V súvislosti s nedávno aktuálnymi dištančnými virtuálnymi pojednávaniami v medzinárodných rozhodcovských konaniach (ktoré boli zapríčinené najmä pandémiou) môže byť svedok poučený aj z hľadiska technickej pripravenosti na krížový výsluch a ohľadom pravidiel dištančného pojednávania. Oboznámenie môže pozostávať aj zo simulovaného krížového výsluchu (avšak je potrebné zdržať sa simulácie konkrétneho prípadu, ktorý by mohol obsahovo súvisieť s prejednávaným prípadom, v ktorom má svedok poskytnúť výpoveď). Oboznámenie svedka nesmie žiadnym spôsobom zasahovať do obsahu svedeckej výpovede. Podľa interných predpisov Slovenskej advokátskej komory nesmie advokát ovplyvňovať svedkov.[3] Porušenie tohto zákazu by zakladalo disciplinárnu zodpovednosť advokáta[4], avšak trestná zodpovednosť advokáta a svedka by nebola daná, keďže objektívna stránka trestných činov marenia spravodlivosti a krivej výpovede a krivej prísahy nie je viazaná na rozhodcovské konanie (uvedené vnímame ako nedostatok súčasnej trestnoprávnej úpravy).[5] Vo všeobecnosti sa však pripúšťa, že advokát môže vypočuť svedka o skutočnostiach a relevantných dokumentoch a že môže svedkovi vysvetliť praktické aspekty krížového výsluchu. Advokáti v Slovenskej republike môžu vykonávať oboznamovanie svedkov; trénovanie svedkov však nie je povolené.

V etickom kódexe rakúskych advokátov sa stanovuje, že je neetické neprimerane ovplyvňovať svedka. Oboznámenie svedka ako také nie je zakázané, pokiaľ nedochádza k ovplyvňovaniu výpovede svedka formou trénovania zo strany advokáta. Akýkoľvek pokus presvedčiť svedka, aby v rozhodcovskom konaní vypovedal nepravdivo, však môže mať za následok trestnoprávnu zodpovednosť advokáta.

V Českej republike podľa etického kódexu českých advokátov nie je možné predkladať nepravdivé alebo zavádzajúce dôkazy (rovnako ako tomu je aj v Slovenskej republike v zmysle § 7 ods. 1 Advokátskeho poriadku). Trénovanie svedka je zakázané.

Napokon, oboznamovanie svedkov by mal vykonávať advokát (pokiaľ by to nebolo v konkrétnej jurisdikcii vylúčené - napr. v Spojenom kráľovstve, ako bolo rozhodnuté vo veci Momodou[6]) alebo obchodná spoločnosť špecializovaná na oboznamovanie svedkov.

Vybrané prípady arbitrážnej praxe členov tímu advokátskej kancelárie SOUKENÍK – ŠTRPKA, s. r. o.

 

  • Zastupovanie spoločnosti pôsobiacej v dopravnom sektore v rozhodcovskom konaní v stavebnom spore (pravidlá ICC 2021; hodnota prípadu: 400 miliónov EUR; spolupráca so Simmons & Simmons);
  • Zastupovanie Ministerstva dopravy a výstavby SR v ICC rozhodcovskom konaní o nárokoch z omeškania PPP projektu, EON a zvýšených nákladov (pravidlá ICC 2017; hodnota prípadu: 1,9 miliardy EUR; spolupráca s Eversheds Sutherland);
  • Poradenstvo štátnemu subjektu v súvislosti s ICC  rozhodcovským konaním vo veci zo sporu o náhradu škody (pravidlá ICC z roku 2012; hodnota prípadu 700 mil.)
  • Poradenstvo Slovenskej republike v rozhodcovskom konaní o investičnej zmluve na základe dohody o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorá vznikla v súvislosti s investíciou do textilného odvetvia (pravidlá UNCITRAL; hodnota prípadu: 290 mil. EUR);
  • Lokálne poradenstvo pre významnú medzinárodnú advokátsku kanceláriu v rozhodcovskom konaní o investičnej zmluve založenej na dohode o podpore a vzájomnej ochrane investícií, ktorá vyplýva zo zdravotného poistenia (pravidlá UNCITRAL; hodnota prípadu: 1 mld. EUR);
  • Zastupovanie Národnej rady Slovenskej republiky v šiestich významných súdnych sporoch (čiastočne spojených s medzinárodnými investičnými rozhodcovskými konaniami) so zahraničnými investormi (hodnota prípadov spolu: 600 mil. EUR).

 


David Soukeník,
partner


Peter Štrpka
,
partner


Lukáš Štefánik
,
vedúci oddelenia rozhodcovských konaní a sporovej agendy
 

Soukeník_logo

 
Šoltésovej 14
811 08 Bratislava
 
Tel.:     +421 2 322 02 111
Fax:      +421 2 322 02 110
E-mail:   akss@akss.sk
 

[1] Bližšie pozri napr. čl. 4 Pravidiel IBA o vykonávaní dôkazov v medzinárodnej arbitráži („Pravidlá IBA“) a čl. 5.5 Pravidiel efektívneho vedenia konaní v medzinárodných arbitrážach („Pražské pravidlá“).

[2] ICC. ICC Commission Report.The Accuracy of Fact Witness Memory in International Arbitration. [online]. 2020. s. 17-19. [cit. 2022-10-31]. Dostupné na: https://iccwbo.org/content/uploads/sites/3/2020/11/icc-arbitration-adr-commission-report-on-accuracy-fact-witness-memory-international-arbitration-english-version.pdf

[3] Bližšie pozri § 7 ods. 1 Advokátskeho poriadku Slovenskej advokátskej komory schváleného konferenciou advokátov z 11. 6. 2021.

[4] Podľa § 56 ods. 1 zákona č-. 586/003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov: „Disciplinárnym previnením advokáta, euroadvokáta, zahraničného advokáta a medzinárodného advokáta alebo advokátskeho koncipienta je zavinené porušenie povinnosti vyplývajúcej z tohto zákona alebo z predpisu komory.“

[5] Podľa § 344 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon: „Kto v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní (...).“; Podľa § 346 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon: „Kto ako svedok v konaní pred súdom alebo v trestnom konaní alebo na účely trestného konania v cudzine pred prokurátorom alebo policajtom, alebo pred sudcom medzinárodného orgánu uznaného Slovenskou republikou uvedie nepravdu o okolnosti, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie, alebo kto takú okolnosť zamlčí, potrestá sa odňatím slobody na jeden rok až päť rokov.“

[6] Bližšie pozri rozhodnutie odvolacieho súdu pre Anglicko a Wales vo veci R proti Momodou [2005] EWCA Crim 177, ktoré zakázalo oboznamovanie svedkov advokátmi v trestných konaniach. Závery tohto rozhodnutia boli neskôr rozšírené aj na civilné konania v zmysle metodického usmernenia advokátskej komory pre Anglicko a Wales.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk