19.9.2019
ID: 4582upozornenie pre užívateľov

Telekomunikačné podniky musia bezplatne poskytnúť orgánu spracúvajúcemu tiesňové volania na čísle „112“ informácie umožňujúce určiť polohu volajúceho

76b90ba37501b5ce67eff3f04cacd096/shutterstock_21360229_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Členské štáty musia zabezpečiť, aby bola táto povinnosť splnená, aj keď mobilný telefón nemá SIM kartu

AW a i. sú príbuznými ES, mladého dievčaťa vo veku 17 rokov, ktoré sa stalo obeťou trestného činu. Dňa 21. septembra 2013 okolo 6. hod. ráno bola ES na predmestí Panevėžys (Litva) unesená, znásilnená a upálená zaživa v kufri vozidla. V čase, keď bola zamknutá v tomto kufri, zavolala o pomoc použitím mobilného telefónu na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“ približne desaťkrát. Zariadenia Strediska príjmov tiesňových volaní však nezobrazovali číslo použitého mobilného telefónu, čo zabránilo zamestnancom tohto strediska určiť jej polohu. Nebolo možné určiť, či mal mobilný telefón, ktorý použila ES, SIM kartu, ani to, prečo sa jej číslo stredisku príjmov tiesňových volaní nezobrazilo.

AW a i. podali žalobu na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva), v ktorej navrhli, aby bola Litve uložená povinnosť nahradiť nemajetkovú ujmu, ktorá bola spôsobená obeti, ES, a im samotným ako jej príbuzným. Na podporu svojej žaloby tvrdia, že Litva správne nezabezpečila riadne vykonanie smernice univerzálnej služby1, ktorá stanovuje, že členské štáty zabezpečia, aby telekomunikačné podniky dali bezplatne k dispozícii orgánu spracúvajúcemu tiesňové volania na čísle „112“ informácie o tom, kde sa volajúci nachádza, hneď ako uvedený orgán dané volanie prijme2. Toto pravidlo sa uplatňuje na všetky volania na jednotné európske číslo tiesňového volania „112“. V dôsledku toho nebolo možné poskytnúť zasahujúcim policajtom informácie o polohe ES, čo im zabránilo prísť jej na pomoc.

Vilniaus apygardos administracinis teismas sa pýta Súdneho dvora, či smernica ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť takéto poskytnutie aj v prípade, keď je volanie uskutočnené z mobilného telefónu bez SIM karty, a či majú členské štáty mieru voľnej úvahy pri vymedzení kritérií týkajúcich sa presnosti a spoľahlivosti informácií o polohe volajúceho na číslo „112“, ktoré im umožňujú obmedziť tieto kritériá na určenie základnej stanice, ktorá hovor prepojila.

Súdny dvor vo svojom rozsudku z dnešného dňa pripomína, že zo znenia smernice vyplýva, že na „všetky volania na jednotné európske číslo tiesňového volania“ sa uplatňuje povinnosť poskytnúť informácie týkajúce sa polohy volajúceho. Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, že smernica v jej pôvodnom znení uložila členským štátom, pokiaľ je to technicky možné, povinnosť dosiahnuť výsledok, ktorý sa neobmedzuje len na vytvorenie vhodného regulačného rámca, ale vyžaduje, aby informácie o polohe všetkých volajúcich na číslo „112“ boli skutočne prenesené tiesňovým službám. Volania na číslo „112“ uskutočnené z mobilného telefónu bez SIM karty preto nemôžu byť vylúčené z rozsahu pôsobnosti smernice.

V dôsledku toho Súdny dvor rozhodol, že smernica ukladá členským štátom, pokiaľ to je technicky možné, povinnosť zabezpečiť, aby dotknuté podniky bezplatne poskytovali orgánu spracúvajúcemu tiesňové volania na čísle „112“ informácie o polohe volajúceho, hneď ako uvedený orgán dané volanie prijme, vrátane prípadu, ak je volanie uskutočnené z mobilného telefónu bez SIM karty.

Súdny dvor ďalej konštatuje, že hoci členské štáty majú k dispozícii určitú mieru voľnej úvahy pri vymedzení kritérií týkajúcich sa presnosti a spoľahlivosti informácií o polohe volajúceho na číslo 112, tieto kritériá musia v každom prípade zabezpečiť, pokiaľ je to technicky možné, určenie polohy tohto volajúceho tak spoľahlivo a presne, ako je potrebné na to, aby sa umožnilo tiesňovým službám účinne mu prísť na pomoc. Miera voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty pri vymedzení týchto kritérií, je teda obmedzená potrebou zabezpečiť užitočnosť poskytnutých informácií, aby sa umožnilo účinné určenie polohy volajúceho a v dôsledku toho zásah tiesňových služieb. Keďže takéto posúdenie má vysoko technickú povahu a je úzko spojené s osobitosťami litovskej mobilnej telekomunikačnej siete, prináleží vnútroštátnemu súdu, aby vykonal toto posúdenie.
Súdny dvor napokon uvádza, že medzi podmienky, ktoré musia byť splnené na to, aby vznikla zodpovednosť členského štátu za škodu spôsobenú jednotlivcom porušeniami práva Únie, ktoré sú tomuto štátu pripísateľné, patrí podmienka týkajúca sa existencie priamej príčinnej súvislosti medzi porušením tohto práva a škodou spôsobenou týmto jednotlivcom tejto kategórie škôd. Podmienky náhrady škody stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch však nemôžu byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa obdobných vnútroštátnych prostriedkov nápravy.

V dôsledku toho, ak v súlade s vnútroštátnym právom členského štátu existencia nepriamej príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním vnútroštátnych orgánov a škodou, ktorá bola spôsobená jednotlivcovi, postačuje na vznik zodpovednosti štátu, takáto nepriama príčinná súvislosť medzi porušením práva Únie musí byť pripísateľná tomuto členskému štátu a škoda spôsobená jednotlivcovi taktiež musí byť považovaná za dostatočnú na vznik zodpovednosti uvedeného členského štátu za toto porušenie práva Únie.


____________________________________
[1] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/22/ES zo 7. marca 2002 o univerzálnej službe a právach užívateľov týkajúcich sa elektronických komunikačných sietí a služieb (Ú. v. ES L 108, 2002, s. 51; Mim. vyd. 13/029, s. 367), zmenená smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/136/ES z 25. novembra 2009 (Ú. v. EÚ L 337, 2009, s. 11).
[2] Článok 26 ods. 5.


Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 105/19 V Luxemburgu 5. septembra 2019
Rozsudok vo veci C-417/18
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor. Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku.  

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk