Nové pravidlá likvidácie obchodných spoločností

Podľa doterajšej právnej úpravy bol za deň vstupu do likvidácie považovaný deň zrušenia spoločnosti uvedený v príslušnom rozhodnutí o jej zrušení. Po novom však spoločnosť musí v rozhodnutí o zrušení zároveň ustanoviť likvidátora a do samotnej likvidácie vstupuje až zápisom tohto (prvého) likvidátora do obchodného registra. Prípadné následné vykonanie zápisu zmien v osobe likvidátora nemá vplyv na určenie dňa vstupu spoločnosti do likvidácie.

Likvidátorom bude môcť byť už iba: (i) osoba zapísaná do zoznamu správcov podľa osobitného predpisu alebo (ii) iná osoba zapísaná v registri fyzických osôb za predpokladu, že spĺňa požiadavky na ustanovenie za člena štatutárneho orgánu spoločnosti a zároveň s ustanovením za likvidátora súhlasila. Ako už bolo spomenuté vyššie, ustanovenie likvidátora spoločnosťou musí byť obsiahnuté v rozhodnutí o zrušení spoločnosti. V prípade zrušenia spoločnosti inak ako rozhodnutím samotnej spoločnosti, napr. uplynutím doby, na ktorú bola spoločnosť založená alebo rozhodnutím súdu, môže byť likvidátor určený spoločnosťou dodatočne, najneskôr však do 60 dní od takéhoto zrušenia spoločnosti. Ak spoločnosť neustanoví likvidátora sama, bude likvidátor ustanovený súdom, ale iba za predpokladu, že bol zložený preddavok na likvidáciu. Ak po zrušení spoločnosti súdom nebol zložený preddavok na likvidáciu, spoločnosť bude zrušená bez likvidácie.

Novela prináša v procese likvidácie tiež novinku v podobe už spomenutého preddavku na likvidáciu, ktorý slúži na úhradu odmeny a výdavkov likvidátora. Preddavok má obchodná spoločnosť povinnosť zložiť do notárskej úschovy a musí tak urobiť pred zápisom ňou (resp. príslušným orgánom spoločnosti) zvoleného likvidátora. Výška preddavku na likvidáciu je 1.500 EUR v zmysle vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 193/2020 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka o likvidácii.

Za účelom zabezpečenia väčšej transparentnosti v procese likvidácie a ochrany práv veriteľov zanikajúcej spoločnosti boli zavedené nové pravidlá:

• likvidátor je povinný vyhotoviť zoznam prihlásených pohľadávok ku 45. dňu od oznámenia vstupu spoločnosti do likvidácie a zabezpečiť jeho uloženie do zbierky listín do 30 dní odo dňa vyhotovenia zoznamu;
• likvidátor zostaví mimoriadnu účtovnú závierku podľa stavu ku dňu predchádzajúcemu dňu vstupu spoločnosti do likvidácie;
• likvidátor je povinný vyhotoviť základný zoznam majetku a zabezpečiť jeho uloženie do zbierky listín v rovnakej lehote ako zoznam prihlásených pohľadávok;
• povinnosť bezodkladného zverejnenia oznámenia o skončení likvidácie;
• veritelia môžu prihlásiť svoje pohľadávky do likvidácie na adrese nehnuteľnosti určenej likvidátorom v oznámení o vstupe do likvidácie (ktorá sa musí nachádzať na území Slovenskej republiky);
• pohľadávky veriteľov sú počas likvidácie uspokojované priebežne;
• pohľadávky, ktoré by sa v konkurze uspokojovali ako podriadené pohľadávky, sa uspokojujú až po uspokojení iných pohľadávok;
• likvidátor uloží peňažné plnenie na trovy známeho veriteľa pohľadávky, ktorá nebola prihlásená do likvidácie v prípade, ak takúto pohľadávku nie je možné splniť inak (rovnaké sa uplatní v prípade, ak veriteľ v procese likvidácie odoprie súčinnosť potrebnú na splnenie záväzku).

Zatiaľ čo doterajšia právna úprava určovala minimálnu lehotu na prihlásenie pohľadávok veriteľov na 3 mesiace, podľa Novely táto lehota neplatí a ani nie je zavedená iná lehota na prihlasovanie pohľadávok, avšak likvidácia nesmie byť ukončená skôr ako 6 mesiacov po oznámení vstupu spoločnosti do likvidácie, čo by malo predstavovať dostatočný časový rámec pre uplatnenie práv veriteľov. Táto lehota môže byť predĺžená o ďalších 6 mesiacov v prípade, ak má zanikajúca spoločnosť daňový nedoplatok alebo sa u nej vykonáva daňová kontrola ku dňu zostavenia účtovnej závierky a konečnej správy o priebehu likvidácie. Následne je likvidátor zodpovedný za podanie návrhu na výmaz spoločnosti z obchodného registra. Návrh dokladá účtovnou závierkou, správou o priebehu likvidácie a návrhom na rozdelenie likvidačného zostatku. V prípade predĺženia lehoty trvania likvidácie je potrebné k návrhu podľa predchádzajúcej vety predložiť aj písomné vyhlásenie o neexistencii daňového nedoplatku alebo o ukončení daňovej kontroly.

Novela upravuje aj dodatočnú likvidáciu, ktorá rieši situácie, kedy bude zistený majetok spoločnosti po jej výmaze z obchodného registra. V takýchto prípadoch doteraz zákon neupravoval presný postup a tieto prípady boli riešené na základe zaužívanej praxe súdov.  Po novom je postup dodatočnej likvidácie upravený oveľa precíznejšie a platí nasledovné:

• nariaďuje ju súd na návrh osoby, ktorá osvedčí právny záujem na dodatočnej likvidácii a súčasne je zistený majetok spoločnosti;
• súd v nariadení ustanoví likvidátora;
• osoba, ktorá navrhuje dodatočnú likvidáciu je povinná zložiť preddavok na likvidáciu, inak súd konanie zastaví;
• zápis spoločnosti v obchodnom registri bude obnovený súdom po rozhodnutí o nariadení dodatočnej likvidácie;
• počas trvania dodatočnej likvidácie je spoločnosť povinná používať obchodné meno s dodatkom „v dodatočnej likvidácii“;
• ak v čase zániku spoločnosti existovali neuspokojené pohľadávky alebo iné práva voči spoločnosti, tie sa rozhodnutím súdu o nariadení dodatočnej likvidácie a ustanovení likvidátora obnovujú;
• premlčacia doba neplynie počas doby, kedy bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra a zároveň platí, že nemôže byť kratšia ako 1 rok od nariadenia dodatočnej likvidácie;
• ak návrh na dodatočnú likvidáciu nie je podaný v lehote 4 rokov od výmazu spoločnosti z obchodného registra, zistené majetkové hodnoty spoločnosti pripadajú po uplynutí tejto lehoty do vlastníctva štátu;
• dodatočná likvidácia nemá vplyv na už ukončenú likvidáciu alebo konkurzné konanie.

Obmedzenia osôb na ktoré je vedená exekúcia

Novinkou je aj zvedenie obmedzení pre osoby pôsobiace v spoločnostiach s ručením obmedzeným. Osoby, ktoré sú vedené ako povinné v registri vydaných poverení na vykonanie exekúcie (a to bez ohľadu na výšku vymáhaného nároku) nebudú môcť:

• založiť spoločnosť s ručením obmedzeným;
• nadobudnúť obchodný podiel v spoločnosti s ručením obmedzeným;
• previesť svoj obchodný podiel na inú osobu (bez ohľadu na to, či má byť nadobúdateľom iný spoločník alebo iná osoba);
• pôsobiť ako konateľ spoločnosti.

Účelom zavedenia obmedzení je najmä zabezpečiť dodržiavanie povinnosti pri pôsobení v obchodnej spoločnosti  „konať s odbornou starostlivosťou“. Skutočnosť, že daná osoba nedokáže nakladať a hospodáriť s vlastným majetkom odporuje predpokladu, že bude schopná hospodárne a efektívne nakladať s majetkom obchodnej spoločnosti a v jej mene konať zodpovedne voči tretím osobám.

Súhlas vlastníka nehnuteľnosti s úradne osvedčeným podpisom

Zatiaľ čo doterajšie znenie Obchodného zákonníka pri súhlase vlastníka nehnuteľnosti s jej zápisom ako sídlom právnickej osoby alebo miestom podnikania fyzickej osoby nevyžadovalo úradné osvedčenie podpisu, podľa Novely platí, že podpis na takomto písomnom súhlase vlastníka nehnuteľnosti alebo jej časti musí byť úradne osvedčený. Zároveň tiež Novela výslovne dopĺňa, že pri  podielovom spoluvlastníctve nehnuteľnosti je potrebný súhlas väčšiny podielových spoluvlastníkov danej nehnuteľnosti alebo jej časti. Novela však počíta s výnimkou v prípade „ak právo na užívanie nehnuteľnosti alebo jej časti ako sídla alebo miesta podnikania vyplýva z katastra nehnuteľností“. To znamená, že v prípade, ak je právnická osoba výlučným vlastníkom alebo väčšinovým (viac ako 50%) podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti, kde má byť zapísané sídlo/miesto podnikania, predloženie súhlasu sa nevyžaduje. Uvedené však platí iba v prípade, kedy je ako vlastník/spoluvlastník v katastri nehnuteľností zapísaná samotná právnická osoba a takúto výnimku nie je možné uplatniť na situácie, kde je vlastníkom/spoluvlastníkom člen štatutárneho orgánu dotknutej spoločnosti či jej spoločník.

Je možné predpokladať, že v spojení s ustanoveniami zákona č. 305/2013 Z. z. zákon o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov, bude možné fyzické overenie podpisu nahradiť kvalifikovaným elektronickým podpisom osoby udeľujúcej súhlas spolu s pripojenou kvalifikovanou elektronickou časovou pečiatkou.

Úprava definície organizačnej zložky podniku a vymazávanie „mŕtvych“ organizačných zložiek

Novela mení aj definíciu organizačnej zložky podniku. Doteraz zákon organizačnú zložku definoval ako „odštepný závod alebo iný organizačný útvar podniku“, pričom následne pomerne mätúco dopĺňal, že „odštepný závod je organizačná zložka podniku, ktorá je ako odštepný závod zapísaná v obchodnom registri“. Novela definíciu upravuje tak, že vypúšťa pojem odštepný závod a organizačnú zložku definuje len ako „organizačný útvar podniku podľa tohto zákona alebo osobitného zákona“, pričom jej zápis do obchodného registra ponecháva na vôli právnickej osoby. Zápis sa vykonáva na návrh.

Za účelom „prečistenia“ obchodného registra budú neaktívne organizačné zložky v najbližších mesiacoch vymazávané ex offo registrovými súdmi a to takým spôsobom, že v priebehu 1 roka od účinnosti Novely by mala každá doteraz zapísaná organizačná zložka: (i) vykonať zápis zmeny zapísaných údajov o organizačnej zložke v obchodnom registri, alebo (ii) potvrdiť údaje o organizačnej zložke zapísané v obchodnom registri. Potvrdenie údajov podľa predchádzajúcej vety sa bude vykonávať elektronicky prostredníctvom na to určeného formulára, ktorého vzor ustanovuje Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR č. 24/2020 Z. z. V prípade, ak organizačná zložka nepotvrdí zapísané údaje ani nepodá návrh na zápis zmeny zapísaných údajov, príslušný súd zverejní oznámenie o výmaze takejto organizačnej zložky v Obchodnom vestníku a po uplynutí 6 mesiacov od dátumu zverejnenia oznámenia bude táto organizačná zložka vymazaná z obchodného registra.  

Zmeny týkajúce sa obchodného registra

Snáď najvýznamnejšou zmenou na úseku obchodného registra je, že s účinnosťou Novely je zavedené výlučne elektronické konanie. Návrh na zápis údajov do obchodného registra, návrh na zápis zmeny zapísaných údajov a návrh na výmaz zapísaných údajov (rovnako tak podávanie námietok v prebiehajúcom konaní, konanie o zhode, či akékoľvek iné úkony v konaniach na obchodnom registri) bude možné podať iba prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, v opačnom prípade súd na návrh nebude prihliadať. Naďalej platí, že v prípade návrhov do obchodného registra sa úradne osvedčenie pravosti podpisov na splnomocnení nevyžaduje.

Nová právna úprava taxatívne vymedzuje právnické osoby, ktorých údaje sú povinne zapisované do obchodného registra. Týmito subjektami sú od októbra výlučne:

• právnické osoby zriadené podľa Obchodného zákonníka (verejná obchodná spoločnosť, komanditná spoločnosť, spoločnosť s ručením obmedzeným, jednoduchá spoločnosť na akcie, akciová spoločnosť, družstvo);
• právnické osoby založené podľa práva Európskej únie (európske zoskupenie hospodárskych záujmov, európske družstvo, európska spoločnosť);
• právnické osoby zriadené zákonom alebo na základe zákona, ak osobitný zákon ustanovuje, že sa zapisujú do obchodného registra;
• štátne podniky;
• organizačné zložky podnikov slovenských právnických osôb;
• podniky zahraničných právnických osôb a organizačné zložky podnikov zahraničných právnických osôb.

To znamená, že fyzické osoby, ktoré boli do obchodného registra doteraz zapisované fakultatívne alebo na základe osobitného predpisu už doň nebudú zapisované. Podľa dôvodovej správy má byť touto zmenou najmä docielené zjednotenie zápisov medzi obchodným registrom, živnostenským registrom a registrom právnických osôb a odstránenia s nimi spojených problémov pri tvorbe elektronických schránok týchto subjektov.

Aj napriek súčasnému dôrazu kladenému na ochranu spracúvania osobných údajov a minimalizáciu získavaných a spracúvaných osobných údajov fyzických osôb sa zákonodarca rozhodol rozšíriť objem osobných údajov poskytovaných obchodnému registru týkajúcich sa spoločníkov, štatutárnych orgánov a iných osôb. Po novom bude potrebné pri zápisoch do obchodného registra poskytnúť aj rodné číslo slovenských fyzických osôb a iný identifikačný údaj zahraničných fyzických osôb, ktoré sú spoločníkmi alebo osobami vykonávajúcimi funkciu štatutárneho orgánu v zapísaných spoločnostiach. V prípade zahraničných osôb musí iný identifikačný údaj takejto osoby vyplývať z príloh k podaniu, v ktorom sa tento údaj uvádza, a to napríklad predložením dokladu totožnosti alebo cestovného pasu takejto osoby, prípadne môže byť uvedený v rozhodnutí valného zhromaždenia alebo osvedčovacej doložke ku pravosti podpisu. Dátumy narodenia ani rodné čísla nebudú zverejnené v informatívnom elektronickom výpise z obchodného registra, avšak úradný výpis z obchodného registra ich obsahuje.

Podľa Novely už nebude možné zapísať do obchodného registra obmedzenie konania štatutárneho orgánu subjektu zapisovaného do obchodného registra. Nakoľko podľa doterajšej úpravy a právnej praxe však platilo, že  takéto obmedzenie nie je platné voči tretím osobám ani v prípade, ak je zapísane v obchodnom registri, ide skôr o zjednotenie právnej úpravy na jasnú a jednoznačnú tak, aby bol čo v najväčšej možnej miere docielený jej jednotný výklad a aplikácia. Ak spoločnosť mala takéto obmedzenie zapísané v obchodnom registri pred účinnosťou Novely, odporúča sa podať návrh na zosúladenie údajov. Úplnou novinkou však je údaj o trvaní spoločnosti, tzn. či bola založená na dobu neurčitú alebo na dobu určitú spolu s  uvedením dátumu do kedy takáto spoločnosť trvá. Od 1. októbra 2020 je spoločnosť povinná tento údaj uviesť ako v návrhoch na prvozápis spoločnosti, tak aj v najbližšom návrhu na vykonanie zmien zapísaných údajov. 

Okrem vyššie uvedeného Novela tiež sprísňuje povinnosť obchodných spoločností uložiť účtovnú závierku do zbierky listín. Podľa doterajšieho znenia zákona mohol súd rozhodnúť o zrušení spoločností v prípade, ak si spoločnosť nesplnila povinnosť uložiť svoje účtovné závierky do zbierky listín minimálne 2 po sebe nasledujúce účtovné obdobia. V praxi dochádzalo k mareniu účelu zákona, pretože spoločnosti neboli nútené dokladať účtovnú závierku za každé účtovné obdobie. Ak spoločnosť napríklad účtovnú závierku za rok 2015 neuložila do zbierky listín, za rok 2016 si už spoločnosť splnila túto povinnosť, no v roku 2017 ju opäť do zbierky listín neuložila – v takomto prípade súd nebol oprávnený rozhodnúť o zrušení spoločnosti, nakoľko nebola splnená podmienka 2 po sebe nasledujúcich účtovných období. Po novom však súd bude oprávnený aj bez návrhu rozhodnúť o zrušení spoločnosti v prípade, ak bude spoločnosť v omeškaní s plnením povinnosti uložiť účtovnú závierku o viac ako 6 mesiacov po uplynutí „pôvodnej“ zákonnej lehoty na uloženie riadnej a mimoriadnej účtovnej závierky spolu s oznámením o jej schválení, ktorá je 9 mesiacov (t. j. celkom do 15 mesiacov odo dňa zostavenia účtovnej závierky).

Zámerom tohto článku bolo priblížiť zmeny, ktoré prináša Novela a  ktoré považujeme za najzásadnejšie.  V prípade záujmu o bližšie informácie o vyššie uvedených zmenách alebo ďalších zmenách, ktoré Novela prináša nás neváhajte kontaktovať.

Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A

811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602

Fax: +421 2 594 18 115

e-mail: office@relevans.sk

---

[1] Zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Obchodný zákonník“)