14.2.2020
ID: 4716upozornenie pre užívateľov

5 dôvodov, prečo je teraz ten správny čas venovať sa energetike

8c2368e72c3f6c56f7a871f030762abc/s69 energie.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Regulácia energetiky je pre mnohých právnikov, zaoberajúcich sa primárne tradičnými oblasťami právnej vedy a praxe, neprebádanou a zradnou oblasťou. Technická povaha celého odvetvia, nekonečný prísun právnych noriem z dielne EÚ a množstvo matematických vzorcov v sekundárnej legislatíve často odradí aj právneho odborníka, odhodlaného vyriešiť spleť sporov spôsobených nestabilnou reguláciou energetiky na Slovensku.

Niekedy je však až prekvapujúce, ako veľmi právne predpisy v oblasti energetiky zasahujú do života ľudí a právnikov. My vás skúsime prekvapiť až piatimi dôvodmi, prečo môže táto regulácia zasiahnuť aj do vášho podnikania (prípadne do vašej práce alebo iných sfér života). Ak sa energetikou už zaoberáte a naše postrehy pre vás prekvapujúce nebudú, nech prekvapením ostane aspoň to, že AK Relevans rozširuje svoje odborné pôsobenie aj na túto oblasť. Názory a otázky ktoréhokoľvek z týchto okruhov adresátov na témy, ktoré načrtneme nižšie, sú u nás viac než vítané.

Relevans


1. Veľké zmeny v Európe

Jedným z cieľov Európskej únie je vytvorenie integrovaného (spoločného) trhu s elektrinou. Po naplnení tohto cieľa by trh mohol vyzerať ako jednotná elektrická sústava, do ktorej sú pripojení výrobcovia, dodávatelia a odberatelia elektriny z rôznych členských štátov za rovnakých podmienok. Európska Komisia (EK), ako orgán zodpovedný za presadzovanie energetickej únie, to vidí ako najefektívnejší a najlacnejší spôsob, ako zabezpečiť cenovo dostupnú a (najmä) čistú elektrinu pre Európanov.

Tradične monopolisticky a výlučne národne nastavené trhy s elektrinou v jednotlivých členských štátoch tak už niekoľko rokov bojujú s tým, ako rozšíriť svoju energetickú infraštruktúru aj za hranice a prispôsobiť svoj trh čoraz prísnejším legislatívnym pravidlám z únie.

Aby toho nebolo málo, EÚ – určujúca a sledujúca trendy vyspelého sveta – čoraz viac sprísňuje svoje požiadavky na využívanie elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE). Podľa novej smernice o podpore využívania energie z OZE [1] sa má podiel spotreby energie z OZE v únii zvýšiť tak, aby v roku 2030 predstavoval aspoň 32%. Pre porovnanie, v roku 2018 pochádzalo v EU z OZE okolo 18% hrubej spotreby energie, kým na Slovensku to bolo len okolo 12%.

Nebudeme predbiehať – zelená energia je až ďalším dôvodom, prečo je energetika momentálne v kurze. Treba však zdôrazniť, že spomínaná smernica o OZE tvorí len jeden dielik z celej skladačky komplexných legislatívnych opatrení, ktoré boli na úrovni EÚ nedávno prijaté. Tieto opatrenia sa označujú ako tzv. „Zimný energetický balíček“ alebo „Clean energy for all Europeans“. Po tom, ako tieto opatrenia nadobudnú účinnosť a/alebo budú transponované do právnych predpisov členských štátov, možno očakávať, že trh s elektrinou nadobudne úplne novú podobu.

2. Technologické zmeny a noví hráči na trhu

Prevádzka stále väčšieho množstva OZE vyžaduje, aby boli do elektrickej sústavy zakomponované nové prvky, ktoré v nej budú udržiavať stabilné napätie. Dosiaľ bolo často počuť o tom, že elektrinu nie je možné skladovať. Nebola to celkom pravda ani v minulosti, pretože elektrinu bolo vždy možné „odložiť“ si – napríklad v čase, keď jej bol v sústave prebytok, aby bola k dispozícii okamžite keď jej bude nedostatok. Ako?

Na Slovensku už od roku 1982 slúži ako skladisko elektriny napríklad prečerpávacia elektráreň Čierny Váh [2]. Tento typ elektrárne v čase prebytku elektriny v sústave (vtedy je elektrina lacnejšia, niekedy sa dokonca stáva, že za jej odber vám aj zaplatia) zapne čerpadlo, ktorým načerpá vodu zo spodnej vodnej nádrže do hornej. V čase veľkého dopytu po elektrine vodu spustí naspäť dolu a poháňa ňou turbínu, ktorá v rýchlom reakčnom čase vie vyrobiť a výhodne (rozumej: draho) predať do sústavy tzv. regulačnú elektrinu.

Vo všeobecnosti sú však takéto typy uskladnenia elektriny závislé od geografických podmienok. S pokrokom vo vývoji technológií však vznikajú aj rôzne typy batérií, ktoré vedia uskladniť aj väčšie množstvá elektriny, ako sme boli pri batériách dosiaľ zvyknutí (až v niekoľko MW) a možno ich umiestniť kdekoľvek. S rozvojom skladovacích kapacít tak vzniká potreba úpravy postavenia týchto mechanizmov v právnom poriadku. Kto ich môže vlastniť a prevádzkovať? Aké sú podmienky ich pripojenia do sústavy? Toto všetko je na trhu, ktorý je tak nesmierne citlivý na oddelenie regulovaných a trhom riadených činností, veľmi dôležité.

Smernica o novom dizajne trhu s elektrinou[3] tak zavádza aj definíciu zariadení na uskladňovanie elektriny a dáva odpoveď na vyššie položené otázky. Nanešťastie, smernica inklinuje skôr k tomu, že zariadenia na uskladňovanie elektriny a ich prevádzku považuje za „trhom riadené“ (podobne ako zariadenia na výrobu, teda elektrárne).  V dôsledku toho zakazuje prevádzkovateľom sústav (ktorých činnosť je vzhľadom na jej povahu viac regulovaná, a oddelená od trhom riadených činností) vlastniť takéto zariadenia. Umožňuje im to len za veľmi nevýhodných podmienok. Smernica dáva členským štátom priestor na transpozíciu jej ustanovení mierne modifikovaným spôsobom – uvidíme teda, ako sa so zariadeniami na uskladnenie elektriny vysporiada Slovenský zákonodarca.

3. Decentralizácia, agregácia a silná rola odberateľov

Pre zachovanie stability sústavy, do ktorej je pripojených mnoho OZE, je dôležitá  decentralizácia. Je jednoduchšie riadiť menšiu sústavu s menším počtom odovzdávacích a odberných miest.

V rámci úvah o decentralizácii a o tom, kto ju bude zabezpečovať, sa postupne vyvinul koncept tzv. agregátorov. Podľa legálnej definície v smernici o novom dizajne trhu s elektrinou je agregácia „funkcia, ktorú vykonáva fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá zlučuje viaceré odberné miesta alebo vyrobenú elektrinu na účely predaja, nákupu alebo aukcie na ktoromkoľvek trhu s elektrinou“. Agregátor teda spája odber a/alebo výrobu elektriny viacerých subjektov na určitom (aj virtuálnom) mieste, čo potom uľahčuje plánovanie dodávky elektriny do takéhoto miesta, prípadne predaj  tam vyrobenej elektriny. Zakotvenie funkcie agregátora v legislatíve je skutočne významným krokom k decentralizovanému energetickému systému, ktorý sa podobá na energetický systém budúcnosti.

Popri tom sa posilňuje postavenie tzv. “prosumers” – aktívnych odberateľov, ktorí tiež v novej smernici získali aj vlastnú definíciu. Odberateľ je aktívny, ak nie len odoberá elektrinu, ale ju aj vyrába vo vlastných zariadeniach, prípadne uskladňuje. V kombinácii s inštaláciou inteligentných meracích systémov a zariadení, ktoré vedia vyhodnocovať ceny na trhu s elektrinou v (takmer) reálnom čase, sa legislatívnou legitimáciou prosumerov nenápadne rysujú zaujímavé časy. Je možné predpokladať, že reakciou na novú legislatívu bude vznik rôznych start-upov a projektov zameraných na prosumerov, ich väčšiu nezávislosť a pôsobenie v úplne decentralizovaných systémoch. 

4. Ekológia, obnoviteľné zdroje a pravda za nimi


Ambiciózne ciele EÚ ohľadom spotreby elektriny z OZE nie sú žiadnou novinkou a podpora OZE už v členských štátoch funguje približne desaťročie. V niektorých funguje lepšie, v niektorých horšie.

Napríklad na Slovensku bolo pôvodné nastavenie schémy podpory výroby elektriny z OZE dosť nešťastné. Zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore výroby elektriny z OZE zaviedol taký systém podpory, ktorým boli financované akékoľvek (rozumej nie nutne zmysluplné a ekonomicky funkčné) projekty. Navyše, na strane prevádzkovateľov regionálnych distribučných sústav, ktorí prostriedky na podporu OZE vyplácali, vznikal kvôli nesprávnemu nastaveniu systému podpory deficit (tu vstupujú do hry už spomínané vzorce v sekundárnej legislatíve).

Slovensko však nebolo jedným európskym štátom, ktorý narazil na problémy pri podpore zelenej elektriny. Možno ste už počuli o prípade fotovoltaických elektrární v španielsku, ktoré na všeobecné prekvapenie vyrábali elektrinu v noci. V tomto prípade nešlo o žiadnu technologickú vychytávku – na fotovoltaické panely jednoducho svietili reflektormi, ktoré poháňali dieselagregáty. Španielsky systém dotácií pre OZE bol však natoľko štedrý, že sa im to stále oplatilo. Toľko k ekológii. 

Na Slovensku od roku 2019 platí reformovaný systém, ktorý je už o niečo konzervatívnejší, čo sa týka zdrojov a nárokom na podporu. Len pred pár dňami Ministerstvo hospodárstva SR vyhlásilo prvú aukciu, v ktorej sa budú vyberať zdroje s celkovým inštalovaným výkonom 30 MW s nárokom na podporu formou tzv. príplatku.

Aj takto vybrané zdroje tak možno prispejú k zvýšeniu spotreby elektriny z OZE na Slovensku. K už spomínanému cieľu EÚ (32% do roku 2030) by Slovensko podľa svojho energetického a klimatického plánu [4] malo prispieť tým, že na našom území bude spotreba elektriny z OZE do roku 2030 na úrovni 19,2%.

5. A čo priemysel?

Priemyselná výroba tvorí okolo 20% HDP Slovenska. Možno teda povedať, že Slovensko je relatívne priemyselnou krajinou. Už dlhodobo sa najväčší zamestnávatelia, priemyselní výrobcovia a odberatelia elektriny na Slovensku sťažujú na vysoké poplatky spojené s prenosom a distribúciou elektriny. K tomu postupne pribúda záťaž vo forme požiadaviek na nákup emisných kvót, zvyšovanie efektívnosti a dekarbonizáciu výroby.

Priemyslu sprísňovanie požiadaviek na spotrebu elektriny z OZE a dekarbonizáciu neprospieva. EÚ preto zavádza rôzne mechanizmy, ako sa môžu najväčší spotrebitelia elektriny a emitenti CO2 brániť. Snaží sa tak zabrániť tzv. „úniku uhlíka“, čo je v podstate odchod priemyselných výrobcov z regiónov alebo oblastí, kde sa ich výroba vzhľadom na reguláciu ďalej neoplatí. Presun výroby do krajín ako Čína alebo na blízky východ, kde je lacnejšia energia a menšia alebo žiadna regulácia emisií, však z globálneho hľadiska skôr uškodí. Okrem toho, že v konečnom dôsledku bude emisií zo samotnej výroby na planéte ešte viac, vzniknú aj nové náklady v dôsledku transportu surovín do krajín, kde sa už nevyrábajú.

Paradoxom je, že z pohľadu elektrickej sústavy majú priemyselní odberatelia aj pozitívny vplyv – svojim stálym a vyrovnaným odberom elektriny napríklad často napomáhajú udržiavať stabilitu v sústave.

Úniku uhlíka sa orgány EÚ snažia zabrániť prostredníctvom rôznych schém štátnej pomoci, fondov a povolených kompenzácií. Na Slovensku tak majú najväčší odberatelia elektriny možnosť čerpať kompenzácie súvisiace s tarifou TPS (to je tá kontroverzná tarifa, ktorou sa okrem iného financujú OZE). Ku kompenzáciám za zvýšené ceny elektriny v dôsledku povinnosti výrobcov nakupovať emisné kvóty[5] od roku 2021 pribudnú aj prostriedky z modernizačného fondu. Tento fond, zriadený smernicou EU ETS[6], slúži okrem iného na financovanie projektov na znižovanie emisií CO2.

Otázkou však je, nakoľko štedré budú Slovenské štátne orgány pri prideľovaní prostriedkov do týchto kompenzačných fondov a mechanizmov – to totiž naďalej ostáva v ich réžii.

Na záver je vhodné zdôrazniť, že spomínané opatrenia a legislatíva EÚ v súčasnosti prechádzajú transpozíciou do právnych poriadkov členských štátov. Slovenské právne predpisy v oblasti energetiky tiež čakajú zásadné zmeny, na ktorých sa už vo viacerých prípadoch intenzívne pracuje.

Tieto zmeny sú postupné a opatrné, takže väčšina z nás si ich najprv ani nevšimne. Nový dizajn energetického systému však v sebe nesie mnohé súvislosti, v dôsledku ktorých sa jedného dňa zobudíme do futuristického sveta, v ktorom sa naša domácnosť alebo firma bude z pohľadu spotreby energie riadiť maximálne efektívnym spôsobom sama. Potrvá však ešte dlho, kým sa pokrokové technológie v energetike a obnoviteľné zdroje energií dostanú nákladovo na únosnú úroveň a budú slúžiť všetkým – nie len tým, ktorí majú to obrovské šťastie, že si môžu vybrať či ušetria pár eur, alebo radšej emisií CO2. Čo myslíte? My to určite budeme sledovať.


Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 2 323 54 602
Fax: +421 2 594 18 115


PFR 2019
_________________________
[1] SMERNICA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY (EÚ) 2018/2001 z 11. decembra 2018 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, v znení neskorších predpisov
[2] K dispozici >>> tu.
[3] Smernica Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 2019/944 z 5. júna 2019 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou a o zmene smernice 2012/27/EÚ
[4] Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030. K dispozici >>> tu.
[5] Zakotvená v zákone č. 414/2012 o obchodovaní s emisnými kvótami
[6] Smernica 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v rámci EÚ, v znení neskorších predpisov


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk