18.10.2022
ID: 5564upozornenie pre užívateľov

Aké novely Zákonníka práce môžeme v januári 2023 očakávať?

Zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce (ďalej ako „Zákonník práce″) predstavuje v slovenskej legislatíve jeden z najčastejšie novelizovaných právnych predpisov. V súčasnosti sú už prijaté dve novely, ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2023.

Okrem toho stále čakáme na prijatie „veľkej“ novely Zákonníka práce, ktorou budú do slovenského právneho poriadku transponované smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii a smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1158 z 20. júna 2019 o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom rodičov a osôb s opatrovateľskými povinnosťami, ktorou sa zrušuje smernica Rady 2010/18/EÚ. K prijatiu tejto novely malo pôvodne prísť už k 1.8.2022, doteraz (september 2022) však na jej schválenie čakáme. 1.8.2022, resp.

Prijaté novely:

  1. Zákon č. 222/2022 Z. z. o štátnej podpore nájomného bývania a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý do Zákonníka práce prináša inštitút príspevku zamestnávateľa na štátom podporované nájomné bývanie zamestnanca,
  1. Zákon č. 248/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, ktorý ustanovuje nový typ dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru - dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce.

Príspevok zamestnanca na štátom podporované nájomné bývanie zamestnanca

Novela vkladá do Zákonníka práce ustanovenie § 152c, pričom toto ustanovenie reflektuje prijatie zákona č. 222/2022 o štátnej podpore nájomného bývania (ďalej ako „Zákon o štátnej podpore nájomného bývania″) a zavádza inštitút príspevku zamestnávateľa na štátom podporované nájomné bývanie. Zjednodušene, štátom podporované nájomné bývanie predstavuje najmä štátne nájomné byty.

Výška príspevku a predpoklad na jeho poskytnutie

Zamestnávateľ môže v zmysle novo uzákoneného inštitútu poskytnúť zamestnancovi príspevok na nájomné bývanie vo výške najviac 4 eurá/m2 podlahovej plochy bytu, pričom platí, že celková suma príspevku nemôže presiahnuť 360 eur za kalendárny mesiac.

Predpokladom pre poskytnutie takéhoto príspevku je:

  • pracovnoprávny pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom k poslednému dňu kalendárneho mesiaca, za ktorý sa príspevok poskytuje,
  • existencia nájomnej zmluvy uzatvorenej podľa zákona o štátnej podpore nájomného bývania.

V prípade, ak má zamestnanec dohodnutý pracovný pomer na kratší pracovný čas alebo pracovný pomer medzi zamestnancom a zamestnávateľom vznikol až v priebehu kalendárneho mesiaca, zamestnávateľ, ak poskytuje príspevok, zníži výšku príspevku priamo úmerne dohodnutému pracovnému času alebo počtu odpracovaných dní v danom kalendárnom mesiaci.

Ochrana zamestnanca, ktorý požiada o poskytnutie príspevku

V tejto súvislosti je dôležité zdôrazniť, že príspevok je dobrovoľný a zamestnávateľ nie je povinný ho zamestnancovi poskytnúť. Zároveň platí, že zamestnanca, ktorý požiadal o poskytnutie príspevku nemožno nijako znevýhodniť v porovnaní so zamestnancom, ktorý o takýto príspevok nepožiada.

Ustanovenie bližšie nešpecifikuje čo je možné považovať za znevýhodnenie zamestnanca. Vo všeobecnosti sa v pracovnom práve sa ako znevýhodnenie rozumie čokoľvek, čo môže predstavovať nerovné zaobchádzanie s porovnateľným zamestnancom. Zamestnávateľ nesmie pristupovať napríklad k prideľovaniu zvýšeného množstva práce s odôvodnením, aby si zamestnanec príspevok „odpracoval″ alebo neudelenie odmeny, ktorá bola porovnateľným zamestnancom poskytnutá, len z dôvodu, že zamestnancovi bol poskytnutý príspevok na štátom podporované nájomné bývanie.

Zákonné obmedzenia pri poskytovaní príspevku

V praxi môže dôjsť k situácii, že nájomný byt spoločne obývajú viacerí zamestnanci toho istého zamestnávateľa. Príkladom môže byť napríklad spolužitie manželov s deťmi, pričom manželia obaja pracujú pre toho istého zamestnávateľa, ale taktiež sa môže jednať o rodinných príslušníkov v inom rodinnom vzťahu, partnerov mimo manželského zväzku a podobne.

Zákonník práce obmedzuje možnosť všetkých spolubývajúcich zamestnancov jednotlivo požiadať o príspevok, a to takým spôsobom, že oprávnenie požiadať o príspevok má len jeden zo zamestnancov.

Ďalšie obmedzenie sa vzťahuje na zamestnancov, ktorí majú uzatvorený pracovný pomer s viacerými zamestnávateľmi súčasne. Takýto zamestnanci môžu v jednom kalendárnom mesiaci požiadať o príspevok len u jedného zamestnávateľa. Nie je však vylúčené, aby došlo k „striedaniu″ zamestnávateľov poskytujúcich príspevok v rozdielnych kalendárnych mesiacoch, teda aby v jednom kalendárnom mesiaci poskytol príspevok jeden zamestnávateľ a v ďalšom druhý zamestnávateľ zamestnanca.

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce

Vo všeobecnosti platí, že uzatváranie dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru musí mať výnimočný charakter, keďže dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru sú oproti pracovným pomerom založeným pracovnými zmluvami, atypické formy pracovnoprávnych vzťahov, ktoré je zamestnávateľ oprávnený uzatvárať len v prípade, ak je to nutné na plnenie jeho úloh alebo zabezpečenie jeho potrieb a výkon takýchto prác v pracovnom pomere by pre zamestnávateľa bol nehospodárny a neúčelný.

Dohoda o pracovnej činnosti sa uzatvára na príležitostné práce, ktoré sú vymedzené druhom práce. Novelou Zákonníka práce dochádza k vytvoreniu určitého subtypu dohody o pracovnej činnosti, a to dohody na výkon sezónnej práce, ktorý umožňuje zamestnávateľom určité odchýlenie od vyššie popísaného charakteru výnimočnosti.

Rozsah vykonávanej sezónnej práce

V znení Zákonníka práce do 1. 1. 2023 platilo, že pracovnú činnosť je možné vykonávať iba v rozsahu maximálne 10 hodín týždenne. Novela Zákonníka práce umožní zamestnávateľom odkloniť sa od tohto časového obmedzenia a charakteru výnimočnosti, za predpokladu, že sa jedná o pracovnú činnosť na výkon sezónnej práce. Sezónnou prácou na účely dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce podľa § 228a ods. 1 písm. b) je pracovná činnosť, ktorá je závislá od striedania ročných období, každý rok sa opakuje a nepresahuje osem mesiacov v kalendárnom roku. Zároveň ide o práce vymenované v Prílohe 1b k Zákonníku práce.

Takýmito prácami sú vybrané pracovné činnosti v oblasti cestovného ruchu, poľnohospodárstva, potravinárstva a lesného hospodárstva. Napríklad pri pestovaní, zbere, triedení a skladovaní vybraných druhov ovocia, viniča, vybraných druhov zeleniny. Ďalej v cestovnom ruchu napríklad pri preprave osôb po riekach, kanáloch, jazerách alebo iných vnútrozemských vodných cestách vrátane vodných ciest vo vnútri prístavov alebo lodeníc, prevádzkovaní táborov, prevádzke lanoviek, pozemných lanoviek, lyžiarskych vlekov, prevádzke reštaurácií a pohostinstiev a ubytovacích zariadení, ak potreba výkonu pracovnej činnosti je priamo závislá od prevádzkovania činností v rámci cestovného ruchu.

Po novom, na základe dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce, možno vykonávať sezónnu prácu v rozsahu 520 hodín v kalendárnom roku. Do tohto stanoveného limitu sa započítava aj pracovná činnosť, ktorú zamestnanec pre toho istého zamestnávateľa vykonáva na základe inej dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce. Cieľom je zamedziť obchádzaniu stanoveného rozsahu tým, že bude dochádzať k uzatváraniu viacerých popi sebe platných dohôd o výkone pracovnej činnosti. Zároveň platí, že priemerný týždenný pracovný čas za dobu trvania dohody, najviac však za štyri mesiace, nesmie presiahnuť 40 hodín.

Forma a obsah dohody o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce

Na dohodu o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce sa vzťahujú rovnaké podmienky, ako ja „klasickú″ dohodu o pracovnej činnosti. Táto musí mať obligatórne písomnú formu, a dohodnuté nasledovné:

  • vykonávaná práca (dostatočne určito definovaná),
  • odmena za vykonanú prácu,
  • dohodnutý rozsah pracovného času,
  •  doba, na ktorú sa dohoda uzatvára.

Dohoda o pracovnej činnosti na výkon sezónnej práce môže byť uzatvorená maximálne na 8 mesiacov. Takáto kratšia doba je ustanovená z dôvodu charakteru samotnej vykonávanej práce, keďže sa jedná o prácu, ktorá je sezónna a naviazaná na striedanie ročných období, a teda nemôže trvať celý kalendárny rok.

Záver

Príspevok zamestnávateľa na štátom podporované nájomné bývanie je zaujímavým novým inštitútom, ktorý môže v budúcnosti predstavovať pomerne motivačný pracovný benefit, či už pri nábore nových zamestnancov alebo pri politike odmeňovania súčasných zamestnancov zamestnávateľa. Príspevok, spolu so štátnym nájomným bývaním, tiež môže predstavovať výrazné skvalitnenie života pre rôzne ohrozené a nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Zamestnávatelia určite ocenia, že príspevok je zároveň v rámci realizácie podnikovej sociálnej politiky do výšky 360 EUR mesačne daňovo uznateľný náklad. Novela Zákonníka práce je účinná od 1. 1. 2023, avšak naviazanosť príspevku na sieť štátnych nájom bytov, ktorá v súčasnosti nie je vybudovaná, tak ako to Zákon o štátnej podpore nájomného bývania a teda aj samotné ustanovenie o príspevku predpokladá, môže v praxi výrazne obmedziť, respektíve minimálne aspoň oneskoriť, možnosť zamestnávateľov tieto príspevky poskytovať.

Vytvorenie subtypu dohody o pracovnej činnosti zjednoduší zamestnávanie a zníženie mzdových nákladov zamestnávateľa v súvislosti so zamestnávaním pracovníkov vykonávajúcich vymedzené sezónne práce. Uvedené môže prispieť k zlepšeniu ekonomickej a personálnej situácie v sektoroch, ktoré boli zasiahnuté napríklad pandémiou, ako to bolo v prípade cestovného ruchu.  


Mgr. Jana Sapáková, LL.M. Eur,
Counsel


Mgr. Paulína Šlauková,
advokátska koncipientka

 

Eversheds_logo_200
 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava


Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk