10.6.2022
ID: 5453upozornenie pre užívateľov

AML a pokuty

eeb34bdd821daefb9b1956e8b54e7c53/shutterstock_148151666_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Práva a povinnosti právnických osôb a fyzických osôb pri predchádzaní a odhaľovaní legalizácie príjmov z trestnej činnosti upravené v zákone č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti a o ochrane pred financovaním terorizmu a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „AML zákon“).

Ten určuje okruh osôb ktoré sú povinné riadiť sa AML zákonom a vykonávať AML zákonom určené povinnosti, tzv. povinné osoby. Týmito sú napríklad banka a finančná inštitúcia, prevádzkovateľ hazardnej hry, advokát, notár, súdny exekútor, účtovník, daňový poradca ako aj sprostredkovatelia predaja, prenájmu a kúpy nehnuteľností (realitná kancelária).

Kontrolu plnenia a dodržiavania povinností povinných osôb ustanovených AML zákonom vykonáva Finančná spravodajská jednotka Prezídia policajného zboru (ďalej len „FSJ“). Tá je v prípade zistení porušení AML zákona oprávnená ukladať za dané porušenia sankcie, a to pokutu za správne delikty a sankciu zverejnenia právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt.

Tento článok prináša prehlaď rozhodovacej činnosti FSJ pri ukladaní sankcií v sledovanom období od 1. januára 2019 do 22. marca 2022.

Najviac sankcionované subjekty

V sledovanom období boli najčastejšie sankcionovanými povinnými osobami finančné inštitúcie, ktoré

vykonávajú dražby mimo exekúcií, finančný prenájom (leasing) alebo iné finančné činnosti (§ 5 ods. 1. písm. b. bod 13 AML zákona) a ktoré majú v predmete činnosti faktoring a forfaiting (§ 5 ods. 1. písm. b. bod 12 AML zákona). Ďalšími často pokutovanými boli spoločnosti vykonávajúce činnosti organizačného a ekonomického poradcu (§ 5 ods. 1. písm. l) AML zákona), audítor, účtovník, daňový poradca (§ 5 ods. 1. písm. h) AML zákona) ako aj záložne a osoby oprávnené obchodovať alebo sprostredkovať obchody s drahými kovmi (§ 5 ods. 1. písm. m) AML zákona) a prevádzkovatelia hazardných hier (§ 5 ods. 1. písm. d) AML zákona).

Toto však nemusí znamenať, že tieto osoby sú aj najčastejšie kontrolovanými subjektmi. Z pohľadu jednotlivých faktorov sa javí ako najväčšia hrozba pre legalizáciu príjmov, právnické osoby podnikajúce v sektore bankovníctva, v sektore obchodu a služieb, sprostredkovateľskej a poradenskej činnosti[1] (napr. realitné kancelárie, ekonomickí, daňoví poradcovia). Avšak FSJ vykonáva kontrolu u všetkých druhov povinných osôb. Na vyhnutie sa sankciám za správny delikt, by preto všetky povinné osoby mali dbať na dodržiavanie AML zákona.

Najčastejšie porušenia

Najčastejšími právnymi povinnosťami, ktoré boli povinnými osobami porušené boli:

  • nedostatky programu vlastnej činnosti,
  • nedostatočná starostlivosť a
  • neposkytnutie súčinnosti FSJ pri výkone kontroly

Nedostatky programu vlastnej činnosti

Podľa § 20 AML zákona je povinná osoba povinná písomne vypracovať a aktualizovať program vlastnej činnosti zameranej proti legalizácii a financovaniu terorizmu v štátnom jazyku s ohľadom na vlastnú organizačnú štruktúru a predmet činnosti tak, aby jeho obsah a zameranie umožňovali povinnej osobe a jej zamestnancom plniť povinnosti zamerané proti legalizácii a financovaniu terorizmu podľa AML zákona.

FSJ pri vykonávaní kontroly, v niektorých prípadoch, zistila, že daná povinná osoba nemala vôbec vypracovaný program vlastnej činnosti, neaktualizovala ho alebo že nebol vypracovaný v slovenskom jazyku. Pokuta bola uložená aj v prípade, keď bol program vypracovaný v českom jazyku, ktorému podľa v tomto prípade kontrolovanej povinnej osoby, každý jej zamestnanec rozumie.

Najčastejšími porušeniami v tomto smere boli chýbajúce obligatórne náležitosti v programe vlastnej činnosti (uvedené v §20 ods. 2 AML zákona). Napriek tomu, že by povinná osoba formálne obsiahla všetky jednotlivé povinné náležitosti vymenované v AML zákone, stále by sa mohla dopustiť porušenia AML zákona a správneho deliktu. Ako vyplýva z rozhodnutí FSJ, program nemôže byť len formálnym splnením týchto náležitostí, ale musí byť aj v praktickej činnosti povinnej osoby aplikovateľný a prispôsobený na zabezpečenie účinnej prevencie pred legalizáciou trestnej činnosti a financovaním terorizmu. Program musí mať povinná osoba zrozumiteľný a adresný, vypracovaný na svoje podmienky vzhľadom na vlastnú organizačnú štruktúru a podnikateľskú činnosť, ktorú v skutočnosti vykonáva. Prehlaď foriem neobvyklých obchodných operácií  musí mať povinná osoba prispôsobené podľa predmetov činností, na základe ktorých má postavenie povinnej osoby podľa AML zákona a zároveň musia vyplývať z typológie hrozieb, ktorým sú tieto jej činnosti vystavené.

Nedostatok programu vlastnej činnosti bol FSJ konštatovaný aj v prípadoch, keď bol spôsob hodnotenia a riadenia rizík popísaný v programe značne neprehľadne a skoro až nelogicky, a vlastné rizikové faktory v ňom uvedené neboli dostatočne konkrétne a prispôsobené obchodnej činnosti povinnej osoby.

Ďalším nedostatkom v programe vlastnej činnosti je možné jednoducho predísť presným dodržiavaním ustanovení AML zákona a prispôsobením programu povinnej osobe.  Za týmto účelom môže program vlastnej činnosti pre povinnú osoby byť vypracovaný za pomoci advokáta, ktorý vie presne vyhodnotiť, čo by mali jednotlivé časti programu vlastnej činnosti obsahovať, aby boli dodržané ustanovenia AML zákona. Advokát môže pomôcť aj so samotným nastavením AML povinností v rámci vnútornej štruktúry povinnej osoby.

Nedostatočná starostlivosť

AML zákon určuje povinnej osobe povinnosť vykonávať vo vzťahu ku klientovi (druhej zmluvnej strane) – zjednodušenú, základnú alebo zvýšenú starostlivosť podľa rizika legalizácie alebo financovania terorizmu. Jednotlivé druhy starostlivosti znamenajú súbor činností ktoré vo vzťahu ku klientovi povinná osoba vykonáva.

Najčastejšími zistenými porušeniami v oblasti starostlivosti bola nedostatočná identifikácia klienta, resp. nepredloženie dokumentov preukazujúcich, že povinná osoba vykonala identifikáciu a overila identifikáciu klienta. Vo viacerých prípadoch povinná osoba nezisťovala rodné číslo alebo dátum narodenia klienta, štátnu príslušnosť a druh a číslo dokladu totožnosti, t. j. všetky údaje, ktoré je povinná pri identifikácií zisťovať.

Získanie informácií o vlastníckej a riadiacej štruktúre klienta a zistenie jeho konečného užívateľa výhod je nevyhnutné na posúdenie rizikovosti klienta. Táto povinnosť však bola povinným osobami vo viacerých skúmaných prípadoch zanedbaná. Povinné osoby by sa nemali spoliehať výlučne na klientom predložené vyhlásenia, ktoré náležitým spôsobom neoverili ale mali by tieto informácie minimálne overiť z nezávislého zdroja, prípadne si z neho zaobstarať doplňujúce informácie. Neprijatie takýchto primeraných opatrení na overenie identifikácie konečného užívateľa výhod ako aj opatrenia na zistenie vlastníckej štruktúry klienta bolo často zisteným porušením AML zákona.

Zaznamenanými porušeniami boli aj neoverovanie skutočnosti, či sa v prípade klienta jedná o politicky exponovanú alebo sankcionovanú osobu.

Vo viacerých prípadoch povinná osoba nevykonala zvýšenú starostlivosť v prípadoch obchodov s klientmi so sídlom v daňových rajoch a takéto obchody ani neohlásila ako neobvyklé obchodné operácie. Sakcionovaným bolo aj nevykonanie dostatočných opatrení v prípadoch, ked nebol klient fyzicky prítomný.

Závažným porušením je aj nezisťovanie pôvodu finančných prostriedkov klienta a to najmä v prípadoch, keď objem týchto finančných prostriedkov bol v zjavnom nepomere k povahe alebo rozsahu podnikateľskej činnosti klienta a ním deklarovaným majetkovým pomerom.

Skutočnosť, že povinná osoba vykonala všetky jej AML zákonom dané povinnosti a teda aj starostlivosť voči klientovi, je potrebné preukázať písomnými dokladmi. Napriek tomu, že by povonná osoba starostilivosť voči klientovi vykonávala, avšak neposkytla FSJ písomné doklady o vykonanej starostlivosti, môže byť FSJ konštatovane nedodržiavanie povinností AML zákona. Povinné osoby by preto mali dbať na dôsledné zaznamenávanie plnenia svojich AML povinností. A to najmä v písomnej forme. FSJ pri svojej rozhodovacej činnosti často poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu[2], podľa ktorého preukázanie plnenia povinností podľa zákona je možné v transparentnej pochybnosti nevyvolávajúcej forme iba písomnými dokladmi.

Neposkytnutie súčinnosti FSJ pri výkone kontroly

Vo viacerých skúmaných prípadoch nevytvorila povinná osoba FSJ primerané podmienky na výkon kontroly, neposkytla potrebnú súčinnosť a nezdržala sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly, neumožnila FSJ prístup k písomnostiam alebo prostriedkom výpočtovej techniky, inej techniky a k záznamom na technickom nosiči dát , neumožnila určeným policajtom FSJ nazerať do nich a robiť z nich výpisky, poznámky, kópie, neposkytla v štátnom jazyku všetky informácie a písomné doklady o plnení povinností podľa AML zákona. Na základe ktorého, bola takýmto povinným osobám uložená FSJ finančná pokuta.

Najvyššia pokuta udelená v sledovanom období, výhradne za porušenie povinnosti poskytnúť FSJ súčinnosť pri vykonávaní kontroly, bola vo výške 50 000 EUR. V danom prípade, sa povinná osoba nezúčastnila kontroly v sídle povinnej osoby a ani nezabezpečila prítomnosť osoby a tým znemožnila FSJ vykonať kontrolu. Povinnej osobe boli vopred oznámené štyri kontroly v rozmedzí 3 mesiacov pričom ani jedna sa z dôvodu nespolupráce povinnej osoby nemohla uskutočniť. FSJ takéto nekonanie vyhodnotila ako nezanedbateľné a nie výnimočne porušenie povinností trvajúce po dlhší čas.

V prípade už kontroly FSJ je tak pre povinnú osobu dôležité spolupracovať s FSJ, zúčastniť sa kontroly prípadne zabezpečiť prítomnosť osoby oprávnenej konať za povinnú osobu a zdržať sa konania, ktoré by mohlo mariť výkon kontroly a plnenie úloh FSJ.

Druhy a výška pokut

FSJ oprávnená v prípade zistení porušení AML zákona ukladať za dané porušenia sankcie, a to pokutu za správne delikty a sankciu zverejnenia právoplatného rozhodnutia o uložení sankcie za správny delikt. V prípadoch opakovaného porušovania alebo neplnenia AML povinností môže FSJ podať podnet na odobratie oprávnenia na podnikateľskú alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť povinnej osoby. Táto sankcia je najmä odradzujúca pri povolaniach ako je advokát, notár, audítor, súdny exekútor, daňový poradca, keďže môže dôjsť k strate licencie, ktorú už nikdy povinná osoba nezíska naspäť. Voči zamestnancom a manažmentu nemôže FSJ uplatniť žiadne správne sankcie.

Zodpovednosť povinnej osoby je konštruovaná ako objektívna, teda neposudzuje sa, či k porušeniu povinnosti došlo na základe zavineného alebo nedbanlivostného konania povinnej osoby. Okolnosti ospravedlňujúce alebo vysvetľujúce neplnenie povinnosti vyplývajúce povinnej osobe z AML zákona nemajú právny význam pri posudzovaní otázky zodpovednosti za porušenie.

Výška pokuty bola v sledovanom období v priemere okolo 10.000 EUR. Len v jednom prípade, velmi závažnom prípade porušenia AML zákona, bola uložená aj sankciu zverejnenia právoplatného rozhodnutia.[3]

Najnižšou bola pokuta vo výške 300 EUR uložená za nevypracovanie obligatórnych náležitostí programu vlastnej činnosti. Povinná osoba po vykonaní kontroly uviedla program vlastnej činnosti do súladu s AML zákonom, preto FSJ s prohliadnutím na závažnosť, dlžku trvania a následok protiprávneho konania, úroveň súčinnosti poskytnutej povinnou osobou pri kontrole, veľkosť a povahu podnikateľskej činnosti uložila takúto nízku pokutu.

Najvyššia pokuta udelená v sledovanom období (1. január 2019 až 26. január 2022) bola úhrnná pokuta vo výške 1.500.000 EUR uložená Československobchodná banka, a.s.[4] Takto vysoká pokuta bola zdôvodnená závažnými nedostatkami plnenia zákonných povinností, ktoré sa týkajú vysokého objemu finančných prostriedkov. Závažnosť neplnenia povinností podľa AML zákona spočívala hlavne vtom, že banka v kontrolovanom období nevykonávala základnú a taktiež zvýšenú starostlivosť vo vzťahu ku klientovi v rozsahu ustanovenom AML zákonom, neposudzovala obchody z hľadiska ich obvyklosti alebo neobvyklosti, nevenovala osobitnú pozornosť obchodom a každému riziku legalizácie a financovaniu terorizmu, neukončila obchodný vzťah s okamžitou účinnosťou alebo počas výpovednej lehoty neodmietla vykonanie konkrétnych obchodov, a neohlásila bez zbytočného odkladu FSJ NOO napriek tomu, že napĺňali niektoré jej atribúty. Pri určovaní výšky pokuty zavážil aj fakt, že neplnenie povinností malo systémový charakter, keďže rovnaké nedostatky boli u povinnej osoby zistené pri skoro tridsiatich klientoch.

V prípade ukladania sankcii FSJ využíva tzv. absorpčnú zásadu. Teda, uloží za viaceré správne delikty sankciu podľa ustanovení vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný je správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou.

Vo všeobecnosti možno povedať, že FSJ prihliada pri určovaní výšky pokút na:

  • závažnosť porušení,
  • dĺžku trvania protiprávneho stavu,
  • povinnou osobou poskytnutú súčinnosť pri kontrole,
  • snahu napraviť protiprávny stav,
  • to aby pokuta plnila represívnu funkciu, t.j. nemôže byť neprimerane mierna vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania, tak aby pokuta bola citeľná v majetkovej oblasti povinnej osoby,
  • to aby pokuta plnila preventívnu funkciu voči porušujúcej povinnej osobe a aby aj vo vzťahu k ostatným povinným osobám (generálne pôsobenie) mala silu odradiť od protiprávneho postupu.

Dôležité je pripomenúť, že následné odstránenie nedostatkov, potom čo boli povinnej osobe vytknuté, ju nezbavuje zodpovednosti za zistené porušenie povinností, keďže povinná osoba zodpovedá za protiprávny stav zistený v čase kontroly. Ako je uvedené vyššie, skutočnosť, že povinná osoba ihneď napravila protiprávny stav, napr. upravila program vlastnej činnosti do súladu s AML zákonom, je významnou skutočnosťou, ktorá môže byť vzatá do úvahy FSJ v prípade určenia výšky, resp. druhu ukladanej sankcie.


Mgr. Katarína Dandárová, LL. M


Semančín_loogo_300

 
 
Sky Park Offices, Bottova 2A
811 09 Bratislava
 
Tel:     +421 2 32 609 451
 

[1] Záverečná správa z druhého národného hodnotenia rizík, dostupná online >>> tu.

[2] Najvyšší súd SR sp. zn.  Sžo 134/2008.

[3] Rozhodnutie FSJ o uložení sankcie dostupné online >>> tu .

[4] Rozhodnutie FSJ o uložení sankcie dostupné online >>>  tu .


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk