22.8.2019
ID: 4565upozornenie pre užívateľov

Disciplinárne senáty pod dohľadom súdnej rady

Súdna rada ako vrcholný orgán sudcovskej legitimity sa snaží komplexne zaoberať efektívnosťou fungovania disciplinárnych senátov a postupne eliminovať problémy v tejto oblasti. Napriek tomu, že ide o pomerne novú kompetenciu súdnej rady (pod jej gesciu spadá od 01. júla 2017) sa snaží o zlepšenie celkovej situácie.

Z iniciatívy predsedníčky Súdnej rady SR, Lenky Praženkovej, bola Súdnou radou SR zriadená osobitná komisia. Pozostáva z členov súdnej rady, ktorí dozerajú na dodržiavanie zásad dôstojnosti a plynulosti disciplinárneho konania. Zároveň v pravidelných intervaloch informujú členov súdnej rady o činnosti disciplinárnych senátov priamo na verejnom zasadnutí súdnej rady. Táto komisia doteraz podala súdnej rade správu za rok 2018 a aktuálne pripravuje správu za prvý polrok 2019.

Problematika disciplinárneho súdnictva je veľmi zložitá a náročná aj vzhľadom k tomu, že zloženie disciplinárnych senátov je zo sudcov, ale aj z iných osôb ako sudcov zvolených súdnou radou. Deje sa tak na základe návrhov sudcovských rád ako zástupcov súdnej moci, Národnej rady Slovenskej republiky ako zástupcu zákonodarnej moci a ministra spravodlivosti ako zástupcu výkonnej moci. „Dĺžka funkčného obdobia predsedov a členov disciplinárnych senátov je tri roky. Problém vidím v tom, že sú po zvolení súdnou radou zaraďovaní do databáz členov alebo predsedov disciplinárnych senátov a od tohto okamihu im plynie funkčné obdobie. To aj napriek tomu, že ešte nie sú súčasťou žiadneho disciplinárneho senátu. Tou sa stávajú až na základe rozvrhu práce po ukončení činnosti niektorého člena, či predsedu senátu, ktorého nahradia, alebo aj v prípade vytvorenia nového disciplinárneho senátu“, vysvetľuje predsedníčka súdnej rady, Lenka Praženková. Celkovej situácii by tak napomohla zmena dĺžky funkčného obdobia napríklad z troch rokov na päť rokov alebo zmena začiatku plynutia funkčného obdobia odo dňa zaradenia do konkrétneho disciplinárneho senátu. „Aktuálne pripravujeme materiál, kde chceme navrhnúť zmeny, ktoré by drobnými úpravami mohli zlepšiť tvorby disciplinárnych senátov“, priblížila Praženková.

K celkovému zabezpečeniu činnosti disciplinárnych senátov patrí aj problematika tvorby zloženia disciplinárnych senátov, ich stability a záujmu o túto funkciu. Členovia súdnej rady sa na svojich zasadnutiach zaoberali aj touto otázkou. „Vypracoval sa podnet, ktorý bol zároveň aj schválený členmi súdnej rady na zmenu výšky ohodnocovania predsedov a členov disciplinárnych senátov“, ďalej dopĺňa Praženková. Ministerstvu spravodlivosti SR dala podnet na zmenu právnej úpravy vo vzťahu k odmeňovaniu výkonu tejto funkcie. Za zmienku stojí fakt, že v roku 2018, kedy už disciplinárne senáty spadali do kompetencie Súdnej rady SR, došlo k vzdaniu sa funkcie predsedu disciplinárneho senátu len v jednom prípade. Na rozdiel od predchádzajúcich rokov 2016 a 2017, kde k vzdaniu sa funkcie predsedu alebo člena senátu došlo až osemkrát. Súdna rada pravidelne diskutuje na tému jednotlivých problémov disciplinárneho konania. Po identifikovaní konkrétnych problémov plynulosti niektorých disciplinárnych konaní, bude opätovne predmetom rokovania súdnej rady, z čoho okrem iného môžu vzísť aj podnety na zmenu disciplinárneho procesu v záujme jeho zrýchlenia. Je v záujme zvyšovania dôveryhodnosti súdnictva, ale i v záujme každého disciplinárne stíhaného sudcu, aby boli disciplinárne konania plynulé a efektívne, a aby boli takto aj vo všeobecnosti vnímané.

Zdroj: Súdna rada Slovenskej republiky, 2. 8. 2019

© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk