2.7.2021
ID: 5129upozornenie pre užívateľov

Domáce násilie a možnosť ochrany prostriedkami súkromného práva. Ústava SR a právo vlastniť majetok

V právnom priadku Slovenskej republiky je právo vlastniť majetok v ústavnoprávnej rovine ústavodarcom právne reglementované v článku 20 ods. 1[1] Ústavy Slovenskej republiky ako aj v čl. 11 ods. 1[2] Listiny základných práv a slobôd. Z hľadiska systematiky Ústavy sa právo vlastniť majetok radí medzi základné práva a slobody..

 Dohovor a právo vlastniť majetok

Právo vlastniť majetok rovnako tak upravuje napríklad článok 1[3] Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Vlastnícke právo a trh

Z makroekonomického hľadiska je vlastnícke právo jedným z elementárnych predpokladov existencie samotného trhového hospodárstva. V demokratickom a právnom štáte s trhový hospodárstvom vystupuje do popredia (ako jedna z úloh štátu) najmä v poskytovaní ochrany vlastníckeho práva subjektov pôsobiacich v trhovom hospodárstve daného štátu.

Vlastnícke právo a súkromné právo

S poukazom na uvedené je vlastnícke právo realizáciou jedného zo základných ľudských práv. Objektívne vlastnícke právo je množina právnych noriem, ktoré právne reglementujú ekonomické vzťahy vlastníctva[4]. Subjektívne vlastnícke právo je najúplnejšie a najširšie vecné právo[5].

Vlastnícke právo (dominium, proprietas) je právnou normou zákonodarcu regulovaný právny vzťah. Vo všeobecnosti (tradične) sa vlastnícke právo chápe ako (všeobecné, priame, výlučne) zvrchované právne panstvo, osoby (vlastníka) nad vecou[6] (v právnom slova zmysle).

Z vlastníckeho práva veci vyplývajú pre vlastníka veci jeho parciálne oprávnenia:

  1. právo vec: držať (ius possidendi),
  2. užívať (ius utendi),
  3. požívať a brať z veci plody a úžitky (ius fruendi),
  4. podľa vlastného uváženia s vecou nakladať (ius disponendi)[7]
  5. a z neho vyplývajúce oprávnenie vec scudziť (ius alienandi),
  6. právo vec opustiť (ius deraliquendi),
  7. právo vec zničiť (ius abutendi),
  8. vec  previesť (transferovať) na inú osobu.

Spoluvlastnícke právo k veci

V slovenskej republike zákonodarca v ustanovení § 136 ods. 1 OZ uvádza, že vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov. Vec teda môže spoluvlastnícky patriť viacerým právnym  subjektom a to bez toho, aby bola medzi nich rozdelená. Všetci spoluvlastníci sa pokladajú za jedného vlastníka spoločnej veci. Identické práva ako ma vlastník v prípade individuálneho vlastníckeho práva, pri spoluvlastníckom práve k veci prináležia viacerým osobám[8].

Podľa svoje povahy sa spoluvlastníctvo rozlišuje na ideálne a na reálne[9]. V zmysle zákona spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi[10].

Spoločný dom alebo byt v BSM

V Slovenskej republike okamihom vzniku manželstva vzniká medzi manželom a manželkou bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (tzv. „BSM“) k veci[11]. U väčšej časti obyvateľov Slovenska je preto pochopiteľné, že niektorí manželia pristupujú po uzatvorení manželstva v istom časovom horizonte následne aj k riešeniu tzv. bytovej otázky. Nadobudnú teda či už dom alebo byt spoločne do BSM.

Vymedzenia násilia v právnom slova zmysle

Hoci sa javí, že pojem násilie je každému človeku intuitívne dostatočne zrozumiteľný, aj v oblasti práva narážame na problém pri jeho právnej definícií. Zákonodarca v trestnom zákone legálnu definíciu[12] pojmu násilia neuvádza.

Trestný zákon však vymedzuje kedy je trestný čin spáchaný násilím. V zmysle Trestného zákona (§ 122 ods. 1) je trestný čin spáchaný násilím:

  1. ak páchateľ použije na jeho spáchanie fyzické násilie proti telesnej integrite inej osoby,

alebo

  1. je spáchaný na osobe, ktorú páchateľ uviedol do stavu bezbrannosti ľsťou,

alebo

  1. ak páchateľ použil násilie proti veci iného.

Súdna judikatúra odvodzuje, že Násilím sa rozumie použitie fyzickej sily k prekonaniu alebo zamedzeniu kladeného alebo očakávaného odporu. Násilie musí byť prostriedkom nátlaku na vôľu napadnutého. Nie je podmienkou, aby poškodený kládol odpor, napr. keď si je vedomý fyzickej prevahy útočníka alebo útočníkov a z obavy pred ďalším násilím odpor radšej vôbec neprejavuje a úplne sa podrobuje vôli páchateľa. Násilie spravidla smeruje proti tomu, kto má vec u seba, možno ho však použiť i proti inej osobe alebo veci, ak je prostriedkom nátlaku na vôľu poškodeného (R 1/1980).

Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí (zo dňa 15. októbra 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012) vymedzuje násilie ako úmyselné použitie fyzickej sily alebo moci, buď len pravdepodobne ohrozené alebo skutočné, proti osobe, alebo proti určitej skupine alebo spoločenstvu, ktoré buď má za následok alebo má vysokú pravdepodobnosť následok poranenia, smrť, psychickú škoda, maldevelopment a podobne.

Spoločné črty násilia

Hoci charakteristiky násilia sú rozdielne, v zmysle uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky SR zo dňa 15. októbra 2012, sp. zn. 5 M Cdo 10/2012 spájajú ich však aj spoločné črty a to najmä:

  1. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku.
  2. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci.
  3. Násilím je každý čin, ktorého následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne v nej vyvoláva strach.
  4. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie, slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky.
  5. Psychické násilie je každé správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s fyzickým násilím.
  6. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie.
  7. Násilím je aj nezabránenie násiliu.

Domáce násilie

Domáce násilie je v určitom zmysle podmnožinou násilia ako takého. Predstavuje sociálne patologický jav, ktorý sa odohráva v rodinnom („domáckom“) prostredí zväčša vo vzťahu jedného manžela k druhému manželovi. Sú však aj prípady kedy domácim násilím netrpí len samotný druhý z manželov, ale napríklad aj deti žijúce v predmetnom dome alebo byte. Domáce násilie sa však deje bez ohľadu na právnu formu vlastníctva či užívacieho práva k domu alebo bytu[13].

Formy domáceho násilia

Domáce násilie má viacero foriem. Vyskytuje sa predovšetkým forme fyzického násilia, psychického násilia, sexuálneho násilia, ekonomického násilia[14] a iné. Z charakteru foriem domáceho násilia vyplýva, že napr. psychické násilie v porovnaní s fyzickým násilím sa preukazuje oveľa ťažšie[15].

Inštitút obmedzenia užívacieho práva v prípadoch domáceho násilia

V reálnom živote nie je vždy manželské spolužitie manželov a blízkych osôb „pod jednou strechou“ harmonické (o.i. aj bez prítomnosti násilia v manželskom zväzku ). Stávajú sa aj prípady kedy sa jeden z manželov dopúšťa fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takéhoto násilia v domácom prostredí či už vo vzťahu k manželovi alebo vo vzťahu k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte[16].

Vylúčenie z užívania a konkurencia dvoch zákonných práv

Pri vylúčení bezpodielového spoluvlastníka z užívania spoločnej veci patriacej do BSM ide o konkurenciu dvoch práv. Na jednej strane práva jedného manžela vyplývajúce z § 123 OZ a 144 OZ a na strane druhej záujem štátu na tom, aby právo chránilo druhého manžela ako slabšiu stranu. A to aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva, kedy je daný skutkový stav nevyhnutné riešiť za pomoci práva nežiadúcu situáciu tak, aby subjekt práv, ktorý zasahuje do práva druhého subjektu na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí v takomto konaní už nemohol ďalej poručovať.

Vylúčenie bezpodielového spoluvlastníka z užívania spoločnej veci je krajným a výnimočným riešením. Ide totiž nesporne o pomerne veľký zásah do bezpodielových spoluvlastníckych práv spoluvlastníka. Právo však musí chrániť slabšiu stranu. A to aj za cenu zásahu do vlastníckeho práva. Kedy je nevyhnutné riešiť právne situáciu tak, aby subjekt práv, ktorý zasahuje do práva druhého subjektu na pokojný a zdravý život, na ochranu zdravého vývoja detí, bol v jeho užívacom práve k nehnuteľnosti obmedzený.

Zákonodarca v prípadoch domáceho násilia za splnia zákonných predpokladov umožňuje obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do BSM, prípadne ho užívania domu alebo bytu vylúčiť úplne[17].

Jedným z predpokladu obmedzenia užívacieho práva v prípadoch domého násilia je podanie kvalifikovaného žalobného návrhu (Návrh na vydanie neodkladného opatrenia na vylúčenie z užívania jedného manžela napr. z bytu alebo domu resp. Žaloba na vylúčenie z užívania jedného manžela napr. z bytu alebo domu) na príslušný súd a preukázanie (žaloba) alebo aspoň osvedčenie (NO) nasledovných skutočností:

  1. Bezpodielový spoluvlastnícky vzťah manželov k domu, resp. bytu
  2. Spolužitie osôb, medzi ktorými dochádza k hrozbe domáceho násilia v dome alebo v byte.
  3. Fyzické alebo psychické násilie voči druhému manželovi alebo blízkej osobe (§ 116 OZ), prípadne existencia hrozby takéhoto násilia.
  4. Realizácia násilia, resp. jej hrozby vo vzťahu k manželovi alebo blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom byte, nachádzajúcom sa v bezpodielovom spoluvlastníctve.
  5. Neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia[18].

Pričom tieto vyššie uvedené predpoklady musia byť splnené kumulatívne.

Podľa dokritárného výkladu ustanovenia § 146 ods. 2 OZ možno za použitia analógie aplikovať aj v prípade existujúceho násilia alebo jeho hrozby v čase, keď BSM síce zaniklo, ale ešte nedošlo k jeho vyporiadaniu, prípadne sa neuplatnila zákonná domnienka vyporiadania podľa § 149 ods. 4 OZ[19].

Záver

Problematika ochrany druhého manžela právnymi prostriedkami súkromného práva pred domácim násilím vystúpila do popredia ešte viac v čase pandémie ochorenia COVID – 19 a to aj v Slovenskej republike. Na základe praktických skúseností odporúčame druhému z manželov civilné inštitúty právnej ochrany pred domácim násilím paralelne uplatňovať aj s inštitútmi verejného práva[20], správneho práva[21] s poukazom tiež ochranu a podporu obetí trestných činov špecifikovaných v zákone o obetiach trestných činov[22].

Bezák
Mgr. et Mgr. Michal Bezák,
advokát

Semančín_loogo_300

 
 
Sky Park Offices, Bottova 2A
811 09 Bratislava
 
Tel:     +421 2 32 609 451

 

[1] Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

[2] Každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

[3] Každá fyzická alebo právnická osoba má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva. Rovnako tak napr. článok 17 Všeobecnej deklarácie ľudských práv (ktorá však má povahu deklarácie a nie je právne záväzná) „Každý má právo vlastniť majetok tak sám, ako aj spolu s inými. Nikto nesmie byť svojvoľne zbavený svojho majetku.“

[4] HENDRYCH, D. a kol.: Právnický slovník, 3. podstatně rozšířené vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009, 1481 s, ISBN 978-80-7400-059-1 na strane 1246-1247.

[5] K tomu pozri: LAZAR, J. a kol.: Občianske právo hmotné. 1. zväzok. Bratislava: IURIS LIBRI, spol. s. ro. 2018 na strane 494.

[6] K veci v právnom zmysle pozri napr.: Eliáš, K.: Věc jako pojem soukromého práva, Právní rozhledy 4/2007, s. 119; Věc v právním smyslu In: HENDRYCH, D. a kol.: Právnický slovník, 3. podstatně rozšířené vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009, 1481 s, ISBN 978-80-7400-059-1 na strane 1215; KNAPPOVÁ, M, ŠVESTKA, J., DVOŘÁK, J. a kol.: Občanské právo hmotné 1, 4., aktualizované a doplněné vydaní. Praha. ASPI 2005, na s. 272 a iné.

[7] Podľa § 123 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“) Vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Tzv. triáda signifikantných vlastníckych oprávnení: Právo vec užívať a požívať jej plody a úžitky (ius utendi et fruendi), právo vecou disponovať (ius disponendi), právo vec držať (ius possidendi).

[8] K tomu pozri Grausová K. In: ŠTEVČEK, M., DULÁK, a, BAJÁNKOVÁ, J, FEČÍK, M. SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 451 – 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 ISBN: 978-80-7400-597-8 na strane 956 a nasl.

K veci v právnom zmysle pozri napr.: Eliáš, K.: Věc jako pojem soukromého práva, Právní rozhledy 4/2007, s. 119; Věc v právním smyslu In: HENDRYCH, D. a kol.: Právnický slovník, 3. podstatně rozšířené vydaní, Praha: C. H. Beck, 2009, 1481 s, ISBN 978-80-7400-059-1 na strane 1215; KNAPPOVÁ, M, ŠVESTKA, J., DVOŘÁK, J. a kol.: Občanské právo hmotné 1, 4., aktualizované a doplněné vydaní. Praha. ASPI 2005, na s. 272 a iné.

[9] V prípade ideálneho spoluvlastníctva neprináleží spoluvlastníkom žiadna reálne určená časť spoločnej veci. Spoluvlastníci majú iba určité práva a povinnosti k spoločnej veci. Pri reálnom spoluvlastníctve veci spoluvlastníkom prináleží právo k presne vymedzenej časti nedielnej veci. K tomu pozri napr.: Králik, M.: ŠVESTKA, J., SPÁČIL, J., ŠKÁROVÁ, M., HULMÁK, M. a kol.: Občanský zákonník I. § 1 až 459. komentář, 2. vydaní, Praha: C. H. Beck 2009, ISBN 978-80-7400-108-6 s. 725 a nasl.

[10] § 136 ods. 2 OZ.

[11] K možnostiam modifikácie BSM resp. zrušenia BSM za trvania manželstva pozri napr.: https://www.epravo.sk/top/clanky/predmanzelska-zmluva-na-slovensku-a-europske-pravo-4325.html

[12] Legálna definícia je vymedzenie určitého pojmu zákonodarcom priamo v právnom predpise. Ide o vymedzenie, ktoré je právne záväzné. Násilie je možné klasifikovať na základe viacerých kritérií. Napr. podľa dĺžky trvania (dlhodobé, situačné, neočakávané a iné), podľa spôsobu páchania násilia (verbálna alebo fyzická agresia, manipulácia a iné), podľa prístupu vedného odboru (sociologický prístup k násiliu, psychologický prístup k násiliu, psychiatrický prístup k násiliu, trestnoprávny prístup k násiliu s iné)

[13] Na skutočnosť domáceho násilia nemá žiadny vplyv to, či je dom alebo byt vo výlučnom vlastníctve len jedného z manželov, či je v podielovom spoluvlastníctve alebo BSM, resp. či je dom alebo byt prenajatý alebo je v podnájme.

[15] Vzhľadom na špecifickosť psychického domáceho násilia, sa v praxi vyskytli prípady, kedy sa k obeti psychického domáceho násilia zo strany kompletných spočiatku pristupovalo rezervovane ako aj s prípadmi kedy si údajná obeť údajného psychického domáceho násilia celý príbeh účelovo vyfaulovala.

[16] Problematické vymedzenie pojmu násilie. Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) je Násilie: (i) zámerné použitie alebo hrozba použitia fyzickej sily proti sebe samému, (ii) inej osobe alebo skupine či spoločnosti osôb, (iii) ktoré spôsobuje alebo má vysokú pravdepodobnosť spôsobiť, (iv) zranenie, smrť, psychické poškodenie, utrpenie alebo ujmu.

[17] Podľa § 146 ods. 2 OZ: Ak sa z dôvodu fyzického alebo psychického násilia alebo hrozby takého násilia vo vzťahu k manželovi alebo k blízkej osobe, ktorá býva v spoločnom dome alebo byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže súd na návrh jedného z manželov obmedziť užívacie právo druhého manžela k domu alebo bytu patriacemu do bezpodielového spoluvlastníctva, prípadne ho z jeho užívania úplne vylúčiť.

[18] pozri Fabianová Z.: In: ŠTEVČEK, M., DULÁK, a, BAJÁNKOVÁ, J, FEČÍK, M. SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 451 – 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 ISBN: 978-80-7400-597-8 na strane 1070.

[19] pozri Fabianová Z.: In: ŠTEVČEK, M., DULÁK, a, BAJÁNKOVÁ, J, FEČÍK, M. SEDLAČKO, F., TOMAŠOVIČ, M. a kol.: Občiansky zákonník I. § 451 – 880. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015 ISBN: 978-80-7400-597-8 na strane 1071.

[20] K tomu pozri napríklad § 27a zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore v znení neskorších predpisov; V rovine trestného práva hmotného k tomu pozri napríklad skutkové podstaty trestných činov ako § 360 TZ nebezpečné vyhráženie, § 360a TZ nebezpečné prenasledovanie, § 208 TZ týranie blízkej osoby a zverenej soby, ale aj trestné čin proti životu a zdraviu (ako napríklad § 144 TZ Úkladná vražda, § 145 TZ Vražda, § 147 TZ-§ 148 TZ zabitie, § 149 TZ usmrtenie, § 155 TZ - § 156 TZ ublíženie na zdraví a iné); trestné činy proti ľudskej dôstojnosti ( § 199 TZ Znásilnenie, § 200 TZ Sexuálne násilie, § 201 TZ – 202 TZ Sexuálne zneužívanie; trestných činy proti rodine a mládeži (tzv. ekonomické násilie na ženách a psychické násilie na ženách): § 207 TZ Zanedbanie povinnej výživy; § 367 TZ Kupliarstvo.

[21] K tomu pozri § 49a zákona č. 372/1990 o priestupkoch v znení neskorších predpisov.

[22] K tomu pozri § 1 a nasledujúce zákona č. 274/2017 o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov 


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk