Po skončení zmluvy Mediálna rada odmietla vyhovieť žiadosti o obnovenie zmluvy: domnievala sa, že Klubrádió si dvakrát nesplnila povinnosť mesačne informovať o vysielacích kvótach, čo predstavovalo opakované porušenie zákona. Podľa maďarského mediálneho zákona totiž takéto porušenie zákona automaticky vedie k odmietnutiu obnovenia zmluvy.

Mediálna rada následne uverejnila výzvu na predkladanie ponúk na poskytovanie mediálnych služieb na príslušnej frekvencii, ale ponuka stanice Klubrádió bola vyhlásená za neplatnú. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené chybami v programovom pláne a existenciou záporného vlastného imania stanice Klubrádió v predchádzajúcich piatich rokoch pred predložením jej ponuky, čo by znemožňovalo, aby jej ponuka zabezpečila prítomnosť stabilnej a predvídateľnej rozhlasovej stanice na mediálnom trhu.

Európska komisia sa domnievala, že Maďarsko porušilo najmä rámec právnej úpravy Únie v oblasti elektronických komunikácií1, zásady proporcionality, nediskriminácie a riadnej správy vecí verejných, ako aj slobodu prejavu a právo na informácie zakotvené v Charte základných práv Európskej únie2, a podala na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti.

Vo svojom rozsudku Súdny dvor vyhovel väčšine výhrad Komisie a konštatoval, že Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie.

V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že podľa právneho rámca Únie v oblasti elektronických komunikácií sa práva na používanie rádiových frekvencií musia prideľovať na základe objektívnych, transparentných, nediskriminačných a primeraných kritérií. Maďarský zákon o médiách však automaticky vylučuje obnovenie práv na používanie rádiových frekvencií v prípade opakovaného porušenia predpisov, a to aj vtedy, ak ide o menšie, čisto formálne porušenia, ktoré už boli sankcionované a napravené. V dôsledku toho tento zákon, ako aj rozhodnutie o odmietnutí obnovenia prijaté na jeho základe pokiaľ ide o stanicu Klubrádió, porušujú zásadu proporcionality. Uvedený zákon je v rozpore s touto zásadou aj v tom, že vylučuje možnosť poskytovateľov mediálnych služieb, ktorým nebolo obnovené právo na používanie rádiových frekvencií z dôvodu opakovaného porušenia predpisov, požiadať o dočasné práva na používanie.

Rovnako rozhodnutie o neplatnosti ponuky stanice Klubrádió je neprimerané, keďže sa zakladá na menších chybách v programovom pláne, ktorých oprava by nemala žiadny vplyv na podstatné prvky ponuky. Okrem toho dôvod neplatnosti založený na zápornej povahe vlastných finančných prostriedkov stanice Klubrádió a na nemožnosti pokryť jej výdavky iba z čistého obratu je v rozpore so zásadami transparentnosti a proporcionality. Na jednej strane totiž žiadna požiadavka týkajúca sa stavu vlastných finančných prostriedkov uchádzačov alebo nutnosti pokryť svoje výdavky výlučne čistým obratom nebola zahrnutá medzi podmienky týkajúce sa finančnej životaschopnosti, ktoré boli uchádzačom uložené v príslušnej výzve na predkladanie ponúk, ani ju nebolo možné rozumne odvodiť zo žiadneho pravidla tejto výzvy na predkladanie ponúk. Na druhej strane, ak nie je ohrozená životaschopnosť príslušného uchádzača, dôvod neplatnosti založený na takejto požiadavke presahuje rámec toho, čo je potrebné na zabezpečenie prítomnosti stabilnej a predvídateľnej rozhlasovej stanice na mediálnom trhu.

Súdny dvor ďalej konštatoval, že rozhodnutie odmietnuť obnovenie zmluvy bolo prijaté dlho po uplynutí šesťtýždňovej lehoty stanovenej v rámci právnej úpravy. Okrem toho verejná súťaž nebola zorganizovaná včas, aby umožnila prijať rozhodnutie ešte predtým, ako stanici Klubrádió uplynie platnosť práv na používanie rádiových frekvencií. Maďarsko tak porušilo aj zásadu riadnej správy vecí verejných.

Nakoniec Súdny dvor konštatoval, že Maďarsko porušilo slobodu prejavu a právo na informácie zakotvené v článku 11 Charty základných práv, a to jednak prijatím rozhodnutia o odmietnutí obnovenia a zákona o médiách, jednak prijatím rozhodnutia o neplatnosti a dotknutej verejnej súťaže. Podľa Súdneho dvora totiž každé vnútroštátne opatrenie, ktoré limituje alebo obmedzuje prístup rozhlasových vysielateľov k rádiovým frekvenciám, môže predstavovať zásah do ich práva na slobodu médií v spojení so slobodou rozhlasového vysielania. Súdny dvor v tejto súvislosti konštatoval, že porušenia a nedostatky, ktoré sa v prejednávanej veci vytýkali stanici Klubrádió, na ktorých sa zakladá rozhodnutie o odmietnutí zmluvy aj rozhodnutie o neplatnosti a ktoré konkrétne zabránili tejto rozhlasovej stanici pokračovať v jej činnosti v oblasti rozhlasového vysielania, sa týkajú buď menších formálnych nepresností, alebo aspektov, ktoré ako také nemali znemožniť rozhlasovej stanici pokračovať v jej činnosti. 

[1] Tento právny rámec pozostáva najmä zo smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/20/ES zo 7. marca 2002 o povolení na elektronické komunikačné sieťové systémy a služby, zmenenej smernicou 2009/140 (smernica o povolení); smernice Európskeho parlamentu a Rady 2002/21/ES zo 7. marca 2002 o spoločnom regulačnom rámci pre elektronické komunikačné siete a služby, zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2009/140/ES z 25. novembra 2009, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2002/21/ES, 2002/19/ES a 2002/20/ES (rámcová smernica); smernice Komisie 2002/77/ES zo 16. septembra 2002 o hospodárskej súťaži na trhoch elektronických komunikačných sietí a služieb (smernica o hospodárskej súťaži) a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2018/1972/EÚ, ktorou sa ustanovuje európsky kódex elektronických komunikácií, ktorou sa prepracovali smernice 2002/21/ES a 2002/20/ES.
[2] Článok 11.

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 19/26
Luxemburg 26. februára 2026
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-92/23 | Komisia/Maďarsko (Právo poskytovať mediálne služby na rádiovej frekvencii)