16.10.2020
ID: 4917upozornenie pre užívateľov

Nová právna úprava na zlepšenie podnikateľského prostredia – „podnikateľské kilečko“

cc29ee1b3fcfe5f424f2947325f617c1/shutterstock_91941758_w.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Národná rada Slovenskej republiky 9. júla 2020 schválila v skrátenom legislatívnom konaní zákon č. 198/2020 Z. z., ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony v súvislosti so zlepšovaním podnikateľského prostredia zasiahnutým opatreniami na zamedzenie šírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 (ďalej aj len ako „lex korona“), ktorého väčšina ustanovení nadobudla účinnosť dňom jeho vyhlásenia v Zbierke zákonov, t. j. 21. júla 2020 a ostatné ustanovenia naopak 1. septembra 2020, ďalej 1. januára 2021 a neskôr.

Pôvodne navrhovaných 114 opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia, ktoré schválila vláda Slovenskej republiky (tzv. podnikateľské kilečko) prešlo revíziou a napokon boli tieto v Národnej rade Slovenskej republiky schválené s viacerými úpravami, zmenami či doplneniami. Ide o najväčší balík opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia na území Slovenskej republiky.

Cieľom vládneho návrhu lex korona z dielne Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, pripraveného v spolupráci s ďalšími ministerstvami primárne bola všestranná podpora podnikateľského sektoru pomocou opatrení napomáhajúcich oživeniu ekonomiky v čase nasledujúcom po útlme spôsobenom pandémiou nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19. Lex korona priniesol niekoľko opatrení administratívnej povahy a odstránenie byrokratických obmedzení malých a stredných podnikateľov a živnostníkov. Tak ako sa uvádza v dôvodovej správe k návrhu lex korona, predmetné zásahy do právnej úpravy vyplývali z požiadaviek aplikačnej praxe. V mnohých prípadoch nejde o zásadné zmeny, ale skôr zmeny jednoduchého charakteru, ktorých cieľom je znížiť byrokratické prekážky v podnikateľskom prostredí a odstrániť viaceré nadbytočné povinnosti či obmedzenia obsiahnuté v právnej úprave týkajúcej sa podnikania, ktoré neprimeraným spôsobom zaťažovali podnikateľov. Pre rozsiahlosť schváleného materiálu nie je možné osobitne sa venovať každému opatreniu, v článku nižšie preto uvádzame prehľad tých zmien, ktoré sa dotkli najširšieho okruhu podnikateľov.

Zvýšenie základného imania z majetku spoločnosti – zrušenie povinnosti overenia účtovnej závierky audítorom

Lex korona novelizoval niekoľko zákonov, o. i. zákon č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „Obchodný zákonník“) a upravil podmienky pre zvyšovanie základného imania z majetku spoločnosti. Pri zvyšovaní základného imania z majetku spoločnosti hovoríme o tzv. nominálnom zvýšení základného imania, kedy spoločnosť zvyšuje svoje základné imanie zo svojho majetku. Do spoločnosti sa v tomto prípade nevkladajú žiadne nové peňažné alebo nepeňažné vklady, nemenia sa ani podiely (pomer podielov) jednotlivých spoločníkov. Základné imanie môže spoločnosť v tomto prípade zvýšiť z nerozdeleného zisku alebo z iných vlastných zdrojov vykázaných v individuálnej účtovnej závierke vo vlastnom imaní spoločnosti alebo z fondov vytvorených zo zisku, ktorých použitie nie je zákonom ustanovené (v prípade akciovej spoločnosti).

Podľa pôvodnej právnej úpravy nominálne zvýšenie základného imania spoločnosti bolo možné realizovať len na základe schválenej účtovnej závierky, ktorá bola overená audítorom bez výhrad a ktorá bola zostavená z údajov zistených najneskôr ku dňu, od ktorého ku dňu konania valného zhromaždenia neuplynulo viac ako 6 mesiacov. Podmienka overenia účtovnej závierky, na základe ktorej sa zvyšuje základné imanie z majetku spoločnosti, bola s účinnosťou od 21. júla 2020 modifikovaná. Po novom sa overenie účtovnej závierky audítorom v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným nevyžaduje, ak sa na zvýšenie základného imania použije nerozdelený zisk, ktorý by inak mohol byť vyplatený spoločníkom a hodnota zvýšenia základného imania nepresahuje hodnotu základného imania pre jeho zvýšením.

Podľa § 144 ods. 2 Obchodného zákonníka (účinného od 21. júla 2020)

Zvýšiť základné imanie podľa odseku 1 možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje. Overenie účtovnej závierky audítorom sa nevyžaduje, ak sa na zvýšenie základného imania použije nerozdelený zisk, ktorý by inak mohol byť vyplatený spoločníkom a hodnota zvýšenia základného imania nepresahuje hodnotu základného imania pred jeho zvýšením.

V prípade zvyšovania základného imania akciovej spoločnosti bola podmienka overenia účtovnej závierky audítorom úplne vypustená.   

Podľa § 208 ods. 2 Obchodného zákonníka (účinného od 21. júla 2020)

Zvýšiť základné imanie podľa odseku 1 možno iba na základe schválenej riadnej individuálnej účtovnej závierky, ak ku dňu konania valného zhromaždenia uplynulo najviac šesť mesiacov odo dňa, ku ktorému sa táto účtovná závierka zostavuje.

Predmetná zmena mala za cieľ odbúrať byrokratickú záťaž obchodných spoločností, ktoré mnohokrát museli mať účtovnú závierku overenú audítorom len z dôvodu, že zvyšovali základné imanie z nerozdeleného zisku, a to aj napriek skutočnosti, že neboli splnené podmienky, pre ktoré osobitný právny predpis opodstatnene vyžaduje overenie účtovnej závierky audítorom. V tomto kontexte odôvodňuje zmenu aj samotná dôvodová správa k lex korona, v ktorej predkladateľ návrhu výslovne uvádza, že v prípade nerozdeleného zisku, ktorý by aj tak mohol byť v súlade s ostatnými ustanoveniami Obchodného zákonníka vyplatený spoločníkom, niet dôvodu trvať na auditovaní účtovnej závierky v spoločnosti s ručením obmedzeným.

Overenie účtovnej závierky audítorom – zvýšenie veľkostných kritérií

Okrem novely Obchodného zákonníka lex korona súčasne novelizoval aj zákon č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o účtovníctve”) a priniesol zmeny týkajúce sa povinnosti overovať účtovnú závierku nezávislým audítorom, a to konkrétne zvýšenie veľkostných kritérií pre podrobenie účtovnej závierky tzv. štatutárnemu auditu.

V kontexte súčasného vývoja znižovania administratívnej záťaže podnikateľských subjektov, najmä malých obchodných spoločností, predkladateľ návrhu lex korona považoval za nevyhnutné zvýšiť veľkostné kritériá pre povinný štatutárny audit účtovných závierok obchodných spoločností, a to najmä pri zohľadnení objektívnych kritérií ako veľkosť ekonomiky a celospoločenský záujem. Veľkostné kritériá pre povinnosť overiť účtovnú závierku nezávislým audítorom sa v zmysle schváleného znenia lex korona budú postupne zvyšovať, a to v roku 2021 a 2022.

Podľa § 19 ods. 1 písm. a) Zákona o účtovníctve (účinného do 21. júla 2020)

Riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku musí mať overenú audítorom účtovná jednotka, ktorá je obchodnou spoločnosťou a družstvom, ak ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka a za bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobie sú splnené aspoň dve z týchto podmienok: 

  1. celková suma majetku presiahla 2 000 000 eur, pričom sumou majetku sa rozumie suma majetku zistená zo súvahy v ocenení neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3
  2. čistý obrat presiahol 4 000 000 eur,
  3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 30.

V zmysle novej právnej úpravy bude musieť overiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku za účtovné obdobie začínajúce najskôr 1. januára 2021 každá účtovná jednotka, ktorá splní aspoň dve z nasledujúcich kritérií:

  1. celková suma majetku presiahla 3 000 000 eur,
  2. čistý obrat presiahol 6 000 000 eur,
  3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 40.

S účinnosťou od 1. januára 2022 povinnosť overiť riadnu individuálnu účtovnú závierku a mimoriadnu individuálnu účtovnú závierku bude mať každá účtovná jednotka, ktorá splní aspoň dve z nasledujúcich kritérií:

  1. celková suma majetku presiahla 4 000 000 eur,
  2. čistý obrat presiahol 8 000 000 eur,
  3. priemerný prepočítaný počet zamestnancov v jednom účtovnom období presiahol 50.

Pokiaľ ide o účtovné jednotky, ktorých účtovným obdobím je hospodársky rok, tieto budú postupovať podľa kritérií pre rok 2021 v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2021 a podľa kritérií pre rok 2022 v hospodárskom roku, ktorý začína v priebehu roka 2022.

Podľa novej právnej úpravy schválenej v rámci opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia tak dochádza k postupnému zvyšovaniu kritérií pre povinný štatutárny audit účtovnej závierky podľa Zákona o účtovníctve. V najbližších dvoch rokoch kritérium hodnoty majetku spoločnosti z pôvodných 2 000 000 eur sa zvýši na 4 000 000 eur, kritérium obratu finálne vzrastie z pôvodných 4 000 000 eur na 8 000 000 eur a počet zamestnancov sa zvýši z pôvodných 30 na 50 zamestnancov, čo v praxi bude znamenať menej obchodných spoločností s povinnosťou zabezpečiť overenie individuálnej účtovnej závierky (riadnej alebo mimoriadnej) nezávislým audítorom.

Niektoré zmeny na úseku daní

Lex korona v rámci zlepšenia podnikateľského prostredia v podmienkach Slovenskej republiky v súvislosti s nepriaznivými následkami spôsobenými šírením nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19 neopomenul ani úpravu niektorých otázok na úseku daní.

Novela zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej aj len ako „Zákon o dani z príjmov“) s účinnosťou od 21. júla 2020 umožňuje zvýšenie preukázateľne vynaložených výdavkov na spotrebu pohonných látok prepočítaných podľa spotreby. Podľa novej právnej úpravy sa mení jeden zo spôsobov uplatnenia spotreby pohonných látok podľa cien platných v čase ich nákupu do daňových výdavkov fyzickej a právnickej osoby, ktorá používa automobil zaradený do obchodného majetku. Fyzická alebo právnická osoba si môže uplatniť do daňových výdavkov spotrebu pohonných látok podľa cien v čase ich nákupu prepočítanú podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze, alebo ak sa v týchto dokladoch spotreba neuvádza, vychádza sa z doplňujúcich údajov výrobcu alebo predajcu a takáto spotreba sa zvyšuje o 20 %. To znamená, že po novom je možné automaticky zvýšiť preukázateľne vynaložené výdavky na spotrebu pohonných látok prepočítaných podľa spotreby uvedenej v osvedčení o evidencii alebo v technickom preukaze alebo v doplňujúcich údajoch od výrobcu alebo predajcu o 20 %, a to bez povinnosti dokladovania a zisťovania vyššej spotreby.

V rámci opatrení na zlepšenie podnikateľského prostredia na úseku daní ďalej došlo k:

  • vypusteniu povinnosti vyrovnania zaplatených preddavkov na daň z príjmov u daňovníkov, ktorí platili nižšie preddavky, resp. preddavky na daň z príjmov neplatili,
  • upresneniu mimoriadneho odpočtu daňových strát vykázaných za zdaňovacie obdobie ukončené v rokoch 2015 až 2018 u daňovníka so zdaňovacím obdobím hospodársky rok,
  • odkladu lehoty v oblasti automatickej výmeny informácií o finančných účtoch o 3 mesiace, t. j. z pôvodnej lehoty do 30. septembra každého kalendárneho roka, na novú predĺženú lehotu do 31. decembra 2020,
  • úprave termínu na vyjadrenie sa k protokolu z daňovej kontroly z pôvodných 15 pracovných dní na 30 pracovných dní od doručenia protokolu.

Zrušenie niektorých povinností voči sociálnej poisťovni a úradu verejného zdravotníctva SR

Lex korona ruší povinnosť pre podnikateľov odhlasovať sa zo Sociálnej poisťovne ako zamestnávateľ, pričom odhlásenie ako zamestnávateľa bude automatické momentom odhlásenia posledného zamestnanca. Rovnako sa ruší oznamovania materskej či rodičovskej dovolenky zamestnanca.

Viaceré zmeny prijaté v rámci lex korona sa ďalej týkajú zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj len ako „Zákon o verejnom zdraví“), pričom zmeny nastávajú pri zamestnancoch zaradených do druhej  kategórie prác. Pri týchto zamestnancoch má zamestnávateľ povinnosť zabezpečiť posúdenie zdravotného rizika z expozície faktorom práce a pracovného prostredia na pracovisku (aktualizáciu posúdenia zdravotných rizík s kategorizáciou prác) po novom najmenej raz za 24 mesiacov (pôvodne to bolo raz za 18 mesiacov). Zároveň došlo k zrušeniu povinnosti zamestnávateľa nahlasovať Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky údaje týkajúce sa zamestnancov vykonávajúcich prácu zaradenú do druhej kategórie.

Zmenami prešli aj mnohé ďalšie oblasti právnej úpravy, ako napríklad úprava výšky niektorých správnych poplatkov, opatrenia týkajúce sa zamestnávateľov a skupiny veľkých podnikov, lex korona zrušil viacero oznamovacích povinností podnikateľov, zrušil povinnosť mať zverejnený reklamačný poriadok v maloobchodných prevádzkach na viditeľnom mieste, zrušil povinnosť mať na každom predajnom mieste sprístupnené vyobrazenie pokladničného dokladu z e-kasy a mnohé ďalšie.

Prijatie opatrení v rámci lex korona, ktorého primárnym cieľom bolo zmiernenie následkov pandémie nebezpečnej nákazlivej choroby COVID-19, odštartovalo proces zlepšovania podnikateľského prostredia, po ktorom uplynulé obdobia intenzívne „volali“ podnikatelia ako aj zamestnávateľské zväzy. Odstránenie byrokracie a administratívnej záťaže, ktoré odľahčí podnikateľské prostredie určite víta väčšina podnikateľov, avšak ich reálne dopady v praxi ukáže samotný čas. V najbližších dňoch pritom možno očakávať, že Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, ktoré má ambíciu naďalej pokračovať v kontinuálnom zlepšovaní podnikateľského prostredia, predstaví ďalší balík opatrení na jeho skvalitnenie.

JUDr. Kristína Maschkanová, PhD.,
advokátka

 
Menke_logo_200
 
 
Gorkého 3
811 01 Bratislava
 
Tel.:    +421 221 291 410
Fax:    +421 220 910 845


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk