Krátko po nástupe do úradu vydal prezident USA na základe IEEPA výkonné nariadenie č. 14257, 90 Fed. Reg. 15041 (2025)[1] z dôvodu veľkých a pretrvávajúcich deficitov, ktoré údajne viedli k narušeniu kritických dodávateľských reťazcov v USA.

Dňa 20 februára 2026 Najvyšší súd USA v prípade Learning Resources, Inc. v. Trump[2] v súvislosti s clami založenými na IEEPA uvalenými na dovozcov do USA dospel k záveru, že „v rámci plnenia tejto úlohy zastávame názor, že IEEPA neoprávňuje prezidenta ukladať clá.“[3]

Podľa stanoviska súdu bol zákon IEEPA navrhnutý na riešenie mimoriadnych situácií v oblasti národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky prostredníctvom umožnenia ekonomických opatrení, ako sú sankcie. Pod vedením prezidenta USA bol však široko interpretovaný tak, aby umožňoval ukladanie ciel na dovoz.[4] Najvyšší súd tento prístup odmietol a zdôraznil, že právomoc stanovovať clá patrí Kongresu, pokiaľ nie je výslovne delegovaná.

Najvyšší súd USA konštatoval, že prezident USA nemá právomoc jednostranne ukladať dane a clá na základe IEEPA podľa vlastného uváženia. Naopak, Najvyšší súd USA zdôraznil, že na uplatnenie takejto mimoriadnej právomoci (konkrétne neobmedzeného množstva, trvania a rozsahu) musí prezident USA preukázať jasné oprávnenie Kongresu.[5]

Toto rozhodnutie predstavuje významný posun v oblasti amerických ciel a medzinárodného obchodného práva. Najvyšší súd Spojených štátov konštatoval, že dovozné clá uvalené na základe IEEPA nemajú platný právny základ, keďže zákon neumožňuje clá ako fiškálne opatrenie.

V dôsledku toho sa clá vyberané na základe IEEPA považujú za nezákonné. Rozsudok by mohol ovplyvniť viac ako 300 000 dovozcov a clá v hodnote približne 175 miliárd USD.[6] V reakcii na to americká colná a pohraničná stráž prestala takéto clá vyberať a rieši žiadosti o vrátenie.[7]

Dotknutí dovozcovia môžu žiadať o vrátenie ciel zaplatených bez právneho základu. Takéto nároky je však potrebné aktívne presadzovať. Žiadatelia musia identifikovať príslušné dovozné transakcie a zdôvodniť zaplatené sumy, ako je uvedené aj v priložených materiáloch.

V praxi sa nároky zvyčajne uplatňujú prostredníctvom správnych konaní, pričom v prípade potreby je možné využiť aj súdne konania.

Toto rozhodnutie má dôležité dôsledky pre spoločnosti z EÚ, ktoré vyvážajú do USA, a hoci vytvára významnú finančnú príležitosť, úspešné vrátenie závisí od včasného konania a správnej právnej stratégie.

V nadväznosti na uvedené sa tejto problematike venujeme aj v rámci našej spolupráce v sieti Globalaw[8], ktorej sme členom. V rámci tejto siete aktuálne prebieha koordinácia pracovnej skupiny zameranej na zastupovanie klientov pri uplatňovaní nárokov na vrátenie ciel. Podľa dostupných informácií sa zároveň zvažujú aj alternatívne prístupy k riešeniu týchto nárokov, vrátane možnosti postúpenia pohľadávok, čo by mohlo umožniť rýchlejšie získanie finančných prostriedkov bez potreby vedenia sporu v USA.

Z praktického hľadiska by dovozcovia mali posúdiť svoju situáciu preskúmaním dovozov do USA, identifikovaním zaplatených ciel a vyhodnotením možností vrátenia. Vzhľadom na potenciálne časové obmedzenia sa odporúča konať bezodkladne.

Spoločnosti z EÚ, ktoré dovážali tovar do USA v príslušnom období od apríla 2025 do februára 2026, by mali bezodkladne posúdiť svoju situáciu, zabezpečiť potrebnú dokumentáciu a zvážiť vhodné právne kroky na uplatnenie nároku, vrátane spolupráce s americkým právnym zástupcom.

JUDr. Norbert Havrila 
partner

 
LEGATE, s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel.: +421 262 527 561
e-mail: info@legate.sk