Žiadosti o vrátenie dovozných ciel vyberaných orgánmi USA na základe zákona IEEPA

Článok stručne analyzuje možné praktické dôsledky rozhodnutia Najvyššieho súdu USA vo veci Learning Resources, Inc. proti Trumpovi, ktorým boli clá uložené prezidentom USA v roku 2025 na základe zákona International Emergency Economic Powers Act (IEEPA) vyhlásené za nezákonné, a opisuje z toho vyplývajúce nároky na vrátenie cla pre dovozcov z EÚ.
Krátko po nástupe do úradu vydal prezident USA na základe IEEPA výkonné nariadenie č. 14257, 90 Fed. Reg. 15041 (2025)[1] z dôvodu veľkých a pretrvávajúcich deficitov, ktoré údajne viedli k narušeniu kritických dodávateľských reťazcov v USA.
Dňa 20 februára 2026 Najvyšší súd USA v prípade Learning Resources, Inc. v. Trump[2] v súvislosti s clami založenými na IEEPA uvalenými na dovozcov do USA dospel k záveru, že „v rámci plnenia tejto úlohy zastávame názor, že IEEPA neoprávňuje prezidenta ukladať clá.“[3]
Podľa stanoviska súdu bol zákon IEEPA navrhnutý na riešenie mimoriadnych situácií v oblasti národnej bezpečnosti a zahraničnej politiky prostredníctvom umožnenia ekonomických opatrení, ako sú sankcie. Pod vedením prezidenta USA bol však široko interpretovaný tak, aby umožňoval ukladanie ciel na dovoz.[4] Najvyšší súd tento prístup odmietol a zdôraznil, že právomoc stanovovať clá patrí Kongresu, pokiaľ nie je výslovne delegovaná.
Najvyšší súd USA konštatoval, že prezident USA nemá právomoc jednostranne ukladať dane a clá na základe IEEPA podľa vlastného uváženia. Naopak, Najvyšší súd USA zdôraznil, že na uplatnenie takejto mimoriadnej právomoci (konkrétne neobmedzeného množstva, trvania a rozsahu) musí prezident USA preukázať jasné oprávnenie Kongresu.[5]
Toto rozhodnutie predstavuje významný posun v oblasti amerických ciel a medzinárodného obchodného práva. Najvyšší súd Spojených štátov konštatoval, že dovozné clá uvalené na základe IEEPA nemajú platný právny základ, keďže zákon neumožňuje clá ako fiškálne opatrenie.
V dôsledku toho sa clá vyberané na základe IEEPA považujú za nezákonné. Rozsudok by mohol ovplyvniť viac ako 300 000 dovozcov a clá v hodnote približne 175 miliárd USD.[6] V reakcii na to americká colná a pohraničná stráž prestala takéto clá vyberať a rieši žiadosti o vrátenie.[7]
Dotknutí dovozcovia môžu žiadať o vrátenie ciel zaplatených bez právneho základu. Takéto nároky je však potrebné aktívne presadzovať. Žiadatelia musia identifikovať príslušné dovozné transakcie a zdôvodniť zaplatené sumy, ako je uvedené aj v priložených materiáloch.
V praxi sa nároky zvyčajne uplatňujú prostredníctvom správnych konaní, pričom v prípade potreby je možné využiť aj súdne konania.
Toto rozhodnutie má dôležité dôsledky pre spoločnosti z EÚ, ktoré vyvážajú do USA, a hoci vytvára významnú finančnú príležitosť, úspešné vrátenie závisí od včasného konania a správnej právnej stratégie.
V nadväznosti na uvedené sa tejto problematike venujeme aj v rámci našej spolupráce v sieti Globalaw[8], ktorej sme členom. V rámci tejto siete aktuálne prebieha koordinácia pracovnej skupiny zameranej na zastupovanie klientov pri uplatňovaní nárokov na vrátenie ciel. Podľa dostupných informácií sa zároveň zvažujú aj alternatívne prístupy k riešeniu týchto nárokov, vrátane možnosti postúpenia pohľadávok, čo by mohlo umožniť rýchlejšie získanie finančných prostriedkov bez potreby vedenia sporu v USA.
Z praktického hľadiska by dovozcovia mali posúdiť svoju situáciu preskúmaním dovozov do USA, identifikovaním zaplatených ciel a vyhodnotením možností vrátenia. Vzhľadom na potenciálne časové obmedzenia sa odporúča konať bezodkladne.
Spoločnosti z EÚ, ktoré dovážali tovar do USA v príslušnom období od apríla 2025 do februára 2026, by mali bezodkladne posúdiť svoju situáciu, zabezpečiť potrebnú dokumentáciu a zvážiť vhodné právne kroky na uplatnenie nároku, vrátane spolupráce s americkým právnym zástupcom.

JUDr. Norbert Havrila
partner

LEGATE, s.r.o.
Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava
Tel.: +421 262 527 561
e-mail: info@legate.sk
[3] Článok III (str. 20) stanoviska Najvyššieho súdu USA vo veciach č. 24–1287 a 25–250;
[4] Článok II.A.2 (str. 11 – 12) stanoviska Najvyššieho súdu USA v č. 24–1287 a 25–250;
[5] Článok III (str. 20) stanoviska Najvyššieho súdu USA v č. 24–1287 a 25–250;
© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk