4.6.2024
ID: 6083upozornenie pre užívateľov

Nová zodpovednosť dávateľa za vyplatenie mzdy zamestnancovi subdávateľa pri dodaní stavebných prácach

c4389e1ed7591d6850628762590557a0/sk.jpg
Zdroj: shutterstock.com

V zmysle navrhovanej novely Zákonníka práce by mali byť dodávatelia po novom zodpovedný za vyplatenie mzdy zamestnancovi subdodávateľa pri dodaní stavebných prác. V akom rozsahu si môžu zamestnanci uplatňovať svoje nároky u dodávateľa? Môžu sa dodávatelia tejto zodpovednosti nejakým spôsobom zbaviť? Čo by mala obsahovať dodávateľská zmluva?

Vláda predložila Národnej rade dňa 27.03.2024 návrh novely Zákonníka práce[1], ktorej cieľom je vyhovieť odôvodnenému stanovisku Európskej komisie zo dňa 26. januára 2023. Európska komisia v stanovisku vyčíta Slovensku nesúlad  vnútroštátnych predpisov so smernicou EÚ v oblasti vysielania zamestnancov[2].

Navrhovaná novela sa zameriava na rozšírenie zodpovednosti dodávateľa služieb za vyplatenie mzdy zamestnancovi subdodávateľa aj na vnútroštátne vzťahy. Podľa aktuálneho znenia zákona sa totiž táto zodpovednosť vzťahuje len na dodávateľa, ktorého subdodávateľ je z iného členského štátu a svojich zamestnancov vysiela na územie Slovenskej republiky[3]. Vo väzbe na požiadavku Európskej komisie sa však bude po novom táto zodpovednosť vzťahovať aj na dodávateľov, ktorí majú slovenských subdodávateľov. Súčasný právny stav je totiž podľa hodnotenia Európskej komisie diskriminačný.

Horná hranica výšky vyplácaných čiastok je však obmedzená sumou minimálnej mzdy za každú odpracovanú hodinu. Vyplatenie mzdy podlieha uplatneniu žiadosti zo strany zamestnanca, ktorá musí obsahovať zákonom stanovené náležitosti[4]. Lehota na podanie žiadosti je 6 mesiacov. Zákonodarca odôvodňuje zavedenie tejto prekluzívnej lehoty princípom právnej istoty, vzhľadom na to, že sa mzda uplatňuje u tretieho subjektu a nie u zamestnávateľa[5].

Novela zároveň obsahuje výnimky z tejto novej povinnosti - dodávateľ služby nebude povinný mzdu vyplatiť, ak preukáže, že pri výbere subdodávateľa konal s náležitou starostlivosťou a zároveň neporušil svoju zmluvnú povinnosť vyplatiť peňažný záväzok. Posudzovanie, či dodávateľ konal s náležitou starostlivosťou však v praxi považujeme za problematické. Dodávateľ by totiž mal napríklad zhodnotiť, či cena za plnenie subdodávateľa nie je neprimerane nízka. Zároveň by sa pri posudzovaní malo zohľadniť, či subdodávateľovi bola v posledných dvoch rokoch uložená pokuta za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania. Dodávateľ však často nebude mať možnosť si takúto informáciu preveriť.

Účinnosť novely je síce navrhovaná až od augusta 2024, podnikateľom v oblasti stavebníctva však odporúčame sa ňu vopred pripraviť. Za účelom zníženia rizika vzniku zodpovednosti by dodávatelia mali do svojho due diligence vo vzťahu k subdodávateľom v budúcnosti zakomponovať aj pracovnoprávne otázky. Zároveň odporúčame do dodávateľských zmlúv doplniť  vyhlásenia subdodávateľa, ktoré by mohli mať vplyv na jeho schopnosť vyplácať mzdu svojím zamestnancom.

 

JUDr. Silvia Beňová, PhD.
Senior associate


 
LEGATE, s.r.o.

Dvořákovo nábrežie 8/A
811 02 Bratislava

Tel: +421 262 527 561
E-mail: info@legate.sk

 
 

[1] zákon č. 311/2001 Z. z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov

[2] konkrétne s čl. 12 Európskeho parlamentu a Rady 2014/67/EÚ z 15. mája 2014 o presadzovaní smernice 96/71/ES o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb, ktorou sa mení nariadenie (EÚ) č. 1024/2012 o administratívnej spolupráci prostredníctvom informačného systému o vnútornom trhu

[3] § 5 ods. 11 Zákonníka práce

[4] § 130a ods. 3 navrhovaného znenia zákona

[5] Kdispozícii >>> tu.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk