15.3.2024
ID: 6018upozornenie pre užívateľov

Poľský súdny systém: rozhodovacie zloženie senátu Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné nie je nezávislým a nestranným súdom, ktorý je vopred zriadený zákonom

44bdc505ab8f97f3867214e55d444769/shutterstock_265936031_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný týmto rozhodovacím zložením sa preto vyhlasuje za neprípustný

Vzhľadom na všetky okolnosti súvisiace s vymenovaním sudcov senátu poľského Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné rozhodovacie zloženie tohto senátu nepredstavuje „súdny orgán“ v zmysle práva Únie. V dôsledku toho Súdny dvor vecne neskúma prejudiciálne otázky položené týmto orgánom.

Sudcovia v Poľsku, ktorí si po dosiahnutí veku odchodu do dôchodku želajú pokračovať vo výkone svojich funkcií, sú povinní oznámiť svoje želanie v tomto zmysle Štátnej súdnej rade (ďalej len „KRS“). Sudca všeobecného súdu napadol rozhodnutie KRS o zastavení konania o jeho žiadosti. KRS sa totiž domnievala, že táto žiadosť bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Na základe odvolania tohto sudcu sa senát poľského Najvyššieho súdu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné (ďalej len „senát pre mimoriadne preskúmanie“) obrátil na Súdny dvor so žiadosťou o objasnenie zásad neodvolateľnosti a nezávislosti sudcov zakotvených v práve Únie.

Súdny dvor vo svojom rozsudku rozhodol, že otázky položené týmto senátom nepochádzajú od orgánu, ktorý má postavenie nezávislého a nestranného súdu vopred zriadeného zákonom, ako to vyžaduje právo Únie. Tieto otázky preto vyhlásil za neprípustné.

Pri vyvodzovaní tohto záveru Súdny dvor najprv poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva1, v ktorom sa už konštatovalo, že dve rozhodovacie zloženia senátu pre mimoriadne preskúmanie nie sú zriadené zákonom a nie sú nezávislé. Tento rozsudok bol založený na konštatovaní, že vymenovanie členov týchto rozhodovacích zložení sa uskutočnilo v zjavnom rozpore so základnými vnútroštátnymi pravidlami upravujúcimi postup vymenovania sudcov.

Okolnosti zmeny v zložení KRS, ku ktorej došlo v roku 2017, spochybnili jej nezávislosť od zákonodarnej a výkonnej moci, čím bola ovplyvnená jej schopnosť navrhovať nezávislých a nestranných kandidátov do funkcií sudcov Najvyššieho súdu. Okrem toho boli dotknutí sudcovia vymenovaní prezidentom Poľskej republiky na základe uznesenia KRS, ktorého účinky boli v čase ich vymenovania pozastavené poľským Najvyšším správnym súdom až do preskúmania zákonnosti tohto uznesenia. Súdny dvor tiež zdôraznil, že poľský Najvyšší správny súd nakoniec zrušil vyššie uvedené uznesenie.2

Súdny dvor porovnal zistenia a posúdenia Európskeho súdu pre ľudské práva a poľského Najvyššieho správneho súdu so svojou vlastnou judikatúrou týkajúcou sa podmienok vymenovania sudcov na poľský Najvyšší súd. Dospel k záveru, že kombinácia rôznych faktorov, ktoré charakterizovali vymenovanie sudcov tvoriacich rozhodovacie zloženie, ktoré je autorom otázok položených v prejednávanej veci, môže u osôb podliehajúcich súdnej právomoci vyvolať oprávnené pochybnosti o nezávislosti a nestrannosti týchto sudcov a narušiť dôveru, ktorú má súdnictvo v demokratickej spoločnosti a v právnom štáte vzbudzovať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci. V dôsledku toho toto rozhodovacie zloženie nemá postavenie nezávislého a nestranného súdu, ktorý bol vopred zriadený zákonom. UPOZORNENIE: Návrh na začatie prejudiciálneho konania umožňuje súdom členských štátov v rámci sporu, ktorý rozhodujú, položiť Súdnemu dvoru otázky o výklade práva Únie alebo o platnosti aktu práva Únie. Súdny dvor nerozhoduje vnútroštátny spor. Vnútroštátnemu súdu prináleží, aby rozhodol právnu vec v súlade s rozhodnutím Súdneho dvora. Týmto rozhodnutím sú rovnako viazané ostatné vnútroštátne súdne orgány, na ktoré bol podaný návrh s podobným problémom.Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor.


[1] Rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2021, Dolińska-Ficek a Ozimek v. Poľsko (CE:ECHR:2021:1108JUD004986819).
[2] Rozsudok poľského Najvyššieho správneho súdu z 21. septembra 2021, II GOK 10/18.

 

Zdroj: Riaditeľstvo pre komunikáciu
Sekcia pre tlač a informácie curia.europa.eu
TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 206/23
V Luxemburgu 21. decembra 2023
Rozsudok Súdneho dvora vo veci C-718/21 | Krajowa Rada Sądownictwa (Zotrvanie sudcu vo funkcii)


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk