12.11.2019
ID: 4624upozornenie pre užívateľov

Problematika zákonných (legálnych) vecných bremien

f94cacf635d4354c64a4c17cc8455097/shutterstock_15008176_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Cieľom tohto článku je vo veľmi koncíznej a zjednodušenej myšlienkovej a obsahovej konštrukcii prezentovať analýzu základných východiskových postulátov právnej úpravy zákonných (legálnych) vecných bremien (ďalej len „ZVB“), osobitne vo vzťahu k ZVB regulovaným zákonom č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách (ďalej len „ZoEK“).

Pojem a podstata

„Podstata zákonných (legálnych) vecných bremien spočíva v tom, že ide o verejnoprávne obmedzenie vlastníckeho práva, teda vymedzenie obsahu vlastníckeho práva prostredníctvom predpisu verejného práva.“ [1]. ZVB sú inštitútmi sui generis, ktorým nemožno priznať povahu súkromnoprávnych opatrení, nakoľko ide o obmedzenia vlastníckeho práva vo verejnom záujme a v zmysle verejnoprávnych predpisov [2].

V kontexte uniformnej judikatúry Najvyššieho súdu SR [3] možno medzi esenciálne znaky ZVB zaradiť skutočnosť, že:

  • vznikajú priamo zo zákona (účinnosťou zákona alebo na základe inej právnej skutočnosti) alebo rozhodnutím príslušného orgánu (právoplatnosťou rozhodnutia), v nevyhnutnom rozsahu, vo verejnom záujme a za náhradu;
  • toto obmedzenie vlastníckeho práva je výrazom prevahy verejného záujmu nad záujmom jednotlivca bez toho, aby bolo toto zasahovanie podmienené súhlasom zo strany dotknutého vlastníka;
  • môžu byť zriadené výlučne in rem, t. j. sú spojené vždy s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti;
  • obsahom práva zodpovedajúcemu vecnému bremenu je určitá nepretržitá alebo opakovaná činnosť;
  • ich režim sa vždy riadi podľa predpisov, ktoré boli platné ku dňu ich vzniku (napriek zásade lex posterior derogat legi priori platí,  že zostávajú ustanovenia predchádzajúcich zákonov upravujúce zákonné vecné bremená  prostredníctvom spätného odkazu stále aplikovateľné;
  • práva zodpovedajúce ZVB sa do katastra nehnuteľností zapisujú záznamom, ktorý má deklaratórne účinky a evidenčný význam [4];
  • zanikajú v dôsledku rozhodnutia príslušného orgánu, zo zákona (vtedy, ak sú splnené skutočnosti predpokladané v hypotéze príslušnej právnej normy) alebo v dôsledku trvalej zmeny predmetu vecného bremena alebo zmeny pomerov.

Bartošík Šváby_logo

Právna úprava

Elementárny právny rámec ZVB sa nachádza v § 128 ods. 1 a 2 a troch lomených §§ 151n až 151p Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).Táto generálna právna úprava má svoj normatívny základ v čl. 20 ods. 4 Ústavy SR, v zmysle ktorého platí, že: „nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu.“ Tento základný právny rámec následne dopĺňa relatívne široké portfólio osobitných noriem verejného práva, ktoré upravujú režim ZVB s akcentom na povahu a predmet toho-ktorého ZVB. Vzťah právnej úpravy OZ k osobitným právnym normám regulujúcim ZVB je založený na princípe subsidiarity, ktorý vychádza z rímskej maximy lex specialis derogat legi generali, t. j. v prípade, že špeciálne predpisy neregulujú určité otázky vôbec alebo len čiastočne, riadi sa ich režim v týchto neupravených otázkach všeobecnou občianskoprávnou úpravou [5].

V ďalšej časti zameriame našu pozornosť na problematiku ZVB podľa ZoEK.

Subjekty ZVB podľa ZoEK


Subjektmi ZVB podľa ZoEK sú povinný a oprávnený. Povinným z vecného bremena je vždy vlastník zaťaženej nehnuteľnosti. Oprávneným z vecného bremena je vždy podnik (každá osoba podľa § 5 ods. 1 ZoEK, ktorá si splnila oznamovacie povinnosti podľa § 15 ZoEK voči Úradu pre reguláciu elektronických komunikácií a poštových služieb).

Obsah ZVB podľa ZoEK

Obsahom ZVB podľa ZoEK je právo podniku v nevyhnutnom rozsahu a vo verejnom záujme (§ 66 ods. 1 ZoEK):

  • „zriaďovať a prevádzkovať verejné siete a stavať ich vedenia na cudzej nehnuteľnosti,
  • vstupovať v súvislosti so zriaďovaním, prevádzkovaním, opravami a údržbou vedení na cudziu nehnuteľnosť,
  • vykonávať nevyhnutné úpravy pôdy a jej porastu, najmä odstraňovať a okliesňovať stromy a iné porasty ohrozujúce bezpečnosť a spoľahlivosť vedenia, ak to po predchádzajúcej výzve neurobil vlastník alebo užívateľ pozemku.“
Okamih vzniku ZVB podľa ZoEK

ZoEK neupravuje okamih vzniku ZVB podľa § 66 ods. 1 ods. a) ZoEK. Mohlo by byť preto sporné, kedy skutočne dochádza k ich vzniku. Do úvahy pripadajú nasledovné alternatívy:

  • deň účinnosti ZoEK (§ 81 ZoEK);
  • deň zápisu ZVB do katastra nehnuteľností (§ 66 ods. 2 ZoEK);
  • deň právoplatnosti územného rozhodnutia o umiestnení verejnej siete (§ 39a Stavebného poriadku);
  • deň uplynutia 15-dňového upovedomenia povinného z vecného bremena o začatí výkonu práva zodpovedajúceho ZVB (§ 66 ods. 3 ZoEK);
  • deň skutočného zriadenia predmetu ZVB.
Z vyššie uvedených možností sa prikláňame k záveru, že za deň vzniku ZVB podľa ZoEK možno považovať len deň účinnosti ZoEK, nakoľko ZVB predstavujú zákonné práva podniku, ktoré môže podnik kedykoľvek počas účinnosti ZoEK uplatniť za predpokladu, že sú kumulatívne splnené dve zákonné podmienky (nevyhnutný rozsah obmedzenia a existencia verejného záujmu podľa § 66 ods. 6 ZoEK). Práva zo ZVB sa nepremlčujú, a preto povinný z vecného bremena ani nemôže eventuálne v konaní o zdržaní sa výkonu práva zodpovedajúceho ZVB premlčanie namietať, čo je imanentným rozdielom v porovnaní so zmluvnými vecnými bremenami [6].

Deň zápisu ZVB do katastra nehnuteľností vylučujeme vzhľadom na (len) evidenčný charakter záznamu, ktorý nemá vplyv na vznik, zmenu a zánik práv k nehnuteľnostiam. Deň právoplatnosti územného rozhodnutia zase s poukazom na aplikovateľnú súdnu prax [7] preto, že v prípade tohto ZVB v územnom konaní platí, pred vydaním rozhodnutia o umiestnení stavby vedenia verejnej siete musí byť podnik (ak nie je vlastníkom pozemku alebo nemá súhlas vlastníka pozemku) oprávnený z vecného bremena k cudziemu pozemku, na ktorom má byť vedenie postavené.

Náhrada za zriadenie ZVB podľa ZoEK

Za zriadenie ZVB má povinný z vecného bremena podľa okolnosti toho-ktorého prípadu nárok na:

  • jednorazovú náhradu za obmedzenie využívania nehnuteľností podľa § 66 ods. 4 ZoEK, ktorý sa prekluduje v kombinovanej subjektívnej jednoročnej a objektívnej trojročnej lehote;
  • jednorazovú náhradu za  nútené obmedzenie užívania nehnuteľnosti podľa § 66 ods. 5 ZoEK, ktorý sa prekluduje rovnako ako nárok podľa § 66 ods. 4 ZoEK vyššie.
Zánik ZVB podľa ZoEK

K zániku ZVB podľa ZoEK môže dôjsť:

  • rozhodnutím súdu (§ 151p ods. 3 OZ) v prípade, ak povinný z vecného bremena podá žalobu na zrušenie ZVB, t. j. z dôvodov vzniku hrubého nepomeru medzi ZVB a výhodou oprávneného v dôsledku zmeny pomerov. OZ ani ZoEK v tejto súvislosti však neuvádzajú kritériá, na základe ktorých by bolo možné usudzovať, kedy ide o hrubý nepomer medzi ZVB a výhodou oprávneného a ponecháva riešenie tejto otázky na diskrečnej úvahe súdu [8]. Z judikatúry však vyplýva, že za zmenu pomerov sa nepovažuje napr. (i) samotná skutočnosť, že došlo k zmene vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na ktorú sa viaže vecné bremeno, a to ani vtedy, keď sa nový vlastník ocitol v horšej situácii než v dobe prevodu [9] alebo (ii) skutočnosť, že hrubý nepomer medzi ZVB a výhodou oprávneného existoval už pred zmenou pomerov [10].
  • zo zákona (§ 151p ods. 2 OZ) v prípade, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti. Trvalou zmenou sa vo svetle judikatúry rozumie najmä zmena týkajúca sa veci, s ktorou je ZVB spojené a ktorej dôsledkom je objektívna nemožnosť oprávneného svoje práva zo ZVB vykonávať, a to buď celkom, alebo za účelom, na ktorý bolo zriadené [11].
Iné prostriedky právnej ochrany

Medzi iné prostriedky právnej ochrany proti ZVB podľa ZoEK možno vo všeobecnosti zaradiť:

  • podanie negatórnej (zdržovacej) žaloby podľa § 126 ods. 1 OZ (napr. pokiaľ oprávnený z vecného bremena vykonáva právo zodpovedajúce ZVB vo väčšom rozsahu, než je oprávnený na základe ZVB, svojvoľne tým toto vecné bremene rozširuje, a preto sa môže povinný z vecného bremena brániť negatórnou žalobou.
  • podanie určovacej žaloby podľa § 137 ods. 3 Civilného sporového poriadku (napr. pokiaľ sa povinný z vecného bremena domnieva, že vecné bremeno platne nevzniklo alebo že na zriadení ZVB nie je daný verejný záujem, tak sa môže na súde domáhať určenia neexistencie práva zodpovedajúceho ZVB.
  • podanie správnej žaloby na preskúmanie záznamu v katastri nehnuteľnosti podľa § 6 Správneho súdneho poriadku (napr. v prípade, ak návrh na vykonanie zápisu ZVB nebol spôsobilý na vykonanie záznamu) [12].
V prípade záujmu o poskytnutie komplexnejších informácií, kontaktuje prosím našu advokátsku kanceláriu.

JUDr. Adrián Fedor,
advokátsky koncipient


Bartošík Šváby s.r.o.

BBC V, block A
Plynárenská 7/A
821 09 Bratislava


Tel:        + 421 - 2 - 524 421 81
Fax:       + 421 - 2 - 524 421 82
e-mail:    office@bartosiksvaby.sk

_______________________________________
[1] uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 17. 10. 2018, sp. zn. II. ÚS 500/2018.
[2] pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. R 39/2006.
[3] pozri napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo/89/2008 zo dňa 21.12.2009; sp. zn. 7Cdo/26/2014 zo dňa 24.03.2015 alebo sp. zn. 3Cdo/49/2014 zo dňa 14.04.2016.
[4] pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 8 Sžo 408/2009 alebo rozhodnutie Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 62/00.
[5] nález Ústavného súdu ČR, sp. zn. PL ÚS 25/04 zo dňa 25.01.2005.
[6] pozri napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 431/2006; R 60/2008.
[7] pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 17Co/119/2018 zo dňa 15.08.2018.
[8] pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1665/99 zo dňa 25.01.2001.
[9] pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1624/2002 zo dňa 01.10.2002.
[10] pozri bližšie rozsudok Najvyššieho súdu ČR, sp. zn. 22 Cdo 1665/99; obdobne aj uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 291/2009 zo dňa 22.02.2011.
[11] pozri bližšie rozsudok Krajského súdu v Českých Budějoviciach, sp. zn. 25 Co 733/2007.
[12] pozri bližšie uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 2Sžr/141/2016 zo dňa 25.10.2018; obdobne aj uznesenie NS SR, sp. zn. 1Sžr/13/2012 zo dňa 18.07.2012.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk