26.6.2020
ID: 4827upozornenie pre užívateľov

Skutočnosť, že právomoc vymenúvať a odvolávať predsedu národného regulačného orgánu prešla na Slovensku z prezidenta republiky na vládu, sama osebe nepredstavuje porušenie smernice o trhu s elektrinou

704bcaa134ce5945f5f659efc50092ad/s263_89427721.jpg
Zdroj: shutterstock.com

Slovensko môže rovnako, s výhradou zaručenia nezávislosti regulačného orgánu, stanoviť účasť zástupcov svojich ministerstiev v určitých konaniach pred týmto orgánom s cieľom zabezpečiť ochranu verejného záujmu.

Prezident Slovenskej republiky podal v októbri 2017 Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na vyslovenie nesúladu určitých ustanovení vnútroštátneho práva týkajúcich sa Úradu pre reguláciu sieťových odvetví1, ktorý predstavuje „národný regulačný orgán“ okrem iného v zmysle smernice o trhu s elektrinou2, so slovenskou ústavou v spojení s právom Únie.

Podľa súčasnej prezidentky Slovenskej republiky, ktorá pokračovala v konaní začatom jej predchodcom, slovenský zákonodarca zasiahol dvojakým spôsobom do smernicou zaručenej nezávislosti slovenského regulačného orgánu. Prvým zásahom je podľa nej prenesenie oprávnenia vymenúvať a odvolávať predsedu tohto orgánu z priamo občanmi voleného prezidenta republiky na vládu. Druhý zásah podľa nej vyplýva z rozšírenia okruhu účastníkov konania o cenovej regulácii pred uvedeným orgánom o zástupcov vnútroštátnych ministerstiev, ktorí majú v rámci tohto konania obhajovať verejný záujem.

V tejto súvislosti sa Ústavný súd Slovenskej republiky pýta Súdneho dvora, či smernica, ktorej cieľom je konkrétne posilnenie nezávislosti regulačného orgánu, bráni dotknutým vnútroštátnym ustanoveniam.
Vo svojom dnešnom rozsudku Súdny dvor konštatuje, že smernica vyžaduje, aby členské štáty prostredníctvom požiadaviek týkajúcich sa personálu národného regulačného orgánu a osôb zodpovedných za jeho riadenie zabezpečili, že tento orgán bude vykonávať svoje regulačné povinnosti bez akéhokoľvek vonkajšieho vplyvu. Súdny dvor však zdôrazňuje, že smernica nešpecifikuje orgán alebo orgány členských štátov, ktoré by mali mať právomoc vymenúvať a odvolávať členov predstavenstva alebo najvyššie vedenie národného regulačného orgánu, a osobitne jeho predsedu.

Z tohto dôvodu a vzhľadom na širokú mieru voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty, pokiaľ ide o voľbu spôsobov a prostriedkov určených na zabezpečenie prebratia smerníc prijatých Úniou, smernica nezakazuje, aby vláda členského štátu mohla vymenúvať a odvolávať predsedu národného regulačného orgánu, pokiaľ je riadne zaručená nezávislosť tohto orgánu, čo v prejednávanom prípade prislúcha overiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky vzhľadom na ustanovenia slovenského práva.

Pokiaľ ide o druhý údajný zásah do nezávislosti národného regulačného orgánu zo strany slovenského zákonodarcu, Súdny dvor zdôrazňuje, že tento orgán musí prijímať svoje rozhodnutia samostatne, výlučne na základe verejného záujmu, v úsilí zabezpečiť súlad s cieľmi sledovanými smernicou a bez toho, aby podliehal vonkajším pokynom od iných verejných alebo súkromných orgánov.

V tejto súvislosti však Súdny dvor uvádza, že smernica nezakazuje účasť zástupcov vnútroštátnych ministerstiev v určitých konaniach o cenovej regulácii, ktoré sa konkrétne týkajú prístupu k prenosovej a distribučnej sústave elektriny, ako aj prenosu a distribúcie elektriny. Z toho vyplýva, že členské štáty môžu prijať pravidlá umožňujúce takúto účasť, ak bude aj naďalej zaručená rozhodovacia nezávislosť národného regulačného orgánu, čo v prejednávanej veci prislúcha overiť Ústavnému súdu Slovenskej republiky.

Preto skutočnosť, že sporné ustanovenia stanovujú účasť zástupcov vnútroštátnych ministerstiev v určitých konaniach o cenovej regulácii, nevedie nevyhnutne a len z tohto dôvodu k tomu, že daný regulačný orgán by už ďalej nevykonával svoje regulačné povinnosti v oblasti taríf nezávisle. Smernica nebráni ani tomu, aby vláda členského štátu mohla okrem iného prostredníctvom účasti zástupcov svojich ministerstiev v uvedených konaniach vyjadriť pred uvedeným orgánom svoje stanovisko k tomu, akým spôsobom by podľa nej tento orgán mohol v rámci svojich regulačných povinností zohľadniť verejný záujem.

Takáto účasť, a osobitne stanoviská vyjadrené týmito zástupcami počas dotknutých konaní, však nemôžu mať záväznú povahu a regulačný orgán ich ani v žiadnom prípade nemôže považovať za pokyny, ktorými by sa bol povinný riadiť pri plnení svojich povinností a právomocí. Okrem toho, ak povinnosti a právomoci tohto orgánu podľa smernice priznávajú jeho rozhodnutiam záväznosť a priamu uplatniteľnosť, účasť týchto zástupcov v predmetných konaniach nemôže ovplyvniť túto povahu uvedených rozhodnutí. Osobitne platí, že pravidlá účasti zástupcov vnútroštátnych ministerstiev nemôžu vyžadovať, aby rozhodnutia regulačného orgánu pred ich vykonaním podliehali ich predchádzajúcemu prijatiu alebo schváleniu zo strany uvedených zástupcov.

[1] Tieto ustanovenia sa nachádzajú v zákone č. 250/2012 v znení zákona č. 164/2017.
[2] Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 2009, s. 55). Tieto ustanovenia sa nachádzajú v zákone č. 250/2012 v znení zákona č. 164/2017.


Zdroj:
Súdny dvor Európskej únie TLAČOVÉ KOMUNIKÉ č. 71/20 V Luxemburgu 11. júna 2020
Rozsudok vo veci C-378/19
Prezident Slovenskej republiky
Neoficiálny dokument pre potreby médií, ktorý nezaväzuje Súdny dvor. Úplné znenie rozsudku sa uverejňuje na internetovej stránke CURIA v deň vyhlásenia rozsudku. 


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk