28.7.2023
ID: 5807upozornenie pre užívateľov

Súdny dvor Európskej únie vyhovel žalobe Európskej Komisie

Slovenská republika nie je jedinou krajinou, ktorá v poslednom období pristúpila k reforme súdnictva. Stalo sa tak i v Poľskej republike, ktorá však okrem kritiky čelila i súdnemu procesu a vysokým penále.

Súdny dvor EÚ 5. 6. 2023 rozhodol, že reforma poľského súdnictva z roku 2019 porušuje právo Európskej únie.

Poľská republika schválila dňa 20. 12. 2019 zákon, ktorým sa mení zákon o organizácii všeobecných súdov, zákon o Najvyššom súde a niektoré ďalšie zákony (ďalej ako „Novela“), ktorý nadobudol účinnosť dňa 14. 2. 2020.

Novelou boli dvom senátom Najvyššieho súdu (disciplinárny senát a senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné) zverené nové právomoci. Disciplinárnemu senátu Najvyššieho súdu boli Novelou zverené právomoci vo veciach týkajúcich sa udeľovania súhlasu s vyvodením trestnoprávnej zodpovednosti sudcov, pomocných sudcov, prokurátorov a pomocných prokurátorov alebo s ich vzatím do väzby, taktiež právomoci v oblasti pracovného práva a sociálneho zabezpečenia sudcov Najvyššieho súdu a ich odchodu do dôchodku. Senát pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné Novela oprávňuje na rozhodovanie o vylúčeniach sudcov, na preskúmavanie nezávislosti sudcov alebo súdu a riešenie právnych otázok pri pochybnostiach o výklade právnych predpisov.

Ďalej bol Novelou zavedený zákaz spochybňovať legitimitu súdov, ústavných orgánov štátu a orgánov kontroly a ochrany práva a zákaz zisťovať a posudzovať zákonnosť vymenovania sudcov. Novela taktiež zaviedla nové objasnenie pojmu disciplinárne previnenia sudcov.  

V neposlednom rade boli Novelou uložené nové deklaratórne povinnosti sudcom Najvyššieho súdu týkajúce sa členstva v združeniach, neziskových nadáciách a politických stranách, a to i za obdobia pred nástupom do funkcie. Navyše sa ustanovilo zverejňovanie týchto informácií online vo Vestníku verejných informácií (Biuletyn Informacji Publicznej).

Európska komisia podala dňa 1. 4. 2021 na Súdny dvor EÚ žalobu o nesplnenie povinností súvisiacich so zabezpečením účinnej právnej ochrany, prístupu k nezávislému a nestrannému súdu, dodržiavanie zásady prednosti úniového práva a taktiež porušením práva na rešpektovanie súkromného života a práva na ochranu osobných údajov.[1]

Súčasťou žaloby Európskej komisie bol i návrh na vydanie predbežného opatrenia, ktorému Súdny dvor EÚ vyhovel a vydal uznesenie,[2] ktorým zaviazal Poľskú republiku pozastaviť uplatňovanie ustanovení Novely až do rozhodnutia vo veci samej a oznámiť Európskej komisii, aké opatrenia prijala na zaistenie súladu právneho a faktického stavu s požiadavkami uvedenými v predmetnom uznesení.

Opatrenia prijaté Poľskou republikou však neboli dostatočné a nerešpektovali rozhodnutie o predbežnom opatrení, a preto za účelom zabránenia vážnej a nenapraviteľnej ujmy právnemu poriadku Únie, bola Poľskej republike dňa 27. 10. 2021 uložená povinnosť platiť Európskej komisii penále vo výške 1.000.000 EUR denne, a to až do dňa splnenia povinností uložených uznesením o predbežnom opatrení alebo až do vyhlásenia rozsudku vo veci samej.[3]

Na návrh Poľskej republiky bolo opätovne preskúmané splnenie uložených povinností. Podpredseda Súdneho dvora EÚ však dospel k záveru, že Poľská republika nepreukázala úplné a efektívne pozastavenie účinnosti sporných ustanovení Novely. Avšak z dôvodu čiastočnej úpravy uplatňovania sporných ustanovení bolo penále uložené Poľskej republike znížené, a to na sumu 500.000 EUR denne.[4]

Rozsudkom zo dňa 5. 6. 2023[5] bolo konanie vo veci ukončené vyhovením žalobe Európskej komisie.

Súdny dvor EÚ konštatoval, že Novela zasahuje do nezávislosti sudcov, porušuje povinnosti vnútroštátnych súdov uložených v rámci prejudiciálneho konania a taktiež zásadu prednosti práva Únie, a navyše porušuje právo na rešpektovanie súkromného života a právo na ochranu osobných údajov sudcov.

Rešpektovanie a podpora hodnôt, ku ktorým sa štáty EÚ dobrovoľne a slobodne hlásia, predstavujú podľa Súdneho dvora EÚ základný predpoklad vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, a preto je ich uplatňovanie podmienkou požívania všetkých práv vyplývajúcich z členstva v EÚ. Členské štáty sú pri výbere a usporiadaní vnútroštátnych systémov zaviazané dodržiavať požiadavku nezávislosti súdnictva, a to i tým, že neprijmú pravidlá, ktoré by ohrozili nezávislosť sudcov. Súdny dvor EÚ taktiež kladie dôraz na požiadavku prednosti práva EÚ, ktorá znamená neuplatňovanie akýchkoľvek vnútroštátnych ustanovení, judikatúry alebo praxe, ktoré predstavujú rozpor s ustanoveniami práva EÚ.

Súdny dvor EÚ ďalej dospel k záveru, že nie je zaručená nezávislosť a nestrannosť disciplinárneho senátu Najvyššieho súdu, ktorý bol splnomocnený na rozhodovanie o veciach, ktoré majú priamy vplyv na postavenie a výkon funkcie sudcu a pomocného sudcu, ako i vo veciach zbavenia sudcov trestnoprávnej imunity, pracovného práva, sociálneho zabezpečenia a odchodu sudcov Najvyššieho súdu do dôchodku. Nezávislosť a nestrannosť orgánu je potrebné zabezpečiť najmä z pohľadu eliminovania akýchkoľvek rizík politickej kontroly vo vzťahu k obsahu súdnych rozhodnutí, prípadného nátlaku a zastrašovania sudcov. Nedostatočné záruky nestrannosti a nezávislosti sú spôsobilé narušiť dôveru, ktorú musí spravodlivosť vzbudzovať u jednotlivcov v demokratickej spoločnosti a právnom štáte.

Poľská republika taktiež nesplnila svoje povinnosti, keď umožnila preskúmanie dodržiavania požiadaviek EÚ ako disciplinárne previnenie. Skutočnosť, že vnútroštátny súd vykonáva úlohy a dodržiava povinnosti, ktoré sú mu zverené úniovým právom, nemôže byť považované ako disciplinárne previnenie bez toho, aby ustanovenia práva Únie neboli ipso facto porušené. Samotné definície disciplinárnych previnení sú navyše podľa Súdneho dvora EÚ veľmi široké a nepresné. V konečnom dôsledku by sporné vnútroštátne ustanovenia mohli byť zneužité za účelom politického preskúmavania súdnych rozhodnutí. Tieto ustanovenia nebránia tomu, aby bol disciplinárny režim použitý na sudcov na účely vytvorenia nátlaku a odstrašujúceho účinku, ktorý môže ovplyvniť obsah samotných rozhodnutí. Okrem toho je obmedzená povinnosť Najvyššieho súdu postúpiť Súdnemu dvoru EÚ návrhy na začatie prejudiciálneho konania.

Vyhradenie všeobecného preskúmavania požiadaviek na nezávislosť súdov senátu pre mimoriadne preskúmanie a veci verejné znamená zbavenie doteraz príslušných všeobecných súdov na rôzne druhy preskúmaní, ktoré sú vyžadované právom EÚ a uplatňovania judikatúry Súdneho dvora EÚ. Poľská republika priznala právomoc overovať dodržiavanie základného práva na účinnú súdnu ochranu jedinému vnútroštátnemu orgánu v jednom stupni, čo môže v spojení so zavedením rôznych zákazov a disciplinárnych previnení oslabiť účinnosť kontroly dodržiavania základného práva na účinnú súdnu ochranu.

Ustanovenia Novely, podľa ktorých sú sudcovia povinný oznámiť informácie o svojom členstve v neziskových združeniach, nadáciách a členstve v politických stranách a následné zverejňovanie týchto informácií predstavuje podľa Súdneho dvora EÚ porušenie práva na súkromný a rodinný život a práva na ochranu osobných údajov dotknutých sudcov.

Poľská republika argumentovala tým, že cieľom tohto postupu je posilnenie nestrannosti a politickej neutrality sudcov a s tým spojené zníženie rizika vplyvu sudcov pri výkone ich povinností na súkromné alebo politické záujmy. V konečnom dôsledku by tieto deklaratórne povinnosti sudcov posilnili dôveru jednotlivcov v nestrannosť a nezaujatosť súdnictva.

Informácie požadované od sudcov podľa ustanovení Novely možno rozdeliť do troch druhov. V prvom rade sa požadované informácie týkajú členstva sudcov v združeniach s uvedením jeho názvu, sídla, funkcie, ktorú dotknutý sudca vykonáva a dobu členstva. Ďalej sú požadovanými informáciami funkcie, ktoré sudcovia vykonávajú v orgánoch nadácie, ktorá nevykonáva hospodársku činnosť, taktiež s uvedením názvu, sídla a dĺžky trvania funkcie. Napokon sú sudcovia v rámci deklaračných informácií povinní uviesť svoje členstvo v politickej strane v čase pred vymenovaním za sudcu a počas svojho funkčného obdobia pred 29. 12. 1989, taktiež s uvedením názvu politickej strany, funkcie a doby členstva.

Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti zdôraznil potrebu rešpektovania a uplatňovania nariadenia GDPR[6] v spojení s Chartou základných práv[7], ktorých cieľom je zabezpečiť ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb i pri spracúvaní osobných údajov.

Informácie vyžadované od sudcov predstavujú osobné údaje o identifikovaných fyzických osobách, ku ktorým má prístup široká verejnosť. Tieto informácie sú spôsobilé odhaľovať politické, náboženské alebo filozofické názory sudcov, ktoré sú navyše kvalifikované ako citlivé údaje.[8] Zverejnenie týchto informácií predstavuje riziko neprimeraného bránenia kariérnemu rastu dotknutých sudcov a ovplyvnenie vnímania týchto autorít.

Výnimky z uplatňovania týchto predpisov sa podľa Súdneho dvora EÚ majú vykladať reštriktívne, zatiaľ čo pojem „citlivé údaje“ sa má vykladať extenzívne, aby tak bola zabezpečená vysoká úroveň ochrany základných práv a slobôd, a to najmä právo na rešpektovanie súkromného života pri spracúvaní osobných údajov. 

Súdny dvor EÚ skúmal legitimitu stanoveného cieľu Poľskou republikou pri vyžadovaní takéhoto širokého záberu informácií. Dospel pritom k záveru, že nebola zachovaná proporcionalita opatrení, na základe ktorej je možné v nevyhnutnej miere odôvodniť zásah do dotknutých práv fyzických osôb. Poľská republika neposkytla dostatočné a jasné argumenty, ktoré by odôvodňovali vyžadovanie dotknutých informácií a ich následné zverejnenie (a to transparentne, bez potreby akýchkoľvek dodatočných opatrení na získanie týchto informácií širokou verejnosťou). Sporné je taktiež časové hľadisko, nakoľko Poľská republika žiada poskytnutie dotknutých informácií bez časového obmedzenia. Z tohto dôvodu nie je možné sa domnievať, že sa ustanovenia Novely obmedzujú len na to, čo je striktne nevyhnutné. Súdny dvor EÚ pri zvážení zásahu do práv dotknutých sudcov a deklarovaného cieľa všeobecného záujmu dospel k záveru, že tento zásah nie je vyvážený a nevyhnutný.

Ak Poľská republika nebude akceptovať rozsudok a neprispôsobí sporné ustanovenia, Súdny dvor EÚ jej môže opätovne uložiť povinnosť platenia penále za účelom uplatňovania a rešpektovania povinností uložených rozsudkom a úniovým právom.


Mgr. Martina Ovečková
Advokátska koncipientka

 

Eversheds_logo_200
 

Eversheds Sutherland, advokátska kancelária, s.r.o.

Hodžovo námestie 1/A
811 06 Bratislava

Tel:      +421 232 786 411
E-mail: bratislava@eversheds-sutherland.sk

 

[1] Žaloba podaná 1. apríla 2021 – Európska komisia/Poľská republika vo veci C-204/21

[2] Uznesenie podpredsedníčky Súdneho dvora Európskej únie zo 14. júla 2021 vo veci C-204/21

[3] Uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Európskej únie z 27. októbra 2021 vo veci C-204/21

[4] Uznesenie podpredsedu Súdneho dvora Európskej únie z 21. apríla 2023 vo veci C-204/21

[5] Rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 5. júna 2023 vo veci C-204/21

[6] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) 

[7] Charta základných práv Európskej únie

[8] článok 9 nariadenia GDPR


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk