Súkromná nadácia by mala byť samostatným správnym subjektom, ktorého účelom bude najmä správa rodinného majetku čo bude praktické najmä pre vrstvu podnikateľov, ktorí chcú predchádzať sporom a nezhodám, ku ktorým by v prípade nástupu ďalšej generácie v rodinnej spoločnosti mohlo prísť (napr. dedením zo zákona). Ide vlastne o pomerne jednoduchú metódu zabezpečenia prechodu majetku z jednej generácie na ďalšiu v rámci rodiny alebo blízkych osôb určených zakladateľom súkromnej nadácie. Vlastníkom vloženého majetku sa stane súkromná nadácia. Zakladateľ súkromnej nadácie tento majetok už nebude vlastniť, bude mať ale kontrolu nad pôsobením súkromnej nadácie. Majetok súkromnej nadácie môžu tvoriť hnuteľné veci, nehnuteľnosti ale aj obchodné podiely, akcie a iné formy majetku. S majetkom vo vlastníctve nadácie bude možné nakladať v súlade s účelom súkromnej nadácie, so štatútom súkromnej nadácie a tiež v súlade s dobrými mravmi. Je teda na zakladateľovi súkromnej nadácie, ako nastaví príslušné pravidlá súkromnej nadácie a teda aký okruh osôb a za akých podmienok bude súkromná nadácia podporovať.

Z legislatívneho pohľadu napriek tomu, že súkromné nadácie budú upravené v Zákone o nadáciách, ktorý upravuje aj verejnoprospešné nadácie, treba medzi týmito dvoma nadáciami zásadne rozlišovať. Verejnoprospešné nadácie sú na Slovensku roky známe organizácie, ktoré vo všeobecnosti zbierajú finančné príspevky od verejnosti na dobročinné účely ako je napríklad pomoc deťom bez domova, pomoc týraným ženám, osamelým matkám, ťažko zdravotne postihnutým občanom a pod. Hlavným znakom verejnoprospešných nadácií je, že majú verejnoprospešný charakter, slúžia vybraným jednotlivcom, ktorý patria do nejakej znevýhodnenej skupiny obyvateľov a prispieť do takejto nadácie môže v podstate ktokoľvek. Súkromné nadácie budú slúžiť výlučne rodinám, resp. osobám určeným zakladateľom súkromnej nadácie, nebude možné do nich verejne prispievať a majú vyslovene charakter zabezpečovania vlastných potrieb alebo potrieb iných osôb určených zakladateľom. Súkromné nadácie by taktiež nemali mať nárok na čerpanie 2% z daní alebo na organizáciu verejnej zbierky.

Postup vzniku súkromnej nadácie bude pomerne jednoduchý proces, zakladať by sa totižto mala nadačnou listinou vo forme notárskej zápisnice a založiť ju môže každá fyzická osoba spôsobilá na právne úkony. Forma notárskej zápisnice zaručí jednotnosť a prehľadnosť nadačných listín. Súkromná nadácia vznikne zápisom do príslušného registra mimovládnych neziskových organizácií. Okrem nadačnej listiny by mal pri založení súkromnej nadácie notár rovno na miestne vykonávať identifikáciu konečných užívateľov výhod a vypracuje aj verifikačný dokument, čím by nemali byť dotknuté ustanovenia zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o RPVS). Za konečného užívateľa výhod sa bude považovať každá osoba, ktorej bude poskytnuté plnenie zo súkromnej nadácie bez ohľadu na veľkosť poskytnutého plnenia. Zároveň sa súkromné nadácie budú zapisovať aj do RPVS, avšak informácie z nadácie nebudú verejne dostupné. V zmysle zákona č. 297/2008 Z. z. o ochrane pred legalizáciou príjmov z trestnej činnosti v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákon o AML) bude správca povinnou osobou a teda návrh zákona sa zaoberá aj otázkou AML povinností.

V daňovej otázke je návrh zákona nastavený tak, že príspevky do súkromnej nadácie nebudú podliehať zdaňovaniu. Príjmy súkromnej nadácie ale budú predmetom dane z príjmu. Príjmy z plnenia súkromnej nadácie vo vzťahu k príjemcom budú u príslušného príjemcu predmetom zrážkovej dane.

Podobné inštitúty ako je navrhovaná právna forma súkromnej nadácie existujú aj u našich susedov a to konkrétne v Českej republike a v Rakúsku. Treba tiež zmieniť, že v zahraničí sa na správu majetku používajú aj zverenecké fondy, resp. trustové fondy. V prípade zvereneckých fondov sa jedná o súbor majetku bez právnej subjektivity, teda zásadne iný inštitút ako je súkromná nadácia, ktorá bude právnickou osobou, teda bude mať právnu subjektivitu. V našich podmienkach sa na rozdiel od zvereneckého fondu inštitút súkromnej nadácie javí ako vhodnejší a jednoduchšie právne uchopiteľný.

O návrhu zákona by mal parlament rokovať v priebehu júna 2023 a už teraz sa stretáva s vlnou kritiky. Ako sa s návrhom tejto pomerne progresívnej novinky v Slovenskej legislatíve vysporiada zákonodarca budeme priebežne sledovať.

Ján Urbánek,
advokát


Laura Chovancová,
koncipientka 

Rödl & Partner Advokáti, s.r.o.
 

Landererova 12
811 09 Bratislava

Tel.:   +421 2 57 200 400
e-mail: bratislava@roedl.com