SNS chce zmeniť rokovací poriadok parlamentu
Koaličná Slovenská národná strana (SNS) predstavila návrh reformy rokovacieho poriadku Národnej rady SR s cieľom zefektívniť a „sprehľadniť“ legislatívny proces . Prvé čítanie zákonov by sa podľa SNS presunulo z pléna do výborov a do pléna by postupovali len návrhy, ktoré podporí aspoň jeden príslušný výbor . Novela má zabrániť obštrukciám a chaosu – podľa lídra SNS Andreja Danka by poslanci venovali viac času obsahu zákonov a menej „zbytočným rečiam“ . Reforma tiež ráta s možnosťou zrýchleného legislatívneho konania na základe rozhodnutia ústavnoprávneho výboru v naliehavých prípadoch .

Plánované zmeny: žiadne transparenty a pokuty pre poslancov
Pripravovaná novela rokovacieho poriadku má sprísniť disciplínu poslancov. Podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) avizoval, že nové pravidlá zrejme zakážu akékoľvek vizuálne pomôcky (transparenty, plagáty) v rokovacej sále . Súčasťou zmien má byť aj etický kódex poslanca a možnosť udeľovať pokuty – za porušenie poriadku by poslanec mohol prísť až o mesačný plat . Gašpar tvrdí, že cieľom je dôstojnejší priebeh schôdzí, nie obmedzenie slobody slova. Opozičný poslanec Alojz Hlina (SaS) však opatrenia kritizuje ako snahu „zamknúť parlament“, pričom upozornil aj na plánované skrátenie maximálnej dĺžky jedného vystúpenia na 15 minút .

Parlament schválil štátny rozpočet na rok 2026
Poslanci na 40. schôdzi NR SR tesnou väčšinou schválili zákon o štátnom rozpočte na rok 2026. Za rozpočet hlasovalo 79 koaličných poslancov, proti bolo 66 zákonodarcov . Návrh rozpočtu počíta so znížením deficitu verejných financií na 4,1 % HDP v roku 2026 (z približne 5 % v tomto roku), čo predstavuje schodok takmer 5,8 miliardy eur . Celkové príjmy štátneho rozpočtu sa očakávajú vo výške 27,8 mld. € a výdavky 33,5 mld. € . Premiér Robert Fico označil schválenie rozpočtu za dôkaz jednoty a stability vládnej koalície . Zároveň deklaroval zámer pokračovať v konsolidácii verejných financií tak, aby Slovensko do roku 2027 odovzdalo verejné financie v “normálnom stave” .

Najväčšia školská reforma za 20 rokov
Parlament v utorok (21. 10.) schválil balík zmien v školských zákonoch, ktorý minister školstva Tomáš Drucker (Hlas-SD) označil za najväčšiu reformu školstva za posledné dve dekády . Balík štyroch noviel a troch nových zákonov má zlepšiť kvalitu a dostupnosť vzdelávania . Reforma zavádza povinné predprimárne vzdelávanie od štyroch rokov (od školského roka 2027/28, o rok neskôr aj od troch rokov) a vytvára nový typ strednej školy – strednú priemyselnú školu . Od roku 2027 sa zavedie povinná maturita z matematiky (základná úroveň pre všetkých, vyššia pre technické odbory) . Nový zákon o financovaní školstva definuje verejné školské obvody pre spravodlivý prístup k základným školám; cirkevné a súkromné školy získajú plné financovanie, ak budú prijímať žiakov podľa stanovených pravidiel . Reforma tiež posilňuje ochranu duševného zdravia v školách a chráni učiteľov pred verejným zosmiešňovaním či klamstvami . Opoziční kritici (napr. PS) nesúhlasia s niektorými zmenami – napríklad s úpravou patentových práv vo vysokoškolskom zákone, ktorá podľa nich môže odobrať univerzitám vlastníctvo nových vynálezov .

SaS vyzýva vládu na hlasovanie o dôvere
Opozičná Sloboda a Solidarita (SaS) upozornila, že podľa ústavného zákona o rozpočtovej zodpovednosti musí vláda po 21. novembri požiadať parlament o vyslovenie dôvery . Poslanec Ondrej Dostál (SaS) vyhlásil, že vláda Roberta Fica sa nesmie snažiť túto povinnosť obísť. SaS preto apeluje na kabinet, aby zákon rešpektoval, a tiež na prezidenta Petra Pellegriniho, aby vládu k predloženiu žiadosti o dôveru tlačil . Dostál pripomenul, že súčasná vláda už v minulosti obišla pravidlá – zmrazil síce platy členov vlády, no následne im zvýšil paušálne náhrady, čím fakticky zákaz obišli . Podobne koalícia urýchleným schválením rozpočtu skôr, než uplynie výnimka, obišla povinnosť predložiť vyrovnaný rozpočet . „Máme dôvodnú obavu, že sa vláda bude vyhýbať aj povinnosti požiadať o dôveru, hoci to má urobiť bezodkladne,“ dodal Dostál .

Spor o mimoriadnu schôdzu k SIS: výbor zasiahol
Ústavnoprávny výbor NR SR vyriešil legislatívnu nejasnosť okolo zvolávania mimoriadnych schôdzí na podnet opozície. Vo štvrtok (23. 10.) výbor zaujal stanovisko, že ak určitý bod už figuruje v schválenom programe prebiehajúcej schôdze parlamentu, nie je možné k nemu zvolať inú mimoriadnu schôdzu na žiadosť pätiny poslancov . Ak chcú poslanci predmetný bod prerokovať skôr či inde, musia podľa výboru požiadať o jeho presunutie a “natvrdo ho termínovať” v rámci aktuálnej schôdze . Toto stanovisko inicioval predseda NR SR Richard Raši (Hlas-SD) v reakcii na opozičnú snahu otvoriť mimoriadnu schôdzu k dôveryhodnosti SIS vedenou Pavlom Gašparom . Opozícia verdikt výboru ostro kritizuje. Poslanec Branislav Vančo (PS) ho označil za „právny paškvil“ a tvrdí, že podpredseda parlamentu Tibor Gašpar (Smer-SD) si takouto účelovou interpretáciou chcel ušetriť syna (riaditeľa SIS) od nepríjemnej diskusie v pléne .

Vláda obhajuje zákon o mimovládkach napriek kritike Benátskej komisie
Splnomocnenkyňa vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti Simona Zacharová odmietla kritické stanovisko Benátskej komisie k novému zákonu o mimovládnych organizáciách (č. 109/2025 Z. z.) . V reakcii z 17. októbra zdôraznila, že zákon podľa vlády „neútočí na občiansku spoločnosť – naopak, prináša poriadok, dôveru a férovosť do prostredia, ktoré si to po rokoch chaosu zaslúži“ . Zacharová vyjadrila prekvapenie nad „tónom a obsahom“ stanoviska Benátskej komisie z 13. októbra, ktoré podľa nej obsahuje zjednodušené tvrdenia nereflektujúce celý kontext argumentov SR . Zdôraznila suverenitu Slovenska a právo chrániť vlastný právny poriadok, bezpečnosť a transparentnosť . Zároveň uviedla, že Slovensko je pripravené viesť dialóg, no nie ustupovať v otázkach vlastnej suverenity a rovnosti pred zákonom . Očakáva, že Ústavný súd SR posúdi túto legislatívu nezávisle a dôsledne, so zreteľom na verejný záujem a spravodlivosť .

Kasína pod štátny Tipos? Výbory chcú úpravy hazardnej novely
Parlament rokuje v skrátenom režime o novele zákona o hazardných hrách , ktorá by umožnila štátnej lotériovej spoločnosti Tipos prevziať prevádzku komerčných kasín s končiacimi licenciami. Po prerokovaní vo finančnom a ďalších výboroch vo štvrtok (23. 10.) však poslanci navrhli viaceré pozmeňujúce návrhy . Kľúčovou zmenou má byť garancia, že každé predĺženie alebo prevod licencie kasína na Tipos bude podliehať novému súhlasu príslušného mesta alebo obce . Cieľom je, aby samosprávy nestratili kontrolu nad hazardom na svojom území – bez takéhoto súhlasu by Tipos nemohol prevádzkovať kasíno v danej obci . Návrh na zapracovanie tejto podmienky predložila poslankyňa Zdenka Mačicová (Hlas-SD) . Minister cestovného ruchu a športu Rudolf Huliak (nom. SNS) však s takouto úpravou nesúhlasí a tvrdí, že ju videl prvý raz až vo výbore . Ďalší návrh od poslanca Pavla Ľuptáka požaduje, aby Tipos v prípade prevzatia licencie prispieval na prevenciu a liečbu gamblingu aspoň 500 tisíc eur ročne .

Pokus odvolať ministra Migaľa zlyhal
Mimoriadna schôdza parlamentu k návrhu na odvolanie ministra investícií, regionálneho rozvoja a informatizácie Samuela Migaľa (nom. OĽaNO) sa vo štvrtok (23. 10.) vôbec nezačala. Vládni poslanci schôdzu bojkotovali a pri opakovanom pokuse o otvorenie nebola NR SR uznášaniaschopná – v sále sa prezentovalo len 56 poslancov . Koaličná strana Hlas-SD už vopred avizovala, že Migaľa podrží. Predseda Hlasu Matúš Šutaj Eštok upozornil, že podľa koaličnej zmluvy by hlasovanie za odvolanie akéhokoľvek nominanta koalície znamenalo jej porušenie . Hlas síce priznáva výhrady k Migaľovej práci, no nechce narušiť stabilitu vlády a rešpektuje, že politickú zodpovednosť za ministra nesie po dodatku ku koaličnej zmluve strana Smer-SD . Opozičné Progresívne Slovensko iniciovalo Migaľovo odvolávanie pre nízke čerpanie eurofondov a ďalšie údajné zlyhania na ministerstve.

Útočník na premiéra odsúdený za terorizmus
Špecializovaný trestný súd vyniesol rozsudok v kauze atentátu na premiéra: Juraja Cintulu uznal vinným z teroristického útoku na predsedu vlády Roberta Fica a uložil mu trest 21 rokov odňatia slobody . Súd konštatoval, že streľba na Fica počas výjazdového rokovania vlády v Handlovej (15. 5. 2024) nebola iba útokom na verejného činiteľa, ale naplnila znaky terorizmu . Cintula mal pri incidente dva plne nabité zásobníky a strieľal aj po tom, čo ho ochranka spacifikovala . Hoci za teroristický čin mu hrozil aj doživotný trest, prokuratúra verdikt označila za zákonný a nebude sa odvolávať . Obhajca odsúdeného naopak avizuje odvolanie – nesúhlasí s právnou kvalifikáciou skutku ako terorizmu a chce argumentovať predchádzajúcim názorom Najvyššieho súdu, že neboli naplnené všetky znaky tohto trestného činu .

Zmeny v Ústavnom súde: viac právomocí pre ombudsmana
Národná rada SR v utorkovom hlasovaní schválila novelu zákona o Ústavnom súde SR, ktorá prináša viacero organizačných a procesných zmien . Od 1. decembra 2025 sa napríklad zruší povinná rotácia senátov ÚS – sudcovia už nebudú musieť pravidelne meniť zloženie senátov . Ruší sa tiež kvalifikačná podmienka minimálne päťročnej praxe pre vymenovanie súdnych poradcov na ÚS, aby sa mohli zamestnávať aj talentovaní absolventi práva . Novela spresňuje niektoré procedúry pred ÚS: nebude sa napríklad do Zbierky zákonov vyhlasovať rozhodnutie ÚS o nesúlade právnych predpisov, pokiaľ nevedie k zmene právneho poriadku . Významnou novinkou je rozšírenie okruhu subjektov, ktoré môžu napadnúť vyhlásenie núdzového alebo výnimočného stavu na Ústavnom súde – po novom tak bude môcť urobiť aj verejný ochranca práv (ombudsman) . Podľa dôvodovej správy to posilní ochranu základných práv obyvateľov počas krízových situácií .

Slovensko odblokovalo nový balík sankcií EÚ
Členské krajiny Európskej únie sa dohodli na 19. sankčnom balíku voči Rusku, po tom, ako Slovensko stiahlo svoju výhradu a prestalo balík vetovať . Dánske predsedníctvo Rady EÚ oznámilo 22. októbra večer dosiahnutie jednomyseľnej dohody . Premiér Robert Fico vopred avizoval, že sankcie podporí, ak budú zapracované slovenské požiadavky v energetickej a automobilovej oblasti – čo sa podľa Úradu vlády SR aj stalo . Fico vyhlásil, že Slovensko nemalo zásadný problém so samotnými sankciami, ale využilo ich ako nástroj na presadenie svojich priorít . Nový balík cieli na ďalšie obmedzenie príjmov Ruska z energetiky a zvýšenie tlaku na Kremeľ, aby ukončil vojnu na Ukrajine . Zahŕňa napríklad zákaz dovozu ruského skvapalneného plynu (LNG) od roku 2027 a opatrenia proti tzv. „tieňovej flotile“ tankerov, ruským bankám, sprostredkovateľom obchádzajúcim sankcie a kryptomenovým burzám . Súčasťou balíka sú tiež obmedzenia pohybu ruských diplomatov v rámci EÚ . Po schválení 19. balíka sa očakáva začiatok prác na jubilejnom 20. sankčnom balíku .

Maďarsko predĺžilo núdzový stav až do volieb
Maďarský parlament schválil predĺženie mimoriadneho stavu súvisiaceho s vojnou na Ukrajine o ďalších 180 dní . Núdzový stav, ktorý mal pôvodne skončiť 14. novembra 2025, tak potrvá do 13. mája 2026 – teda aj počas parlamentných volieb plánovaných v apríli 2026 . Návrh predložila vláda Viktora Orbána s odôvodnením, že právny režim núdze jej umožňuje rýchlo reagovať na dôsledky vojnového konfliktu a chrániť bezpečnosť Maďarska . V núdzovom stave môže vláda vládnuť pomocou dekrétov, pozastavovať uplatňovanie zákonov či obmedzovať určité práva . Opozícia tento krok kritizuje ako neopodstatnené predlžovanie mimoriadnych právomocí – mimoriadny stav je podľa nej zneužívaný na obchádzanie parlamentu a potenciálne obmedzovanie základných práv občanov . Orbánova vláda vyhlasuje mimoriadny stav kontinuálne od roku 2022, vždy na 6 mesiacov, a podobný režim využívala aj v minulosti (napr. počas migračnej krízy) .

Tisíce ľudí žiadali odvolanie šéfa SIS Gašpara
Opozičná SaS zorganizovala v utorok (21. 10.) večer v Bratislave protestný pochod za odchod riaditeľa Slovenskej informačnej služby Pavla Gašpara . Na pochode z Námestia SNP pred budovu parlamentu sa zišli tisíce občanov (podľa organizátorov asi 5-tisíc) a viacerí opoziční politici. Predseda SaS Branislav Gröhling obvinil Gašpara z diskreditácie tajnej služby – pripomenul jeho konšpiračné výroky o údajnom puči, tetovanie s mafiánskym motívom na ruke aj dopravnú nehodu, pri ktorej Gašpar vážne zranil maloleté dievča . „Bežný človek by už dávno poznal svoj trest za takúto riskantnú jazdu, no Pavol Gašpar nie,“ vyhlásil Gröhling . SaS preto vyzýva prezidenta, aby šéfa SIS odvolal. Pavol Gašpar však výzvy odmieta – tvrdí, že osobnú zodpovednosť vyvodí a odstúpi až vtedy, keď na to budú zákonné dôvody . Bežnú dopravnú nehodu (pri ktorej nešlo o smrteľné následky) za taký dôvod nepovažuje a argumentuje tým, že nehodu riadne nahlásil a škodu uhradil . Gašpar takisto popiera pochybenie v majetkovom priznaní; auto, na ktorom havaroval, vraj patrí firme, v ktorej mal podiel, a ten v priznaní uviedol .

Zdroj:
https://www.vlada.gov.sk//tlacove-spravy/
https://www.nrsr.sk/web/