Parlament schválil ústavnú novelu o dvoch pohlaviach a rovnosti odmeňovania
Národná rada SR v piatok výraznou väčšinou (90 hlasov) schválila novelu Ústavy SR, ktorá do nej zakotvuje uznávanie iba dvoch biologických pohlaví – muža a ženy. Zároveň sa do ústavy dopĺňa garancia rovnosti žien a mužov v odmeňovaní za rovnakú prácu a ustanovenia týkajúce sa adopcií detí a výchovno-vzdelávacieho procesu. Vládna koalícia presadila tieto zmeny s odôvodnením posilnenia hodnotovej suverenity Slovenska v kultúrno-etických otázkach. Ústavná novela nadobudne účinnosť 1. novembra 2025.

Vláda schválila reformu DPH – Slovensko prejde na povinné e-faktúry
Vláda SR odsúhlasila rozsiahlu novelu zákona o DPH, ktorou sa zavádza povinná elektronická fakturácia (e-faktúry) pre všetkých platcov DPH. Cieľom novely je preniesť do praxe európsku smernicu o DPH v digitálnom veku a zároveň zefektívniť boj proti daňovým únikom. Od 1. januára 2027 budú podnikatelia povinní pri tuzemských obchodoch vystavovať faktúry v štruktúrovanom elektronickom formáte s automatickým zasielaním údajov finančnej správe v reálnom čase; od júla 2030 sa systém rozšíri aj na cezhraničné transakcie. Reforma okrem toho posilní právomoci daňových úradov (napríklad umožní zaregistrovať pre DPH skupinu navzájom prepojených firiem pri podozrení z daňových podvodov) a zavádza mechanizmus, pri ktorom pri rizikových transakciách bude DPH odvádzaná priamo na účet správcu dane.

Poslanci posunuli nový zákon o adresnej energopomoci do ďalšieho čítania
Národná rada SR v prvom čítaní podporila návrh zákona o adresnej energopomoci, ktorý má nahradiť doterajšie plošné kompenzácie cien energií spravodlivejším, cieleným systémom pomoci. Nová právna úprava definuje pojmy ako „energetická domácnosť“ a počíta so zriadením registra odberných miest, vďaka ktorému štát automaticky vypočíta energetické dotácie pre domácnosti bez potreby ich žiadostí. Podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho (Hlas-SD) zabezpečí tento zákon, že občania nebudú pociťovať výkyvy cien energií na svetových trhoch, keďže štát pružne zasiahne s kompenzáciami. O zákone sa rokuje v skrátenom legislatívnom konaní a definitívne schválenie sa očakáva v nasledujúcich dňoch.

Prezident podpísal novelu konkurzného zákona pre rýchlejšie insolvenčné konania
Prezident SR Peter Pellegrini podpísal vládnu novelu zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ktorá prináša viacero zmien na zjednodušenie a zrýchlenie insolvenčných procesov. Novela odstraňuje vybrané administratívne povinnosti (napríklad povinnosť úradného overovania podpisov) a spresňuje pravidlá výmeny správcu konkurznej podstaty. Okrem toho upravuje zloženie a hlasovanie veriteľského výboru a zjednodušuje predkladanie reštrukturalizačných plánov. Do zákona sa tiež doplnil zákaz reťazenia reštrukturalizácií a skrátenie niektorých lehôt s cieľom zrýchliť konkurzné konania. Novelou schválené opatrenia nadobudnú účinnosť 1. októbra 2025.

Nový zákon o psychologickej činnosti zavádza povinnú registráciu psychológov
Prezident Peter Pellegrini podpísal nový zákon o psychologickej činnosti, ktorý upravuje podmienky výkonu povolania psychológa a poskytovania psychologických služieb. Zákon zavádza povinnú registráciu všetkých psychológov vykonávajúcich prax a stanovuje licenčné požiadavky pre psychológov v zamestnaneckom aj samostatnom výkone povolania. Cieľom je spresniť kvalifikačné podmienky a posilniť dohľad Slovenskej komory psychológov nad výkonom tejto profesie, čím sa má zabezpečiť ochrana pacientov a kvalita poskytovaných služieb. Súčasťou novej legislatívy sú aj zmeny v záchrannej zdravotnej službe – pri zrušení povolenia na prevádzkovanie ambulancie záchrannej služby bude môcť Ministerstvo zdravotníctva dočasne poveriť iného poskytovateľa prevádzkou stanice, aby bola zaistená kontinuita zdravotnej starostlivosti. Zákon nadobudne účinnosť 1. októbra 2025.

KDH žiada stiahnuť zákon o registri užívacích vzťahov k pozemkom
Opozičné Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) vyzvalo Ministerstvo pôdohospodárstva SR na stiahnutie a prepracovanie navrhovaného zákona o registri užívacích vzťahov k pozemkom. Podľa podpredsedu KDH Viliama Karasa obsahuje tento agrorezortný návrh viaceré sporné ustanovenia, ktoré neprimerane zasahujú do vlastníckych práv majiteľov pôdy a môžu presúvať rozhodovanie o pozemkových sporoch z nezávislých súdov na orgány štátnej správy. KDH upozorňuje aj na riziko narušenia hospodárskej súťaže – zákon totiž pod hrozbou vysokých pokút núti zmluvné strany oznamovať výšku nájomného za poľnohospodársku pôdu, čo by znamenalo verejné zhromažďovanie citlivých údajov. KDH preto považuje návrh zákona za potenciálne protiústavný a žiada jeho zásadné prepracovanie pred ďalším prerokovaním v parlamente.

Minister pôdohospodárstva: Návrh rozpočtu EÚ ohrozuje slovenské poľnohospodárstvo
Minister pôdohospodárstva Richard Takáč (Smer-SD) varuje, že najnovšie návrhy Európskej komisie pre budúci rozpočet EÚ môžu znamenať „likvidáciu pôdohospodárstva na Slovensku“. Podľa Takáča by totiž Slovensko vo viacročnom finančnom rámci EÚ na roky 2028–2034 malo pre agrosektor dostať o jednu miliardu eur menej než v súčasnom období (2014–2027), keď mala krajina k dispozícii 4,6 miliardy eur. Minister pripomína, že Slovensko stále nedosahuje úroveň poľnohospodárskych dotácií starších členských štátov (aktuálne asi 82 %) a plánované krátenie podpory môže tento rozdiel prehĺbiť. Takáč tiež kritizoval, že hoci Európska komisia pôvodne zvažovala zriadenie špeciálneho fondu pre krajiny susediace s Ukrajinou (ako Slovensko či Poľsko) zasiahnuté dovozom lacných agrokomodít, nakoniec navrhla osobitný fond iba pre štáty pri hraniciach s Ruskom a Bieloruskom, čo považuje za nepochopiteľné opomenutie Slovenska.

NBS: Konsolidačný balík zlepší verejné financie, spomalí ekonomiku
Národná banka Slovenska odhadla, že vládny balík konsolidačných opatrení na rok 2026 zníži deficit verejných financií približne o 1,1 % HDP (asi 1,6 miliardy eur) a pomôže tak splniť fiškálne ciele vlády. Zároveň však centrálna banka upozorňuje na krátkodobé negatívne dopady úspor na hospodársky rast – v dôsledku konsolidácie by mohol rast HDP v roku 2026 spomaliť na okolo 0,5 %, hoci bez týchto opatrení by ekonomika rástla rýchlejšie. NBS považuje fiškálnu konsolidáciu za nevyhnutnú pre zastavenie zadlžovania štátu a zachovanie finančnej stability, avšak priznáva, že úsporné opatrenia dočasne utlmia domáci dopyt, rast miezd a celkovú ekonomickú aktivitu. Guvernérska rada NBS preto zdôrazňuje potrebu ďalších systémových reforiem, aby Slovensko v strednodobom horizonte udržateľne znížilo dlh bez výrazného poškodenia hospodárskeho rastu.

Koalícia navrhuje audit štátnych dotácií po obvineniach z duplicity
Koaliční poslanci predložili do parlamentu návrh uznesenia, ktorým chcú zaviazať vládu vykonať komplexný audit čerpania dotácií a grantov vo všetkých rezortoch za roky 2020–2024. Podnetom sú informácie prezentované premiérom Robertom Ficom (Smer-SD), podľa ktorých malo v minulosti dochádzať k duplicitnému financovaniu jedného projektu z viacerých verejných zdrojov. Fico konkrétne poukázal na neziskovú organizáciu spájanú s matkou lídra opozície Michala Šimečku (PS), ktorá mala získať trojnásobné dotácie v súhrnnej výške 130-tisíc eur na jeden projekt (údajne prostredníctvom viacerých grantových schém). Predseda klubu Smer-SD Ján Richter uviedol, že existuje podozrenie na systémové nehospodárne či neoprávnené čerpanie verejných prostriedkov, a navrhol zriadiť medzirezortnú kontrolnú skupinu, ktorá uskutoční krížovú kontrolu poskytnutých dotácií. Opozícia tieto kroky označuje za politickú odvetu a Šimečka avizoval právne kroky na ochranu svojej rodiny pred nepodloženými obvineniami.

Novou predsedníčkou Okresného súdu Žilina má byť Gabriela Panáková
V justičnom výberovom konaní na post predsedu Okresného súdu Žilina zvíťazila dlhoročná sudkyňa tohto súdu Gabriela Panáková. Vo funkcii nahradí doterajšieho predsedu Petra Hrnčiara, ktorý sa k 1. júnu vzdal funkcie. Panáková pôsobí na OS Žilina od roku 2008 a v súčasnosti zastáva aj pozíciu podpredsedníčky súdu. Výberová komisia v konkurze posúdila ako úspešné obe prihlásené kandidátky (Panákovú aj Marcelu Dolníkovú Žabkovú) a hlasovaním 4:1 určila Panákovú na prvé miesto. Menovanie novej predsedníčky musí ešte formálne potvrdiť minister spravodlivosti Boris Susko, ktorému po preverení podmienok Súdnou radou plynie zákonná 30-dňová lehota na vymenovanie.

KDH kritizuje novelu financovania škôl a chystá pozmeňujúce návrhy
Opozičné KDH ostro vystúpilo proti vládnej novelizácii zákona o financovaní škôl a školských zariadení, ktorú parlament posunul do druhého čítania. Podľa lídrov KDH (Milan Majerský, Ján Horecký) je navrhovaná zmena likvidačná pre cirkevné a súkromné školy, pretože zavádza možnosť krátiť ich príspevok zo štátneho rozpočtu o 20 % pokiaľ nebudú zaregistrované ako „verejný poskytovateľ výchovy a vzdelávania“. KDH avizuje sériu pozmeňujúcich návrhov, ktoré majú zabezpečiť rovnaké financovanie pre všetkých zriaďovateľov škôl a zabrániť diskriminácii žiakov neštátnych škôl. Predstavitelia KDH zároveň vyzvali vládu na stiahnutie novely a otvorenie odbornej diskusie, pričom upozorňujú, že proti zmene financovania vystúpili aj biskupi a Asociácia súkromných škôl.

Polícia obvinila osoby v kauze neoprávneného čerpania eurofondov („Hacienda“)
Národná kriminálna agentúra (NAKA) obvinila dvoch ľudí a jednu firmu v súvislosti s neoprávneným čerpaním peňazí z eurofondov v prípade známeho ako „kauza haciendy“. Obvinení mali podľa zistení vyšetrovania v rokoch 2014 až 2020 získať viac než 151-tisíc eur z Programu rozvoja vidieka SR 2014–2020 na projekt rozvoja vidieckeho turizmu a agroturistiky, pričom tieto prostriedky boli údajne použité na súkromné rekreačné objekty (haciendy) v rozpore s podmienkami dotácie. Polícia im kladie za vinu spáchanie zločinov poškodzovania finančných záujmov Európskej únie, subvenčného podvodu a machinácií pri verejnom obstarávaní, spáchaných formou spolupáchateľstva. V prípade dokázania viny hrozia obvineným tresty odňatia slobody od dvoch do šiestich rokov. Dozor nad vyšetrovaním vykonáva Krajská prokuratúra v Bratislave.

V rámci konsolidačného balíka sa rušia viaceré dni pracovného pokoja
Poslanci NR SR v závere 98. schôdze definitívne schválili balík konsolidačných opatrení, ktorého súčasťou je aj dočasné zrušenie niektorých štátnych sviatkov ako dní pracovného voľna. Na poslednú chvíľu sa rozhodlo ponechať 6. január (Zjavenie Pána – Traja králi) naďalej ako deň pracovného pokoja, avšak namiesto neho bude v roku 2026 zrušené voľno 15. septembra (Sedembolestná Panna Mária) – tento sviatok ostane v kalendári, ale ľudia pôjdu do práce. Parlament rovnako odsúhlasil, že 8. máj (Deň víťazstva nad fašizmom) nebude v roku 2026 dňom voľna, a schválil aj trvalé zrušenie 17. novembra (Deň boja za slobodu a demokraciu) ako dňa pracovného pokoja. Vláda si od týchto opatrení sľubuje zvýšenie počtu pracovných dní a dodatočné príjmy do rozpočtu, hoci opozícia kritizuje siahanie na významné sviatky spojené s historickými a náboženskými tradíciami.

Európsky parlament debatoval o právnom štáte a korupcii na Slovensku
Plenárne zasadnutie Európskeho parlamentu sa zaoberalo situáciou v oblasti právneho štátu na Slovensku a podozreniami zo zneužívania eurofondov. Na pôde EP v Štrasburgu europoslanci diskutovali s predstaviteľmi Európskej komisie a Rady EÚ o nedávnych právnych zmenách prijatých slovenskou vládou, ktoré podľa viacerých členov EP môžu mať negatívny dopad na slobodu médií, neziskový sektor a boj proti korupcii. Podnetom na zaradenie tejto debaty boli zistenia delegácií Výboru EP pre kontrolu rozpočtu a Výboru pre občianske slobody (LIBE), ktoré na jar navštívili Slovensko a vyjadrili obavy z vývoja v justícii a z možného nehospodárneho čerpania fondov EÚ. Hoci plénum tentoraz neprijalo žiadne uznesenie, diskusia vyslala politický signál, že dianie na Slovensku v oblasti dodržiavania demokratických princípov pozorne sledujú aj európske inštitúcie.

Odklad účinnosti systému zaručenej konverzie dokumentov do roku 2027
Prezident SR podpísal novelu, ktorou sa opäť posúva termín účinnosti vybraných ustanovení zákona o elektronickom výkone pôsobnosti orgánov verejnej moci týkajúcich sa tzv. zaručenej konverzie dokumentov. Tieto ustanovenia mali pôvodne nadobudnúť účinnosť v októbri 2025 a zjednodušiť proces úradného prekonvertovania listín do elektronickej podoby (a naopak), avšak nový informačný systém potrebný na ich plnú realizáciu nie je ešte pripravený. Účinnosť zmien sa preto odkladá o 15 mesiacov – na začiatok roka 2027 – aby bolo možné nový centrálny systém pre zaručenú konverziu bezpečne otestovať a uviesť do prevádzky. Podľa Ministerstva investícií a informatizácie nebolo možné garantovať spoľahlivé fungovanie služby od pôvodného termínu, čo by mohlo ohroziť právnu istotu pri konverzii dôležitých dokumentov. Zatiaľ môžu podnikatelia a oprávnené osoby naďalej využívať doterajší systém a notári svoj vlastný informačný systém až do spustenia novej centrálnej evidencie konverzií.