Prezident vetoval spornú novelu hazardného zákona s retroaktívnou účinnosťou
Prezident SR (Peter Pellegrini) nepodpísal novelu zákona o hazardných hrách, ktorú parlament schválil v zrýchlenom konaní a ktorá mala začať platiť okamžite od 27. októbra. Hlava štátu označila postup za neprípustný – parlament podľa neho nemôže vo štvrtok v noci schváliť zákon s účinnosťou od nasledujúceho pondelka, čím by prezidentovi prakticky odňal ústavných 15 dní na posúdenie zákona. Novelou z dielne ministra Rudolfa Huliaka (SNS) chcel štátny Tipos preberať licencie kasín aj v mestách, kde hazard zakázali samosprávy, čo vyvolalo kritiku opozície i Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Prezident vrátil zákon do Národnej rady SR na opätovné prerokovanie, čím Huliakov plán prakticky zmaril – koalícia totiž v prvom hlasovaní získala len 71 hlasov zo 76 potrebných na prelomenie veta. Keďže navrhovaná účinnosť už uplynula, poslanci budú musieť v prípadnom opätovnom schvaľovaní posunúť dátum účinnosti a nanovo vyriešiť sporné body zákona.

Kontroverzná novela envirofondu čelí kritike odborníkov aj hrozbe žalôb
Návrh novely zákona o Environmentálnom fonde, ktorý predložil minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) v zrýchlenom režime, čelí širokej vlne kritiky. Zamestnávatelia, obchodné komory, samosprávy aj Protimonopolný úrad upozorňujú, že Tarabov návrh obišiel riadne medzirezortné pripomienkové konanie a môže byť v rozpore s európskymi pravidlami štátnej pomoci. Okrem iného by štátny envirofond podľa novely mohol vstupovať do systému odpadového hospodárstva a poskytovať podnikom kompenzácie až do výšky 100 % nákladov, hoci EÚ limituje takúto pomoc na 75 %. Viaceré priemyselné združenia varujú, že návrh neodôvodnene zasahuje do fungujúceho systému triedenia a recyklácie odpadov a neprešiel odbornou diskusiou. Parlament napriek tomu začal o novelizácii rokovať zrýchlene; v prípade schválenia opozícia zvažuje podnet na Ústavný súd SR pre porušenie legislatívnych pravidiel.

Parlament odmietol rozšírenie obchodovania s emisiami ETS2 v EÚ
Poslanci Národnej rady SR schválili uznesenie proti rozšíreniu systému obchodovania s emisiami na sektor budov a dopravy (tzv. ETS2) v súčasnej podobe. Podľa parlamentu by pripravovaná európska regulácia neúmerne zaťažila domácnosti zvýšenými nákladmi na energie, hrozila nárastom energetickej chudoby a chýbajú pri nej dostatočné kompenzačné opatrenia. Uznesenie žiada vládu SR, aby na pôde Rady EÚ presadzovala odloženie účinnosti ETS2 dovtedy, kým nebudú zavedené primerané sociálne záruky, cenové stropy či kompenzačné fondy na zmiernenie dosahov na občanov a malé podniky. Zároveň parlament vyzval Európsku komisiu na prehodnotenie systému ETS2 s cieľom znížiť jeho negatívne dopady a spravodlivejšie rozdeliť výnosy z predaja emisných kvót medzi členské štáty. Cieľom uznesenia je vyslať jasný signál nesúhlasu Slovenska s aktuálnym návrhom ETS2 a poukázať na vážne sociálno-ekonomické dôsledky pre obyvateľov.

Zavedenie „rýchlosti chôdze“: Na chodníkoch limit 6 km/h pre kolobežky a bicykle
Poslanci vládnej koalície schválili novelu zákona o cestnej premávke, ktorou zavádzajú referenčný rýchlostný limit 6 km/h na chodníkoch. Ide o definovanie tzv. „rýchlosti chôdze“ – samotných chodcov polícia merať nebude, no limit má slúžiť ako záväzná horná hranica pre cyklistov, kolobežkárov a iných účastníkov premávky na chodníku. Predkladateľ Ľubomír Vážny (Smer-SD) argumentoval ochranou chodcov vzhľadom na rastúci počet kolízií s elektrickými kolobežkami a bicyklami; v Bratislave sa v 1. štvrtroku 2023 stalo desať takýchto nehôd (jedna tragická). Opozícia však hlasovala proti a experti z Cyklokoalície označili zákon za „nezmyselný“ – podľa nich nerieši skutočný problém a môže dokonca vytlačiť deti z chodníkov na cesty, čím ohrozí ich bezpečnosť. Napriek kritike začne limit 6 km/h na chodníkoch platiť po podpise prezidentom; porušenie sa bude posudzovať ako priestupok obdobný ohrozovaniu chodcov na chodníku.

Fico: Slovensko nedá Ukrajine na zbrojenie ani cent, rozhodne parlament
Premiér Robert Fico deklaroval zmenu postoja Slovenska voči financovaniu vojenskej pomoci Ukrajine. Po výjazdovom rokovaní vlády 29. októbra vyhlásil, že nepodpíše žiadnu garanciu financovania ukrajinských ozbrojených síl na roky 2026–2027 a Slovensko sa „ani jedným centom“ nebude podieľať na ukrajinských vojenských výdavkoch. O tejto téme chce iniciovať aj mimoriadnu schôdzu Národnej rady SR, aby nový zahraničnopolitický kurz potvrdil parlament. Fico zároveň kritizoval plán EÚ využívať zmrazené ruské aktíva na podporu Ukrajiny a označil za nespravodlivé, ak Európa nakupuje zbrane v USA a následne ich bezodplatne posúva Kyjevu. Slovensko je podľa premiéra pripravené pomáhať Ukrajine už len humanitárne, nie vojensky – naopak, spojencov v EÚ a NATO vyzval na efektívnejšiu spoluprácu v obrane a spoločné obstarávanie, aby sa znížili náklady členských štátov.

Fico na summite EÚ zabránil plánu s ruskými aktívami pre Ukrajinu
Slovenský premiér Robert Fico sa na októbrovom zasadnutí Európskej rady v Bruseli ostro ohradil voči návrhu použiť zmrazený ruský majetok na financovanie obnovy Ukrajiny. Podľa vlastných slov presadil vyškrtnutie zmienky o „konfiškácii“ ruských aktív zo spoločného vyhlásenia lídrov EÚ o Ukrajine. Fico požiadal, aby Európska komisia navrhla iné spôsoby financovania pomoci Ukrajine v najbližších dvoch rokoch – a jeho návrh bol prijatý. Zároveň opätovne zdôraznil, že Slovensko „nikdy, podčiarkujem nikdy“ neposkytne finančné garancie ani priame príspevky na ukrajinské vojenské výdavky. Premiérov kritický postoj vychádza aj z právnych obáv: plán na využitie ruských aktív podľa neho naráža na riziká porušenia medzinárodného práva, možné žaloby Ruska a tvrdú odvetu, takže môže v decembri stroskotať. Fico upozornil, že EÚ zamýšľa poskytnúť Ukrajine ďalších 140 miliárd eur (najmä na zbrane), a tvrdí, že keby sa tieto zdroje radšej investovali do konkurencieschopnosti a zníženia cien energií v Európe, pocítili by to pozitívne všetci občania Únie.

Európska komisia zvažuje právne kroky pre slovenský zákaz dovozu z Ukrajiny
Slovensko čelí hrozbe právneho konania zo strany Európskej komisie pre jednostranný zákaz dovozu poľnohospodárskych komodít z Ukrajiny. Brusel vo štvrtok avizoval, že nevylučuje žalobu voči Slovensku, ako aj Poľsku a Maďarsku, ktoré naďalej uplatňujú národné zákazy dovozu ukrajinskej pšenice, kukurice, repky a slnečnicových semien napriek ukončeniu spoločnej politiky EÚ. Európska komisia považuje takéto opatrenia za neopodstatnené a porušujúce jednotné pravidlá spoločného trhu. Slovenská vláda pritom v septembri predĺžila zákaz dovozu štyroch spomínaných komodít až do konca roka 2025. Ak Bratislava svoj postup neprehodnotí, môže Komisia pristúpiť k infringementu (konaniu o porušení zmluvy) pred Súdnym dvorom EÚ, ktorý by v krajnom prípade mohol viesť až k finančným sankciám voči SR.

Obchody počas sviatkov už nebudú musieť zatvárať povinne
Výrazná zmena nastala v pravidlách maloobchodného predaja počas sviatkov. Od 1. novembra 2025 sa ruší plošný zákaz, ktorý doteraz nariaďoval väčšine obchodov zatvoriť počas štátnych sviatkov a dní pracovného pokoja. Parlamentná koalícia presadila v rámci konsolidačného balíka úpravu Zákonníka práce, podľa ktorej zostane povinné zatvorenie predajní už len vo vybraných termínoch: na Nový rok (1. 1.), Veľký piatok a Veľkonočnú nedeľu, na Štedrý deň popoludní (od 12. hod.) a na Prvý a Druhý sviatok vianočný (25.–26. 12.). Celkovo ide len o päť a pol dňa zákazu predaja ročne – počas všetkých ostatných sviatkov môžu mať obchody otvorené podľa uváženia obchodníkov. Zamestnanci samozrejme naďalej majú nárok na príplatky a odpočinok podľa Zákonníka práce. Táto liberalizácia, ktorá ruší vyše desaťročie trvajúce striktné obmedzenie predaja cez sviatky, má okrem väčšieho komfortu pre spotrebiteľov priniesť aj dodatočné príjmy z dane z predaja a posilniť ekonomickú aktivitu počas voľných dní.

Po rokoch pred súd mieri aj „Kočnerov prokurátor“ Bystrík Palovič
Na Špecializovanom trestnom súde sa začal proces s bývalým prokurátorom Bystríkom Palovičom st., známym z komunikácie s podnikateľom Mariánom Kočnerom. Palovič je obžalovaný zo zločinu prijímania úplatku a zneužitia právomoci verejného činiteľa – podľa obžaloby žiadal od obvineného podnikateľa úplatok 100 000 eur výmenou za vybavenie priaznivých rozhodnutí v jeho prospech. Prípad súvisí s korupčnou kauzou hotela Carlton v Bratislave, kde mal Palovič ako okresný prokurátor ovplyvňovať kolegov aj nadriadených prokurátorov v prospech obvinených. Ešte v roku 2019 mu vtedajší generálny prokurátor pozastavil činnosť a následne vyšlo najavo, že Palovič si práve kupoval luxusné apartmány na Floride v hodnote okolo pol milióna eur. Dlhoročné vyšetrovanie tak speje k vyvodeniu trestnoprávnej zodpovednosti aj voči predstaviteľovi justície spájanému s Kočnerovými kauzami. Palovič vinu odmieta a jeho proces bude pokračovať výsluchmi svedkov v novembri.

Kočner a Rusko žiadajú o prerušenie výkonu svojho 19-ročného trestu
Právoplatne odsúdení aktéri kauzy falšovania zmeniek TV Markíza – Marián Kočner a Pavol Rusko – sa pokúšajú dočasne dostať na slobodu. Ich advokát Marek Para, ktorý pôsobí aj ako poradca premiéra, podal na Najvyšší súd SR dovolanie a návrh na prerušenie výkonu trestu. Obhajoba argumentuje, že obaja odsúdení si už odpykali takú dĺžku trestu, ktorá je „maximálne možná v ich prípade po novele Trestného zákona“, a odvoláva sa tiež na nedávny rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci Bajčičák (BAJI Trans). Para namieta porušenie práv na obhajobu i použitie údajne nezákonných dôkazov (vrátane komunikácie z aplikácie Threema) v pôvodnom procese. Návrh na prerušenie trestu – ktorý by Kočnera s Ruskom dočasne prepustil na slobodu, kým Najvyšší súd rozhodne o ich dovolaní – vyvolal silnú kritiku opozície aj časti odbornej verejnosti. Označujú ho za nehorázny pokus o nabúranie právoplatného rozsudku, ktorý by v prípade vyhovenia spôsobil „nepredstaviteľnú právnu neistotu“. O dovolaní a prípadnom prerušení výkonu trestu rozhodne Najvyšší súd v najbližších mesiacoch.

Sestry v nemocniciach majú od roku 2026 dostať mesačný príplatok 250 eur
Ministerstvo zdravotníctva oznámilo plán zásadne zvýšiť mzdy zdravotným sestrám a pôrodným asistentkám v nemocniciach s cieľom zastaviť ich odchody zo systému. Od roku 2026 by mali sestry v ústavnej zdravotnej starostlivosti dostávať k platu mesačný príspevok 250 eur. Tento krok, ktorý odbory privítali, má pomôcť stabilizovať zdravotnícky personál a zatraktívniť povolanie sestry v domácom prostredí. Rezort zdravotníctva rámcovo garantoval navýšenie počas rokovaní s odborárkami – presné podmienky vyplácania (napr. či pôjde o štátny príspevok mimo tarifného platu) sa ešte spresnia v spolupráci s komorou sestier. Podľa ministra zdravotníctva Kamila Száza (nom. Smer-SD) ide o jedno z kľúčových opatrení na zastavenie odlevu sestier do zahraničia a súkromného sektora. Odborové združenia však upozorňujú, že popri finančnom prilepšení bude potrebné zlepšiť aj pracovné podmienky v nemocniciach, inak nemusí byť efekt trvalý.

Náborový príspevok 5000 € pre nových policajtov sa predĺži aj na rok 2026
Novela zákona o štátnej službe, ktorú parlament schválil 22. októbra, predĺžila vyplácanie náborového príspevku 5000 eur pre novoprijatých policajtov až do konca roka 2026. Ide o dočasný motivačný bonus zavedený od októbra 2024, vďaka ktorému záujem o prácu v Policajnom zbore výrazne stúpol – Ministerstvo vnútra eviduje v tomto roku vyše 6400 žiadostí o prijatie a prijatých bolo 976 nových policajtov. Napriek tomu v polícii stále chýba viac než 3000 príslušníkov, najmä v Bratislavskom a Košickom kraji. Rezort vnútra považuje doterajší priebeh náborovej kampane za úspešný a presadil preto legislatívnu zmenu, ktorá umožní vyplácať jednorazový príspevok aj policajtom prijatým v roku 2026. Podmienkou ostáva, že policajt po získaní bonusu odslúži v zbore aspoň 5 rokov, inak musí pomernú časť vyplatených 5000 € vrátiť. Novela nadobudne účinnosť 1. decembra 2025.

Ministerstvo spravodlivosti chce automaticky zrušiť manželstvá transrodových osôb
Nový návrh Občianskeho zákonníka z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) vyvolal pobúrenie LGBT komunity aj časti opozície. Paragraf 343 návrhu zavádza automatický zánik manželstva v prípade, že si jeden z manželov úradne zmení pohlavie. Štát by takémuto človeku prakticky „zrušil“ manželstvo okamihom tranzície – bez ohľadu na vôľu dvojice zostať spolu – a považoval by ho za rozvedeného, podobne ako pri vyhlásení za mŕtveho. Susko prezentuje rekodifikáciu civilného práva (platiť má od roku 2027) ako modernizáciu zastaraného zákonníka z roku 1964. Transrodové osoby však ostali šokované: namiesto posilnenia ich práv im štát plánuje ex lege rozvrátiť rodinný život. Opozičná poslankyňa Irena Bihariová (PS) to označila za škandál – „štát takýmto ľuďom zruší manželstvo, či chcú alebo nechcú“ – a za bezprecedentný zásah do súkromia. Iniciatíva Inakosť kritizuje, že zákon stavia tranzíciu na úroveň úmrtia manžela. Ministerstvo zatiaľ na kritiku reagovalo vyjadrením, že o citlivých ustanoveniach bude diskutovať v rámci pripomienkového konania.

Prezident vyzdvihol odkaz Martinskej deklarácie pri jej 107. výročí
Slovensko si 30. októbra pripomenulo 107. výročie Martinskej deklarácie, ktorou sa slovenský národ v roku 1918 prihlásil k spoločnému štátu s Čechmi. Prezident SR Peter Pellegrini pri tejto príležitosti vyhlásil, že Martinská deklarácia bola „zásadným postojom slovenského národa“ a zásadnou podmienkou legitímneho vzniku Československej republiky. Hlava štátu zaželala dnešným politickým predstaviteľom rovnakú odvahu, schopnosť dohody a mieru zodpovednosti, akú preukázali signatári deklarácie v T. S. Martine pred vyše sto rokmi. Práve 30. októbra 1918 sa v Martine zišli desiatky národných osobností, ktoré po búrlivej debate jednomyseľne prijali Deklaráciu slovenského národa – známu ako Martinská deklarácia – a vyhlásili vôľu slovenského ľudu vytvoriť s Čechmi spoločný štát. Tento historický čin, uskutočnený dva dni po pražskom vyhlásení nezávislosti ČSR (28. októbra 1918), dodnes pripomíname ako významný pamätný deň SR symbolizujúci demokratické a mierové sebauplatnenie Slovákov.

Únia miest volá po riešení vnútornej bezpečnosti, ministerstvo sľubuje kroky
Primátori združení v Únii miest Slovenska (ÚMS) upozornili na alarmujúce zhoršovanie bezpečnostnej situácie v mestách. Na stretnutí s ministrom spravodlivosti Borisom Suskom 30. októbra tlmočili požiadavku, aby sa okamžite začala riešiť vnútorná bezpečnosť – zhoršujúca sa situácia je podľa nich „problémom štátu, nie zodpovednosťou samospráv“. Zástupcovia ÚMS tvrdia, že kriminalita v uliciach narastá (hoci mnohé priestupky občania ani nehlásia) a ľudia sa cítia menej bezpečne. Štát síce prijíma zákony s bohumilými cieľmi, tie však podľa primátorov často v praxi nefungujú a neriešia reálne problémy – chýba diskusia o ich vplyve na život v mestách. Prezident ÚMS Richard Rybníček (primátor Trenčína) varoval, že ak sa nezačnú prijímať konkrétne opatrenia (vrátane prípadnej legislatívnej zmeny pri priestupkoch a recidíve), štát si „zarába na obrovský problém“ do budúcna. Minister Susko po stretnutí uznal, že vníma problém narastajúcej (najmä pouličnej) kriminality a prisľúbil primátorom spoluprácu rezortov vnútra, spravodlivosti aj prokuratúry pri hľadaní riešení.

Zdroj:
https://www.vlada.gov.sk//tlacove-spravy/
https://www.nrsr.sk/web/