Národná rada otvorila 52. schôdzu s viac než 190 bodmi programu

Poslanci Národnej rady Slovenskej republiky v utorok 26. mája 2026 odštartovali 52. schôdzu, ktorá je poslednou riadnou schôdzou pred letnou prestávkou a podľa harmonogramu má trvať štyri týždne. Programom prešlo viac než 190 bodov, vrátane novely zákona o cestnej premávke, novely zákona o pobyte cudzincov, predloženia hospodárenia štátu za rok 2025 ministrom financií a aktualizovaných rozpočtových cieľov. Schôdza je zároveň prvou väčšou parlamentnou skúškou nového rokovacieho poriadku, ktorý zaviedol maximálnu dĺžku rozpravy o jednotlivých bodoch a podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho má brániť obštrukciám opozície. Na rokovaní zostávajú nedoriešené aj dva prezidentom Petrom Pellegrinim vrátené zákony – tzv. covidové amnestie a novela zákona o hazardných hrách –, ktoré parlament nestihol prerokovať ani na predchádzajúcich schôdzach.

Koalícia rieši odvolanie ministra Tarabu, Fico nechal SNS čas do septembra

Predseda SNS Andrej Danko 26. mája 2026 doručil premiérovi Robertovi Ficovi oficiálny politický návrh na odvolanie ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, ktorý je nominantom SNS. Premiér Fico návrh zatiaľ nepodporil a nastavil koniec septembra 2026 ako lehotu, dokedy má strana so svojím nominantom dospieť k politickej dohode; ak sa tak nestane, má prísť k personálnym zmenám. Spor sa týka izolácie envirorezortu od straníckych štruktúr SNS a chaotického procesu rezónovania národných parkov, ktorý vyvolal masívnu kritiku. Hnutie Progresívne Slovensko avizovalo iniciatívu na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady o odvolávaní Tarabu, koalícia disponuje 78 hlasmi a podľa predsedu NR SR Rašiho problémy s prijímaním vládnych návrhov nepredpokladá.

Ústavný súd zrušil väzobné rozhodnutie Najvyššieho súdu vo veci Daniela Bombica

Ústavný súd Slovenskej republiky nálezom z 20. mája 2026 v konaní I. ÚS 156/2026 rozhodol, že uznesením Najvyššieho súdu SR z 12. februára 2026 o ponechaní Daniela Bombica vystupujúceho aj pod menom Danny Kollár vo väzbe došlo k porušeniu jeho základného práva na osobnú slobodu a práva na nestranného sudcu. Najvyšší súd je povinný nahradiť sťažovateľovi trovy konania vo výške 1 521 eur. Rozhodujúci senát 5T Najvyššieho súdu, ktorého členom bol aj sudca Juraj Kliment, mal podľa nálezu pochybiť tak pri posudzovaní väzobných dôvodov, ako aj pri otázke vlastnej nestrannosti. Rozhodnutie znovu otvorilo verejnú diskusiu o kvalite väzobnej praxe a sudcovskej etike, pričom Slovenská advokátska komora vystúpila na obranu obhajcu Dávida Lindtnera proti disciplinárnemu podaniu sudcu Klimenta.

Verejný ochranca práv Dobrovodský požiadal políciu o ochranu pre vyhrážky

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský požiadal Policajný zbor o ochranu úradu po vlne vyhrážok a nenávistných správ, ktoré nasledovali po jeho návrhu na Ústavný súd vo veci registračného limitu 50 000 dospelých členov pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Podnet na Ústavný súd ombudsman podal po sťažnosti Starokatolíckej cirkvi a v politickej diskusii bol obvinený, že chce „islamizovať Slovensko“, na čo ostro reagovali aj ministri vnútra a obrany Matúš Šutaj Eštok a Robert Kaliňák. Ombudsman charakterizoval situáciu ako útok na právny štát a požiadal políciu o zabezpečenie chodu úradu. Podporu mu vyjadrili Slovenská advokátska komora, ľudskoprávna koalícia, českí a poľskí ombudsmani a viaceré medzinárodné inštitúcie.

Slovenská advokátska komora odsudzuje útoky na verejného ochrancu práv

Slovenská advokátska komora prostredníctvom svojho predsedníctva 25. mája 2026 verejne odsúdila útoky politikov, ktoré spochybňovali legitimitu verejného ochrancu práv Róberta Dobrovodského a jeho podanie na Ústavný súd. Stanovisko komory upozornilo, že ohováranie ústavnej inštitúcie a jej predstaviteľa narúša princípy právneho štátu a stavovskú česť právnickej profesie. Komora zároveň deklarovala podporu obhajcom, ktorých sa dotklo disciplinárne podanie zo strany sudcov Najvyššieho súdu v reakcii na ich verejné vyjadrenia v médiách. Vyjadrenie nadviazalo na sériu krokov SAK na ochranu nezávislosti advokácie a verejných funkcií justičných inštitúcií.

Megaproces Očistec sa odročil, súd posudzuje spojenie kauzy expolicajta Stahla

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici po otvorení megaprocesu Očistec 11. mája 2026 prerušil konanie po viac ako hodine a všetky májové pojednávania zrušil; ďalšie pojednávanie nariadil na 1. júna 2026. Dôvodom je posúdenie, či sa má vec bývalého policajta Romana Stahla, obžalovaného z marenia vyšetrovania v kauze Váhostav, spojiť s konaním v Očistci, kde je jedným z obžalovaných aj podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar. Proces patrí k najrozsiahlejším konaniam o údajnej zločineckej skupine pôsobiacej vo vrcholoch polície v rokoch 2012 až 2018; podľa pôvodného harmonogramu má prebehnúť 37 pojednávacích dní. Kľúčový vplyv na priebeh dokazovania bude mať schválená novela inštitútu kajúcnika, ktorá obmedzuje benefity spolupracujúcich obvinených na fázu po podaní obžaloby.

Generálny prokurátor Žilinka čelí otázkam o návrate do funkcie

Generálny prokurátor Maroš Žilinka zostáva po infarkte myokardu v rekonvalescencii a do úradu sa zatiaľ nevrátil. Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar zo Smeru-SD 25. mája 2026 verejne otvoril otázku, či môže Generálna prokuratúra dlhodobo fungovať bez plnohodnotne aktívneho šéfa a naznačil, že koalícia uvažuje o výmene Žilinku ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia v decembri 2027. Žilinkov hovorca však odmietol akúkoľvek úvahu o predčasnom odchode a vyhlásil, že generálny prokurátor sa do úradu vráti hneď, ako mu to lekári odporučia. Vývoj je dôležitý aj pre prebiehajúce kľúčové trestné konania, ktoré spadajú do agendy Generálnej prokuratúry po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry.

Vláda predložila novelu trestného poriadku a Trestného zákona o kajúcnikoch

Vláda Slovenskej republiky 6. mája 2026 schválila návrh novely Trestného poriadku a Trestného zákona z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorá komplexne mení podmienky inštitútu spolupracujúceho obvineného (tzv. kajúcnika). Najväčšou zmenou je posun benefitov spolupracujúcich obvinených z prípravného konania až do fázy po podaní obžaloby alebo dohode o vine a treste, čím sa ťažisko presúva na inštitút mimoriadneho zníženia trestu a upustenia od potrestania. Sprísňuje sa aj podmienka, že spolupracujúca osoba musí pomôcť odhaliť rovnako alebo závažnejšiu trestnú činnosť, akú spáchala sama. V uplynulom týždni návrh prešiel medzirezortným procesom a smeruje na rokovanie 52. schôdze Národnej rady, kde sa očakáva ostrá rozprava aj v kontexte prebiehajúcich káuz Očistec a Súmrak.

Parlament definitívne odsúhlasil novelu zákona o verejnom obstarávaní

Národná rada Slovenskej republiky 5. mája 2026 definitívne odsúhlasila novelu zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní, ktorá zavádza princíp prioritizácie pri výkone dohľadu Úradu pre verejné obstarávanie. Úprava reaguje na zvýšený objem agendy v súvislosti s implementáciou Plánu obnovy a odolnosti a Programu Slovensko a má presmerovať kontrolné kapacity na zákazky s najvyšším rizikom. V Programe Slovensko sa zároveň ruší povinná kontrola nadlimitných zákaziek a obciam a mestám sa rozširujú možnosti priamych obstarávaní. Úrad pre verejné obstarávanie schválenie privítal s tým, že umožní efektívnejšie využitie špecializovaných personálnych kapacít, opozícia však upozorňuje na riziká oslabenia ex ante kontroly.

Ústavný súd žiada Súdny dvor EÚ o výklad európskeho mediálneho zákona

Ústavný súd Slovenskej republiky v konaní PL. ÚS 10/2024 položil Súdnemu dvoru Európskej únie sériu prejudiciálnych otázok týkajúcich sa výkladu nariadenia o európskom mediálnom zákone (EMFA) vo vzťahu k slovenskému zákonu o Slovenskej televízii a rozhlase. Otázky sa zameriavajú na požiadavky kladené EMFA na orgány verejnoprávneho média, na postup pri voľbe generálneho riaditeľa STVR a členov rady, na záruky nezávislosti od vlády aj na konkrétne mechanizmy ochrany redakčnej slobody tvorivých zamestnancov. Konanie môže zásadne ovplyvniť posúdenie ústavnosti zákona o STVR, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2024 a ktorého proti ústavné podanie podala skupina poslancov a ombudsman. Európska komisia, RSF a Article 19 dlhodobo upozorňujú, že zákon nedostatočne chráni verejnoprávnu autonómiu pred politickými vplyvmi.

Ombudsman zverejnil správu o chaose v ambulantných poplatkoch

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský zverejnil v uplynulom týždni správu o ambulantných poplatkoch, v ktorej upozornil na rozsah neoficiálnych platieb pacientov u všeobecných lekárov a špecialistov. Podľa odhadov pacienti ročne v ambulanciách zaplatia polmiliardu eur, hoci viaceré platby nemajú zákonný podklad alebo sú vyberané za výkony hradené z verejného zdravotného poistenia. Ombudsman vyzval poslancov, aby konečne pristúpili k schváleniu zákonnej regulácie poplatkov, vrátane cenníkov schvaľovaných vyššími územnými celkami a povinného presného uvedenia titulu platby na doklade. Téma sa zaradí do diskusií na 52. schôdze NR SR v rámci bodov ministerstva zdravotníctva.

Ministerstvo vnútra zverejnilo na pripomienkovanie zákon o lobingu

Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky predložilo do medzirezortného pripomienkového konania návrh prvého samostatného zákona o lobingu, ktorý reaguje aj na odporúčania Európskej komisie zo Správy o právnom štáte 2025. Návrh definuje okruh osôb oprávnených vykonávať lobing legitímne, zavádza povinný register lobistov a upravuje pravidlá kontaktu medzi nimi a verejnými funkcionármi vrátane povinnosti zverejňovať stretnutia. Pripomienkové konanie prebieha do polovice júna 2026 a finálnu podobu má vláda predložiť parlamentu do jesennej schôdze. Sloboda lobingovej regulácie patrí k jedným z rezíduí, ktoré EÚ Slovensku pripomenula vo svojich siedmich odporúčaniach v správe o právnom štáte.

Vláda predĺžila režim ropnej núdze, Druzhba opäť plnohodnotne dodáva

Vláda Slovenskej republiky vo svojom rozhodovaní z prelomu apríla a začiatku mája 2026 nezrušila vyhlásený stav ropnej núdze napriek tomu, že 23. apríla 2026 boli obnovené dodávky cez ropovod Družba po dlhom prerušení od konca januára. Premiér Robert Fico opakovane signalizoval, že úplné ukončenie núdzového režimu závisí od stability dodávok cez ropovod Adria, ako aj od vývoja bezpečnostnej situácie v Blízkom východe. Slovnaft, ktorý je technologicky nastavený primárne na spracovanie ruskej ropy, naďalej využíva výnimku z embarga. Úrad pre reguláciu sieťových odvetví v rámci tarifného obdobia 2026 zachoval cenové strop pre ochranu domácností pred energetickými šokmi.

Vláda schválila novelu zákona o pobyte cudzincov, ide do parlamentu

Vláda Slovenskej republiky schválila zásadnú novelu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov, ktorá smeruje na rokovanie 52. schôdze Národnej rady. Návrh sprísňuje podmienky podnikania cudzincov tým, že eviduje daňové a odvodové nedoplatky ako dôvod na začatie konania o zrušení prechodného pobytu na účel podnikania. Súčasne rozširuje výnimky z povinnosti absolvovať skúšku z jazyka a reálií pre cudzincov, ktorí preukážu integráciu cez školský systém, a predlžuje platnosť víz na podanie žiadosti o prechodný pobyt z 90 na 120 dní. Kľúčovým prechodným dátumom zostáva 15. júl 2027, kedy zaniknú mimoriadne procesné úľavy zavedené v súvislosti s vojnou na Ukrajine.

Slovensko sa v indexe RSF posunulo na 23. priečku, médiá sú stále pod tlakom

Reportéri bez hraníc začiatkom mája 2026 zverejnili Svetový index slobody tlače, podľa ktorého sa Slovensko medziročne posunulo na 23. priečku so skóre 13,25; ide o zlepšenie o dve priečky oproti predchádzajúcemu roku. Organizácia však upozornila, že nezávislosť verejnoprávneho média ostáva pod tlakom z dôvodu zákona o STVR, ktorý nezabezpečuje plnú implementáciu európskeho mediálneho zákona. RSF aj Medzinárodný tlačový inštitút v stanoviskách z uplynulého týždňa kritizovali pokračujúce verbálne útoky predstaviteľov vládnej koalície na médiá a žiadali Národnú radu, aby nepristúpila k ďalšiemu sprísňovaniu tlačového zákona pripravovaného SNS. Slovenská advokátska komora a Asociácia novinárov SR vyzvali na zachovanie nezávislosti redakcií.

Európsky parlament prijal rezolúciu o stave právneho štátu na Slovensku

Európsky parlament 20. mája 2026 schválil rezolúciu o úpadku demokracie, právneho štátu a základných práv na Slovensku s pomerom hlasov 347 za, 165 proti a 25 sa zdržali. Rezolúciu predložili politické skupiny EPP, S&D, Renew Europe, Greens/EFA a The Left a vyjadrila hlboké znepokojenie nad zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry, znížením trestov za korupciu, oslabovaním nezávislosti súdnictva a auditu, pokusom o zrušenie Úradu na ochranu oznamovateľov, ako aj otázkami o nezávislosti verejnoprávnych médií. Europoslanci vyzvali Európsku komisiu, aby využila všetky dostupné nástroje vrátane infringementov, auditov, pozastavenia platieb a najmä mechanizmu kondicionality právneho štátu podľa nariadenia 2020/2092. Slovenskí koaliční europoslanci hlasovali proti a označili rezolúciu za politickú kampaň, Progresívne Slovensko sa nezúčastnilo hlasovania a opozícia hovorila o jasnom signáli z Bruselu.

Komisia spustila infringement proti Slovensku pre ústavnú zmenu o primáte vnútroštátneho práva

Európska komisia v rámci infringement procedury od 21. novembra 2025 voči Slovensku trvá na argumente, že ústavná zmena schválená v septembri 2025 umožňuje slovenským orgánom vrátane súdov posudzovať, či a v akom rozsahu sa právo EÚ uplatňuje na Slovensku, čo je v rozpore so zásadou prednosti práva EÚ a autonómie právneho poriadku Únie. Slovensko v máji 2026 podľa zdrojov EÚ pripravuje rozšírenú odpoveď na formálnu výzvu Komisie k článku 7 Ústavy. V nasledujúcej fáze konania môže Komisia vydať odôvodnené stanovisko a v poslednom kroku postúpiť vec Súdnemu dvoru Európskej únie. Konanie sa spomína aj v rezolúcii Európskeho parlamentu z 20. mája 2026 ako jeden z dôvodov možného uplatnenia mechanizmu kondicionality.

Slovensku boli pripísané platby 6 a 7 z Plánu obnovy v objeme 1,243 mld. eur

Európska komisia poukázala na účet Slovenska 5. mája 2026 šiestu platbu vo výške 590 miliónov eur a siedmu platbu vo výške 652 miliónov eur z Plánu obnovy a odolnosti, čím celkové čerpanie Slovenska z mechanizmu prekročilo 5,2 miliardy eur z alokácie 6,4 miliardy eur. Šiesta žiadosť bola naviazaná na splnenie 8 míľnikov a 11 cieľov a siedma na 658 miliónov eur naviazaných na ďalšie reformy. Slovensku zostáva z alokácie na dočerpanie necelých 1,2 miliardy eur rozdelených do dvoch záverečných žiadostí, ktoré sú podmienené splnením 82 míľnikov a cieľov v energetike, životnom prostredí, zdravotníctve a digitalizácii. V uplynulom týždni odzneli z opozície aj časti europoslancov výhrady, že kontrola plnenia míľnikov je politicky citlivá v kontexte rezolúcie Európskeho parlamentu o právnom štáte.

Smernica EÚ o transparentnosti odmeňovania má lehotu transpozície 7. júna 2026

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 z 10. mája 2023 o posilnení uplatňovania zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu prostredníctvom transparentnosti odmeňovania musí byť do slovenského právneho poriadku transponovaná do 7. júna 2026. Návrh zákona o transparentnosti odmeňovania bol predložený Národnej rade 7. januára 2026 a v uplynulom týždni o ňom prebiehala odborná diskusia v stálych výboroch. Pre zamestnávateľov nad 100 zamestnancov sa zavádza povinnosť pravidelne reportovať rodové rozdiely v odmeňovaní; pri rozdiele nad 5 % medzi mužmi a ženami v rovnakej kategórii je zamestnávateľ povinný rozdiel buď vysvetliť, alebo do šiestich mesiacov napraviť. Zákaz otázky o predchádzajúcom plate a povinnosť informovať uchádzačov o mzdovom rozpätí pred pohovorom sú novými inštitútmi pracovného práva.

Dvadsiaty balík sankcií EÚ voči Rusku po odblokovaní Slovenska a Maďarska finalizovaný

Európska únia v máji 2026 finalizovala dvadsiaty balík sankcií voči Ruskej federácii, ktorý prešiel až po tom, ako Slovensko a Maďarsko 23. apríla 2026 odblokovali jeho prijatie po obnovení dodávok ropy cez ropovod Družba. Balík vytvára právny rámec pre úplný zákaz maritímnych služieb spojených s ruskou ropou, prvýkrát aktivuje protisankčný nástroj voči tretej krajine (Kirgizsku) a zavádza sektorový zákaz voči poskytovateľom kryptosužieb prepojeným s Ruskom. Slovenský minister zahraničných vecí podmienil podporu balíka pokračujúcou dostupnosťou ruskej ropy cez Družbu, čo v praxi viaže slovenskú sankčnú politiku na technický stav ropovodu cez ukrajinské územie. V Bruseli sa zároveň diskutuje o budúcom 21. balíku, ktorý by mal cieliť na sekundárne sankcie a uzavretie zostávajúcich únikových ciest.