Nový Občiansky zákonník vstúpil do prvého čítania, koalícia skrátila rozpravu na 12,5 hodiny

Národná rada SR začala na 52. schôdzi prerokúvať vládny návrh nového Občianskeho zákonníka, ktorý má po viac ako 60 rokoch nahradiť kódex z roku 1964 a ktorého účinnosť sa navrhuje od 1. júla 2027. Poslanci v utorok 2. júna na návrh koaličných klubov odsúhlasili, že rozprava o návrhu bude skrátená na 12,5 hodiny, čo je minimum prípustné podľa nového rokovacieho poriadku, ktorý inak určuje dĺžku rozpravy o bode programu na najviac 37,5 hodiny. Minister spravodlivosti Boris Susko skrátenie obhajoval tým, že diskusia o rekodifikácii prebieha tri roky, návrh prešiel neštandardne dlhým pripomienkovým a štvormesačným rozporovým konaním, a pre druhé čítanie pripustil zriadenie osobitného ústavnoprávneho výboru. Líder opozičného Progresívneho Slovenska Michal Šimečka označil skrátenie debaty o najväčšej zmene súkromného práva za desaťročia za nepochopiteľné a navrhol osobitnú schôdzu parlamentu; schválenie kódexu v druhom čítaní sa očakáva na jeseň 2026.

Parlament schválil veľkú novelu zákona o cestnej premávke s vyššími pokutami

Národná rada SR schválila v utorok 2. júna rozsiahlu novelu zákona o cestnej premávke z dielne ministerstva vnútra, ktorá nadobudne účinnosť 1. septembra 2026. Novela výrazne sprísňuje postihy za najzávažnejšie prekročenia rýchlosti, teda nad 50 km/h v obci a nad 60 km/h mimo obce, pri ktorých sa pokuty v riadnom konaní zvyšujú o 300 eur na spodnej aj hornej hranici a v blokovom konaní o 200 až 250 eur. V cestnej premávke bude zakázané používať kolobežky s pomocným motorom umožňujúcim rýchlosť nad 25 km/h a e-kolobežky budú mať zakázanú jazdu po chodníkoch s výnimkou úsekov povolených dopravnou značkou. Novela zavádza aj zákaz používania mobilného telefónu pri prechádzaní cez priechod pre chodcov, povinné psychologické vyšetrenie pre recidivistov a posilňuje objektívnu zodpovednosť držiteľa vozidla.

Poslanci odsúhlasili novelu zákona o pobyte cudzincov, účinná bude od 15. júla

Národná rada SR schválila v utorok 2. júna novelu zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov z dielne ministerstva vnútra s účinnosťou od 15. júla 2026. Kľúčovou zmenou je, že cudzinci budú môcť po skončení dočasného útočiska požiadať o udelenie prechodného pobytu, čím sa rieši postavenie osôb s dočasnou ochranou súvisiacou s vojnou na Ukrajine pred prechodným dátumom 15. júla 2027, keď zaniknú mimoriadne procesné úľavy. Novela súčasne sprísňuje podmienky podnikania cudzincov, keď daňové a odvodové nedoplatky zakladajú dôvod na začatie konania o zrušení prechodného pobytu na účel podnikania. Predlžuje sa tiež platnosť víz na podanie žiadosti o prechodný pobyt z 90 na 120 dní a rozširujú sa výnimky z jazykovej skúšky pre cudzincov integrovaných cez školský systém.

Mimoriadna schôdza o odvolaní ministra Tarabu sa nezačala, presúva sa na september

Poslancom Národnej rady SR sa v pondelok 1. júna ani v utorok 2. júna nepodarilo otvoriť mimoriadnu schôdzu k odvolávaniu ministra životného prostredia Tomáša Tarabu, keďže snemovňa nebola uznášaniaschopná; pri druhom pokuse sa prezentovalo len 57 poslancov. Odvolávanie iniciovalo opozičné hnutie Progresívne Slovensko pre chaotický proces zonácií národných parkov, pri ktorom podľa opozície hrozí prepadnutie takmer pol miliardy eur z Plánu obnovy a odolnosti. Návrh na odvolanie šéfa envirorezortu sa má zaradiť do programu riadnej schôdze, ktorá sa začne 15. septembra. Vnútrokoaličný rozmer sporu pretrváva, keďže predseda SNS Andrej Danko doručil premiérovi vlastný politický návrh na odvolanie Tarabu už 26. mája a Robert Fico stanovil SNS lehotu na dohodu s nominantom do konca septembra 2026.

Súd zrušil júnový termín pojednávania v kauze Očistec, proces pokračuje 8. júna

Špecializovaný trestný súd v Banskej Bystrici zrušil termín hlavného pojednávania v megaprocese Očistec naplánovaný na pondelok 1. júna, dôvodom bola procesná lehota pri jednom z obžalovaných; nový termín senát stanovil na 8. júna 2026. Súd zároveň naďalej posudzuje, či s konaním spojí vec bývalého policajta Romana Stahla obžalovaného z marenia vyšetrovania v kauze Váhostav. V jednom z najrozsiahlejších trestných konaní o údajnej zločineckej skupine vo vrcholných zložkách polície v rokoch 2012 až 2018 čelí obžalobe desať osôb vrátane podpredsedu Národnej rady Tibora Gašpara, podnikateľa Norberta Bödöra a bývalého prezidenta finančnej správy Františka Imreczeho. Na priebeh dokazovania bude mať zásadný vplyv pripravovaná novela inštitútu kajúcnika, ktorá obmedzuje benefity spolupracujúcich obvinených na fázu po podaní obžaloby.

Spor o Gašpara vo vedení parlamentu: PS podá návrh na mimoriadnu schôdzu, Fico hrozí recipročným odvolávaním

Progresívne Slovensko oznámilo, že podá návrh na zvolanie mimoriadnej schôdze Národnej rady SR, na ktorej chce odvolať Tibora Gašpara z postu podpredsedu parlamentu z dôvodu jeho obžaloby v kauze Očistec. Premiér Robert Fico v pondelok 1. júna Gašpara verejne bránil s tvrdením, že pravdepodobnosť jeho oslobodenia je obrovská, a pohrozil, že ak opozícia bude iniciovať Gašparovo odvolanie, Smer-SD recipročne navrhne odvolanie opozičného podpredsedu parlamentu Martina Dubéciho. Predseda PS Michal Šimečka reagoval, že Gašparovi nechce brať poslanecký mandát, ale vo vedení zákonodarného zboru podľa neho nemôže pôsobiť osoba obžalovaná z toho, že polícia pod jej vedením fungovala ako organizovaná zločinecká skupina. Spor sa premietol aj do atmosféry rokovania 52. schôdze a podľa ministra spravodlivosti bol dôvodom skrátenia rozpravy o Občianskom zákonníku.

Novela o kajúcnikoch je v parlamente, Fico vyhlásil trestnú legislatívu za uzavretú

Na 52. schôdzi Národnej rady SR sa v prvom čítaní prerokúva vládna novela Trestného zákona a Trestného poriadku z dielne ministra spravodlivosti Borisa Suska, ktorú vláda schválila 6. mája 2026 a ktorej účinnosť sa navrhuje od 1. novembra 2026. Najväčšou zmenou je presun benefitov spolupracujúcich obvinených z prípravného konania do fázy po podaní obžaloby alebo po dohode o vine a treste, pričom o výhodách kajúcnikov majú rozhodovať súdy a obvinení aj poškodení budú môcť namietať ich neprimeranosť. Sprísňuje sa podmienka, že spolupracujúca osoba musí pomôcť odhaliť rovnako závažnú alebo závažnejšiu trestnú činnosť, než akú sama spáchala. Premiér Robert Fico po stretnutí s ministrom Suskom v stredu 3. júna vyhlásil, že v oblasti trestného práva neexistuje žiadna otvorená otázka medzi Slovenskom a inštitúciami Európskej únie a novelizáciu trestných kódexov považuje za uzavretú; opozícia novelu kritizuje v kontexte prebiehajúcich káuz Očistec a Súmrak.

Reforma liekovej politiky so 133 zmenami je v parlamente, podporil ju aj ombudsman

Národná rada SR na 52. schôdzi prerokúva vládnu novelu zákona o úhrade liekov z dielne ministra zdravotníctva Kamila Šaška, ktorá bola parlamentu doručená 7. mája 2026 a obsahuje 133 zmien upravujúcich celý systém úhrad liekov. Reforma má uľahčiť prístup k liečbe pediatrickým pacientom a pacientom so závažnými ochoreniami a pri takzvaných výnimkových liekoch zavádza zákonný nárok na úhradu pri splnení podmienok, o ktorom doteraz rozhodovali poisťovne podľa vlastných pravidiel. Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský návrh podporil s tým, že rieši výhrady, ktoré sám uplatnil v podaní na Ústavný súd SR. Opozícia prístup k inovatívnej liečbe víta, upozorňuje však na riziko zvýšeného tlaku na rozpočet verejného zdravotného poistenia.

Vetované covidové amnestie visia v parlamente už rok, koalícia nemá zhodu

Na programe 52. schôdze Národnej rady SR zostávajú dva zákony vrátené prezidentom Petrom Pellegrinim, ktoré parlament neprerokoval už približne rok – zákon o takzvaných covidových amnestiách a novela zákona o hazardných hrách. Covidové amnestie, ktoré majú zabezpečiť preplatenie pokút uložených počas pandémie, sú zaradené až ako 144. bod programu a podľa vyjadrení z koalície je nepravdepodobné, že sa k nim poslanci dostanú aj na aktuálnej schôdzi. Smer-SD otvorene hovorí o chýbajúcej zhode v koalícii, keďže poslanecký klub Hlasu-SD nie je ochotný prelomiť veto vlastného prezidenta, zatiaľ čo Hlas-SD z nezaradenia bodu viní obštrukcie opozície. Patová situácia ilustruje napätie v koalícii disponujúcej 78 mandátmi pred letnou prestávkou.

Pripomienkovanie zákona o lobingu beží do polovice júna

Medzirezortné pripomienkové konanie k návrhu prvého samostatného zákona o lobingu z dielne ministerstva vnútra pokračuje a má sa skončiť v polovici júna 2026. Návrh definuje okruh osôb oprávnených vykonávať lobing, zavádza povinný register lobistov a upravuje pravidlá kontaktu medzi lobistami a verejnými funkcionármi vrátane povinnosti zverejňovať stretnutia. Právna úprava reaguje na odporúčania Európskej komisie zo Správy o právnom štáte 2025, ktorá absenciu regulácie lobingu Slovensku dlhodobo vyčíta. Finálnu podobu zákona má vláda predložiť parlamentu do jesennej schôdze, takže o návrhu sa bude rozhodovať súbežne s ďalšími protikorupčnými záväzkami voči Bruselu.

Pôdohospodárska platobná agentúra čelí podmienečnému pozastaveniu akreditácie

Európska komisia oficiálne potvrdila, že požaduje okamžité podmienečné pozastavenie akreditácie Pôdohospodárskej platobnej agentúry, ktorá na Slovensku vypláca európske agrodotácie; rozhodnutie je dôsledkom auditu ukončeného v októbri minulého roka. V kampani na rok 2026 je pritom na priame platby vyčlenených 662 miliónov eur a ak agentúra zistenia nevysvetlí, môže nasledovať dočasná akreditácia na 12 mesiacov spojená s plánom nápravy, pričom platby farmárom sa podľa Komisie nezastavujú. Minister pôdohospodárstva Richard Takáč v uplynulom týždni opakoval, že peniaze farmárov ohrozené nie sú, na zverejnenie listu Komisie však podľa vlastných slov potrebuje súhlas Bruselu. Opozícia žiada odstúpenie ministra aj vedenia agentúry a kauza sa stala ďalším bodom sporu o čerpanie európskych zdrojov.

Ústavný súd predložil Súdnemu dvoru EÚ otázky k zákonu o STVR

Ústavný súd SR v konaní PL. ÚS 10/2024 o súlade zákona o Slovenskej televízii a rozhlase s ústavou položil Súdnemu dvoru Európskej únie sériu prejudiciálnych otázok k výkladu nariadenia o európskom mediálnom zákone EMFA. Otázky smerujú k požiadavkám na orgány verejnoprávneho média, k postupu pri voľbe generálneho riaditeľa STVR a členov rady, k zárukám nezávislosti od vlády a k mechanizmom ochrany redakčnej slobody tvorivých zamestnancov. Konanie môže zásadne ovplyvniť posúdenie ústavnosti zákona o STVR účinného od 1. júla 2024, ktorý napadla skupina poslancov aj verejný ochranca práv. Európska komisia a medzinárodné organizácie na ochranu slobody médií dlhodobo upozorňujú, že zákon dostatočne nechráni verejnoprávnu autonómiu pred politickými vplyvmi.

Generálna prokuratúra zostáva bez aktívneho šéfa, koalícia naznačuje výmenu Žilinku

Generálny prokurátor Maroš Žilinka pokračuje po infarkte myokardu v rekonvalescencii a do úradu sa zatiaľ nevrátil. Podpredseda Národnej rady Tibor Gašpar verejne otvoril otázku, či Generálna prokuratúra môže dlhodobo fungovať bez plnohodnotne aktívneho šéfa, a naznačil, že koalícia uvažuje o výmene generálneho prokurátora ešte pred uplynutím jeho funkčného obdobia v decembri 2027. Žilinkov hovorca akékoľvek úvahy o predčasnom odchode odmietol s tým, že generálny prokurátor sa vráti, hneď ako mu to odporučia lekári. Vývoj je citlivý aj pre kľúčové trestné konania, ktoré po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry spadajú priamo do agendy Generálnej prokuratúry.

Verejný ochranca práv pod policajnou ochranou, podporu mu vyjadrila advokátska komora

Verejný ochranca práv Róbert Dobrovodský zostáva pod ochranou polície po vlne vyhrážok, ktoré nasledovali po jeho podnete na Ústavný súd SR vo veci registračného limitu 50 000 dospelých členov pre cirkvi a náboženské spoločnosti. Podnet podal po sťažnosti Starokatolíckej cirkvi, v politickej diskusii však čelil obvineniam z islamizácie Slovenska, na ktorých sa podieľali aj členovia vlády. Slovenská advokátska komora útoky politikov na ombudsmana verejne odsúdila ako narúšanie princípov právneho štátu a podporu ústavnej inštitúcii vyjadrili aj českí a poľskí ombudsmani a medzinárodné organizácie. Prípad sa stal súčasťou širšej diskusie o tlaku na nezávislé kontrolné inštitúcie, ktorú sleduje aj Európska komisia.

Hnutie Slovensko podáva trestné oznámenie pre predaj systémov KUB

Opozičné hnutie Slovensko oznámilo vo štvrtok 4. júna podanie trestného oznámenia v súvislosti s predajom systémov protivzdušnej obrany KUB. Podľa hnutia má orgánom činným v trestnom konaní prislúchať posúdenie, či pri nakladaní s vojenským materiálom nedošlo k porušeniu povinností pri správe cudzieho majetku, pričom hnutie deklaruje, že mu nejde o konkrétnu politickú zodpovednosť, ale o nezávislé prešetrenie transakcie. Téma predaja vojenskej techniky z čias pomoci Ukrajine je dlhodobo predmetom politického sporu medzi koalíciou a opozíciou, ktorý zahŕňa aj vzájomné trestné oznámenia. Oznámenie smeruje do prostredia, kde po zrušení Úradu špeciálnej prokuratúry citlivé kauzy dozoruje Generálna prokuratúra.

Transpozičná lehota smernice o transparentnosti odmeňovania uplynie 7. júna, slovenský zákon je stále v parlamente

Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2023/970 o posilnení uplatňovania zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu prostredníctvom transparentnosti odmeňovania musí byť transponovaná do 7. júna 2026, slovenský návrh zákona o transparentnosti odmeňovania predložený Národnej rade 7. januára 2026 však ku koncu týždňa nebol definitívne schválený. Zamestnávateľom s viac ako 100 zamestnancami má pribudnúť povinnosť pravidelne reportovať rodové rozdiely v odmeňovaní, pričom rozdiel nad 5 % v rovnakej kategórii prác bude potrebné vysvetliť alebo do šiestich mesiacov odstrániť. Novými inštitútmi pracovného práva budú zákaz otázky na predchádzajúci plat uchádzača a povinnosť informovať o mzdovom rozpätí pred pohovorom. Ak Slovensko lehotu nestihne, vystavuje sa riziku konania o porušení Zmluvy o fungovaní EÚ zo strany Európskej komisie.

Brusel chystá sankčný mini-balík na 15. júna aj široký 21. balík, Slovensko neblokuje

Európska únia pripravuje cielený sankčný mini-balík voči Rusku, ktorý má byť prijatý 15. júna na zasadnutí Rady ministrov zahraničných vecí v Luxemburgu a má zahŕňať štyri čínske spoločnosti a niekoľko firiem z ďalších jurisdikcií. Súbežne sa pripravuje rozsiahly 21. balík sektorových sankcií plánovaný na koniec júna alebo začiatok júla, ktorý sa má zamerať na vývoz ruskej ropy, finančný sektor a takzvanú tieňovú flotilu obchádzajúcu existujúce opatrenia. Slovensko a Maďarsko podľa dostupných informácií nové obmedzenia neblokujú, keďže obe krajiny podmienili podporu sankcií obnovením dodávok ropy ropovodom Družba, ktoré beží od 23. apríla 2026. Slovenská sankčná politika tak zostáva fakticky naviazaná na technický stav ropovodu cez ukrajinské územie, čo môže pri ďalšom prerušení dodávok opäť skomplikovať rozhodovanie v Rade.

Infringement pre primát vnútroštátneho práva pokračuje, Slovensko pripravuje odpoveď Komisii

Konanie o porušení Zmluvy o EÚ, ktoré Európska komisia začala 21. novembra 2025 pre septembrovú ústavnú zmenu zakotvujúcu v článku 7 Ústavy SR možnosť posudzovať rozsah uplatňovania práva EÚ, zostáva otvorené a Slovensko pripravuje rozšírenú odpoveď na formálnu výzvu. Komisia argumentuje, že úprava je v rozpore so zásadou prednosti práva Únie a autonómie jej právneho poriadku; v ďalšej fáze môže vydať odôvodnené stanovisko a následne vec postúpiť Súdnemu dvoru EÚ. Kontext konania zostrila rezolúcia Európskeho parlamentu z 20. mája 2026 o úpadku demokracie, právneho štátu a základných práv na Slovensku, prijatá pomerom 347 hlasov za, 165 proti a 25 zdržaní. Europoslanci v nej vyzvali Komisiu, aby zvážila všetky nástroje vrátane mechanizmu kondicionality podľa nariadenia 2020/2092, čo by mohlo mať priamy dopad na čerpanie európskych prostriedkov.

Európsky parlament dohodol odklad pravidiel pre vysokorizikovú AI a zákaz nudifikácie

Poslanci Európskeho parlamentu sa v rámci digitálneho omnibusu dohodli na úprave aktu o umelej inteligencii, ktorá prináša neskoršie a jasne stanovené dátumy uplatňovania pravidiel pre vysokorizikové systémy AI, zjednodušenie povinností a výslovný zákaz tvorby pornografického obsahu umelou inteligenciou bez súhlasu zobrazenej osoby. Úprava má priamy dopad na slovenský návrh zákona o umelej inteligencii a európskej dátovej regulácii, ktorý pripravilo ministerstvo investícií a informatizácie a ktorý má vytvoriť vnútroštátny rámec dohľadu nad AI s navrhovanou účinnosťou od 1. augusta 2026. Slovenský zákon počíta so sankciami až do 35 miliónov eur alebo 7 % celkového ročného obratu a s možnosťou stiahnuť rizikové systémy z trhu. Posun európskych termínov dáva slovenskému zákonodarcovi priestor zosúladiť harmonogram dohľadu s finálnou podobou únijných pravidiel.