14.1.2022
ID: 5309upozornenie pre užívateľov

Úvahy o 20 rokoch eura: spoločný článok členov Euroskupiny

478d50b3307832b01955d28e1426896b/shutterstock_9623050_web.jpg
Zdroj: shutterstock.com

1.1.2022 uplynulo presne dvadsať rokov odvtedy, ako približne 300 miliónov Európanov po prvýkrát držalo v rukách úplne novú menu, euro. Od Lisabonu cez Helsinki až po Atény si mohli občania vyberať eurobankovky z miestnych bankomatov, za euromince nakupovať potraviny a cestovať do zahraničia bez toho, aby si museli zameniť peniaze.

Prechod z 12 národných mien na euro bol jedinečnou operáciou svojho druhu v dejinách: pred 1. januárom 2002 vytlačila Európska centrálna banka viac ako 15 miliárd eurobankoviek a vyrazilo sa približne 52 miliárd mincí.

Euro, ktoré ťažilo z rozširujúceho sa jednotného trhu, sa spolu s voľným pohybom osôb, študentským výmenným programom Erasmus či zrušením roamingových poplatkov v rámci EÚ stalo jedným z najhmatateľnejších úspechov európskej integrácie.

Pokiaľ ide o hlbší význam, euro odráža spoločnú európsku identitu a je symbolom integrácie ako záruka stability a prosperity v Európe.

Ako ministri financií eurozóny a členovia Európskej komisie zodpovední za usmerňovanie hospodárskej politiky eurozóny sa spoločne pozrieme na uplynulých 20 rokov a uvedieme niekoľko priorít pre budúcnosť našej spoločnej meny.

Spoločná fotografia pri príležitosti 20. výročia eura

Uplynulých 20 rokov – na ceste k dospelosti

Treba povedať, že prvé dve desaťročia eura boli bohaté na udalosti.

Od veľkého entuziazmu na jeho začiatku sa euro postupne vypracovalo na druhú najpoužívanejšiu menu na svete. Naša spoločná mena sa stále teší veľkej popularite – približne 80 % občanov si myslí, že euro je pre EÚ dobré – a eurozóna sa ďalej rozširuje, z pôvodných 11 členov na dnešných 19, pričom ďalšie krajiny sú na ceste k pristúpeniu v nadchádzajúcich rokoch.

Tento pokrok sa dosiahol napriek vážnym výzvam. Už v začiatkoch tohto projektu boli voči nemu niektorí skeptickí.

Keď sa euro dostalo do svojho „obdobia dospievania“, členské štáty a inštitúcie si vo väčšej miere uvedomili, že jeho štruktúra nebola pôvodne navrhnutá tak, aby vedela reagovať na seizmický otras spôsobený globálnou finančnou krízou a následnou krízou štátneho dlhu. To podnietilo reformu rámca riadenia eurozóny, vytvorenie spoločného podporného mechanizmu pre krajiny vo finančných ťažkostiach a spoločného systému dohľadu pre európske banky: uznalo sa, že riešenie sa musí nájsť vo väčšej koordinácii a hlbšej integrácii.

Tieto skoré krízy umožnili, aby euro ako mena vyzrelo a posilnilo svoje medzinárodné postavenie. Získali sme aj cenné ponaučenia, ktoré nám v súčasnej pandémii dobre poslúžili: jej bezhraničná povaha odhalila hĺbku našej vzájomnej závislosti a silu našej jednoty.

Keď už bol zrejmý rozsah krízy COVID-19, politická reakcia na ňu bola v porovnaní s predchádzajúcimi otrasmi oveľa rýchlejšia, rozhodnejšia a koordinovanejšia. Zatiaľ čo sa existujúce daňové systémy a systémy sociálneho zabezpečenia usilovali o zmiernenie jej vplyvu na hospodárstvo, EÚ prijala bezprecedentné rozhodnutia na ďalšiu ochranu životov a živobytia, ktorými sa doplnili podporné menové politiky ECB. Naša kolektívna reakcia zahŕňala program finančnej pomoci SURE, ktorý prispel k ochrane približne 31 miliónov pracovných miest, ako aj prelomový plán obnovy pre Európu – NextGenerationEU.

Naša koordinovaná politická reakcia spolu s nasadením očkovacích látok proti ochoreniu COVID-19 pomohla eurozóne, aby sa z hospodárskych dôsledkov pandémie rýchlo zotavila. Okrem toho, poskytnutá finančná podpora a podpora likvidity boli navrhnuté tak, aby sa obmedzili riziká dlhodobých škôd a naše hospodárstva mohli rýchlo získať späť svoje stratené pozície.

Nasledujúcich 20 rokov

V prvých 20 rokoch od zavedenia eura sme dosiahli veľa, ale je potrebné urobiť ešte viac.

Musíme držať krok s inováciou a podporovať medzinárodnú úlohu eura. Samotné euro musí byť pripravené na digitálny vek. Preto podporujeme prebiehajúcu prácu Európskej centrálnej banky na digitálnej forme našej meny a prispievame k nej.

Zároveň je potrebné ďalej posilňovať eurozónu. Položili sme pevné základy európskeho bankového systému, musíme však intenzívnejšie pracovať s cieľom posilňovať našu bankovú úniu a otvárať nové príležitosti na oživenie a rast hospodárstva. To isté platí aj pre naše kapitálové trhy: musíme prijať rozhodné opatrenia na zlepšenie prúdenia súkromných investícií a úspor v rámci jednotného trhu s cieľom poskytnúť veľmi potrebné finančné prostriedky spoločnostiam vrátane MSP, a tým vytvárať nové pracovné príležitosti.

Úroveň investícií je už príliš dlho príliš nízka: musíme výrazne a udržateľne investovať do našich ľudí, infraštruktúry a inštitúcií. Spolu so zodpovednými rozpočtovými politikami a príspevkom súkromného sektora bude pri realizácii mnohých potrebných reforiem a investícií zohrávať kľúčovú úlohu nástroj NextGenerationEU. Je to najlepší spôsob, ako posilniť náš rastový potenciál, zlepšiť našu životnú úroveň a riešiť kritické výzvy, ktorým ľudstvo čelí.

Takisto musíme zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť, pretože naše obyvateľstvo starne. V rámci preskúmania našich spoločných rozpočtových pravidiel musíme zaručiť, aby fiškálne a hospodárske politiky eurozóny spĺňali v zmenenom prostredí svoj účel a boli schopné reagovať na budúce výzvy.

Naša spoločná mena je bezprecedentným kolektívnym úsilím a dôkazom jednoty, o ktorú sa naša Únia opiera.

Teraz, keď sa svet zotavuje z pandémie, musíme spojiť naše úsilie a zdroje s cieľom využiť výhody rýchlo sa digitalizujúceho sveta a riešiť núdzovú situáciu v oblasti klímy. Krajiny nemôžu vyriešiť ani jeden z týchto problémov, ak budú konať samostatne. Euro je dôkazom toho, čo môžeme dosiahnuť, keď spolupracujeme. S výhľadom na nasledujúcich 20 rokov z neho urobme symbol nášho záväzku zabezpečiť prosperujúcu, udržateľnú a inkluzívnu budúcnosť pre nadchádzajúce generácie.

Zdroj: TS EU
 


Tento článok bol uverejnený vo viacerých európskych médiách. Tento článok spoločne podpísali minister financií Rakúska Magnus Brunner, prvá podpredsedníčka vlády a ministerka hospodárstva a digitalizácie Španielska Nadia Calviñová, minister financií a zamestnanosti Malty Clyde Caruana, výkonný podpredseda Európskej komisie a komisár pre hospodárstvo, ktoré pracuje v prospech ľudí, Valdis Dombrovskis, predseda Euroskupiny a minister financií Írska Paschal Donohoe, minister hospodárstva a financií Talianska Daniele Franco, komisár EÚ pre hospodárstvo Paolo Gentiloni, minister financií Luxemburska Pierre Gramegna, minister financií Holandska Wopke Hoekstra, štátny minister financií Portugalska João Leão, minister hospodárstva, financií a obnovy Francúzska Bruno Le Maire, minister financií Nemecka Christian Lindner, komisárka EÚ pre finančné služby, finančnú stabilitu a úniu kapitálových trhov Mairead McGuinnessová, minister financií a podpredseda vlády Slovenska Igor Matovič, ministerka financií Estónska Keit Pentusová-Rosimannusová, minister financií Cypru Constantinos Petrides, minister financií Lotyšska Jānis Reirs, ministerka financií Fínska Annika Saarikková, minister financií Slovinska Andrej Šircelj, ministerka financií Litvy Gintarė Skaistėová, minister financií Grécka Christos Staikouras, minister financií Belgicka Vincent Van Peteghem.


© EPRAVO.SK – Zbierka zákonov, judikatúra, právo | www.epravo.sk