Na jednej strane si limitácie obsiahnuté v spomínaných paragrafoch stanovili za cieľ ochranu poľnohospodárskej pôdy, jej osobitností a významného reprodukčného potenciálu, ale súčasne spôsobovali mnohokrát neprekonateľné praktické problémy. Tieto problémy sa dotýkali jednak predávajúcich (napr. povinné zverejnenie ponuky v osobitnom registri a na úradných tabuliach obcí, obmedzená sloboda výberu kupujúceho), ale i kupujúcich, ktorí často určené limity nespĺňali, nevedeli efektívne splniť, resp. ich od kúpy značne odrádzali. Napríklad poľnohospodársky pozemok mohol nadobudnúť len ten, kto vykonával v danej lokalite poľnohospodársku výrobu minimálne 3 roky, prípadne záujem o kúpu znižovalo zákonné uprednostnenie lokálneho kupujúceho. Tieto obmedzenia boli veľa ráz dôvodom na obchádzanie zákona a prevody sa realizovali formálne takým spôsobom, na ktorý sa zákonná úprava výslovne nevzťahovala (t.j. sprvu najmä zámennou zmluvou, či formálne deklarovaným blízkym vzťahom medzi predávajúcim a kupujúcim).

Ústavný súd však zákonom stanovené limitácie prevodu poľnohospodárskeho pozemku podrobil vlastnému prieskumu a overeniu súladnosti zákona s Ústavou SR. Identifikoval pritom neprimeraný zásah zákonnej úpravy do vlastníckeho práva (resp. do práva scudziť poľnohospodársku pôdu) bez existencie spravodlivej rovnováhy medzi ochranou pôdy a zásahom do ústavných práv. Hoci ochrana poľnohospodárskej pôdy má nepochybne svoje miesto vo verejnom záujme, Ústavný súd SR aj v takýchto prípadoch považuje za nevyhnutné, aby zákonný zásah a obmedzenie vlastníkov boli výlučne primerané a proporčné verejnému záujmu. Keďže v tomto prípade súdu zmienená primeranosť a proporčnosť chýbala,  rozhodol o nesúlade uvedených ustanovení zákona s Ústavou SR. Zverejnením jeho nálezu v zbierke zákonov stratili dotknuté ustanovenia svoju účinnosť.

Je však potrebné poukázať na skutočnosť, že nie celý zákon o nadobúdaní vlastníctva k poľnohospodárskemu pozemku stratil účinnosť. Určité obmedzenia nadobúdania daného zákona ostali zachované, a to najmä tie, ktoré pramenia z tzv. recipročného princípu aplikovaného v medzinárodnom práve.[1]

Zvýšenie záujmu o kúpu, či predaj a dočasnosť uvoľnenia

Strata účinnosti spomínaných ustanovení zákona a odpadnutie zásadných obmedzení prevodu pôdy môže logicky viesť k zvýšeniu záujmu o predaj alebo o kúpu poľnohospodárskych pozemkov. Zrejme len budúca prax ukáže, do akej miery boli prevody poľnohospodárskej pôdy doterajšou zákonnou úpravou zabrzdené. Faktom však ostáva, že mnohé subjekty boli od ich zámeru kúpiť alebo predať poľnohospodársky pozemok zákonnými limitáciami celkom odradené, prípadne svoj zámer dočasne „vyriešili“ formou nájmu.

Hoci aktuálne obmedzenia a podmienky pôvodnej úpravy už nie sú účinné a  aktuálny právny stav je „skoro bez limitácií“ pri prevode poľnohospodárskej pôdy, je potrebné upozorniť, že takého „uvoľnenie“ bude pravdepodobne len dočasné. Z odôvodnenia nálezu Ústavného súdu SR je totiž zrejmé, že obmedzenie prevodu pôdy môže byť za splnenia určitých okolností ústavno-konformné, teda aj Ústavou SR dovolené a Ústavným súdom SR akceptovateľné. Dokonca súd v náleze výslovne uvádza možnosť zákonodarcu prijať nové limity, inšpirujúc sa pritom v právnej úprave iných krajín Európskej únie.

Vzhľadom k uvedenému a s prihliadnutím na záujem zákonodarcu zvýšiť ochranu poľnohospodárskej pôdy, možno aktuálny právny stav považovať len za prechodný. Môžeme očakávať, že zákonodarca skôr či neskôr pristúpi k prijatiu nových limitácii prevodu poľnohospodárskej pôdy a k zvýšeniu ochrany tak významného predmetu vlastníckeho práva.

V prípade záujmu o bližšie informácie, aktuálny stav legislatívy (osobitne vo vzťahu k ochrane a limitáciám poľnohospodárskej pôdy), je náš špecializovaný tím pripravený poskytovať odborné právne poradenstvo.

Mgr. Peter Ružička,
Senior Associate